Najvzácnejšiu vanilku neopeľujú včely. Dozrieva 14 mesiacov

„Prosím, nedotýkajte sa vanilkových strukov,“ upozornil ma nápis v záhrade hotelu Intercontinental na Tahiti, ktorý slúži prevažne na prenocovanie turistov, ktorí sa vracajú z Francúzskej Polynézie. Nie je to klasický hotel určený na dovolenku. Nemá žiadnu dovolenkovú pláž. Ale ak vám preložili medzikontinentálny let alebo len potrebujete prenocovať, lebo ste dovolenku vo Francúzskej Polynézii strávili na inom ostrove a čakáte na odlet, je to pravé miesto na dorazenie luxusnej exotiky, do ktorej cestujete aj 26 hodín.

Vďaka tomuto hotelu si tak môžete užiť posledné hodiny dokonalého luxusu. Spravia tam pre vás všetko, čo vám uvidia na očiach. Aj preto v hotelovom bazéne s barom nenájdete nespokojného turistu, ktorému sa pobyt, napríklad pre pokazené lietadlo, predĺžil aj o niekoľko dní. Lacný nie je, ale ak je problém na strane leteckej spoločnosti, ceny vás tu nemusia zaujímať. Okrem toho, hotel pravidelne hostí aj finále MISS Tahiti.

„Bohužiaľ, dnes sa do tej časti nedostanete. Musíte to prejsť okolo cez záhradu. Trénujú tam totiž finalistky MISS Tahiti,“ vysvetľovala mi dokonalo upravená recepčná. Zažartovala som, či by som sa ešte nestihla prihlásiť a poďakovala za príležitosť spoznať ďalší kút obrovského areálu.  

Záhrada  vychýrených šéfkuchárov, ktorí v nej pestujú vlastné bylinky a hlavne, slávnu miestnu vanilku, bola zážitkom. Len hulvát by si z ich záhrady zobral opadané struky vanilky, pomyslela som si pri pohľade na miestne zlato, ktoré čakalo na svojho majiteľa. „Vanilka z Tahiti, ktorú vyhľadávajú najlepší kuchári sveta, sa používa na ochutenie mnohých jedál a pečiva. Pozývame vás ju ochutnať do reštaurácie Le Tiaré alebo Le Lotus. Do pozornosti vám dávame rybu Mahi Mahi varenú s vanilkou a v pečive,“ upozornil ma pútač v záhrade.

Život bez včiel

Na svete existuje množstvo akreditovaných orchideových kvetov s plodmi vanilky. Ale tahitská vanilka je jednoducho kuchárske zlato s výraznou arómou a tomu zodpovedá aj jej cena. Tahitskú odrodu objavili biológovia v roku 1933. Jej pôvod však dodnes ostáva záhadou. Biológovia predpokladajú, že ide o hybridný druh zo Strednej Ameriky. Vo Francúzskej Polynézii rastie najmä na ostrove Leeward, Taha’a a na Tahiti. Jej pestovanie je veľmi náročné,  pretože sadenice potrebujú tieň, aby sa vyhli priamemu slnku. Inak rastlina nedokáže rásť do výšky. Keď liany začnú kvitnúť, záhradníci musia každý kvet ručne opeliť pomocou kefy. Vo Francúzskej Polynézii totiž nežijú včely, ktoré by opeľovanie zabezpečovali. Struky z párových  kvetov dozrievajú dlhých deväť mesiacov. Potom ich farmári oberú a sušia ďalších päť mesiacov, kým postupne pekne zhnednú. Potom ich opäť ručne roztriedia, zabalia a predávajú na miestnom trhu alebo exportujú do sveta.

Záhada tahitskej vanilky

Biológovia predpokladajú, že tahitská vanilka (tahitian alebo tahitensis) vznikla náhodným skrížením pravej vanilky s rastúcim vanilkovníkom na ostrove. Jej výhodou je to, že má silnejšie struky ako pravá vanilka a vyznačuje sa veľmi intenzívnou a príjemnou vôňou s tónmi lekváru a sušených sliviek. Tahitská vanilka obsahuje okrem vanilínu aj heliotropín – aromatickú látku zodpovednú za jej intenzívnu sladkú vôňu. Dnes sa pestuje nielen na Tahiti, ale napríklad aj na Papui Novej Guinei a v Indonézii. 

Tým, že tahitskú vanilku farmári spracovávajú inak ako inde na svete, oveľa dlhšie vydrží, pretože pomalšie vysychá a tak pomalšie stráca arómu. Struky sú síce kratšie, ale o to masívnejšie a tým aromatickejšie. Konkurentov má síce aj na Madagaskare, valcuje ich však prijateľnejšou cenou.

Ak sa rozhodnete precestovať viac ako polovicu zemegule, odísť bez návštevy vanilkovej plantáže je hriech. Samozrejme ak na to nepotrebujete lietadlo. Vyriešiť to však môžete výletom na pár dní aj na iný ostrov, ako ste si vybrali priamo na dovolenku.

Vanilková perla Polynézie

Perlou vanilky vo Francúzskej Polynézii je ostrov Taha’a, vďaka čomu má aj prezývku Vanilkový ostrov. Práve tu sa pestuje 80% všetkej produkcie vanilky vo Francúzskej Polynézii. Ostrov je väčší, akoby ste čakali. Napríklad, je oveľa väčší ako Moorea. Z výšky pripomína kvet  orchidei. Život sa tam špecializuje na dve najpríjemnejšie veci, ktoré Polynézia ponúka. Na pestovanie perál a vanilky. A tomu zodpovedá aj mierna až sladká atmosféra ostrova. Už bedeker vás upozorní, že na ostrove sú úsmevy miestnych rovnako časté ako kvety ibištekov, do ktorých krajinou plynie neuveriteľná vôňa vanilky. To znamená, že sa tu vlastne nič moc nedeje, ale asi to je na celom ostrove to najkúzelnejšie. Stačí nasávať to „NIČ“ a okamžite zabudnete na všetko, čo sa deje vo svete. Napriek tomu, že na ostrove sú kvalitné cesty, žiadna hustá premávka vás nevyrušuje. Cesty majú 70 km, ale na ostrove nie je verejná doprava, takže ak chcete stopovať, musíte počítať s tým, že možno nebudete mať koho.  

V ôsmych obciach nájdete malé rodinné firmy na spracovanie vanilky, kde si vanilku môžete kúpiť za prijateľnú cenu. Ak si návštevu dopredu neobjednáte, zastavte sa tam aj tak, či náhodou nemajú otvorené. Ak nepochodíte, skúste zaklopať na iné dvere. Napríklad na východnom pobreží medzi dedinami Faaha a Hipu. Aj tam nájdete kvalitné kúsky vychýrenej vanilky. Domáci vám vždy vysvetlia aj ich náročný proces ručného spracovania vanilky.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)