Recept s príbehom: Ako som kúpila a upiekla dokonalú veľrybu

Steaky z veľryby/foto: autorka

„To je zaujímavé, máloktorý Európan má u nás záujem o mäso veľryby,“ zamyslel sa predavač rýb, ktorý náhodne zaparkoval v záhrade dcéry. Vyzeral vystrašene, pretože do jej nórskych lazov neďaleko Oslo sa odvážil po prvý raz.

Práve sme hrabali lístie (na zbernom dvore ho odvážili na 2 tony), keď mi za chrbtom zatavila dodávka, z ktorej vystúpil vystrašený Nór. Predavač s pojazdnou dodávkou plnou rýb brázdi okolie Osla a Bergenu pravidelne. Ale až tohto roku sa odvážil odbočiť aj pod les, kde býva dcéra. Aj na jeho domáce pomery boli tieto lazy až priveľa. Vraj sa celú cestu do kopca modlil, aby sa lesná cesta už skončila a mohol sa niekde otočiť. Že už ani neveril, že stretne niekoho živého okrem losa.

Zabudnite na BIO

Keď som videla nápis na dodávke plnej mrazničiek, zaiskrili mi oči. Lepšie ryby ako v Nórsku som fakt nejedla a to nehovorím o ustriciach zo Severného mora. Tušila som, že ich cena mi opäť vybieli stredoeurópsky bankový účet, ale vedela som aj to, že to bude stáť za to. Našťastie, miestni si uvedomujú, že ich ceny sú pre nás nekresťanské (drahé aj pre domácich), a tak som sa nehanbila priznať,  že vyberať si budeme asi podľa ceny. Takže BIO lososov z preslávenej farmy sme hneď vylúčili a na rad prišiel šoférov osobný favorit. Pstruh morský, niečo medzi lososom a pstruhom. Domáci ho volajú ørret . Keďže ani jednu rybu nepredával po kusoch, opäť som len bolestivo prešla bankovou kartou cez terminál a pre pažravosť si kúpila zásoby asi na celú zimu.

Nech to stojí, čo to stojí!

„A veľrybu náhodou nemáte?“ spýtala som sa len tak, lebo viem, že pre domácich je to bežná potravina, aj keď aj pre Norov nie je najlacnejšia. „Prekvapili ste ma, lebo bežní Európania také mäso skôr odmietajú. Samozrejme, že mám, len som si vzhľadom na skúsenosti so Stredoeurópanmi nedovolil vám ju ponúknuť,“ zasmial sa sympatický predavač. A už som v ruke držala krabicu veľrybieho mäsa na celú zimu.  Na cenu som sa radšej ani nepýtala a poslušne opäť zaplatila. Náhoda tak predavačovi dopriala celkom dobrý biznis a nám kulinársky zážitok, ktorý sme rozhodnutí zopakovať kedykoľvek. Nech to stojí, čo to stojí! Naozaj, dodnes neviem koľko som za ryby v Nórsku zaplatila a vlastne radšej ani nechcem. Však žijeme len raz!

pred rýb v Nórsku
Ryby vám v Nórsku privezú aj do hôr, vlastne kdekoľvek/foto: autorka

Veľrybu som už síce v centre Osla jedla, ale domáca je domáca. Keby ste mi chceli hrať na city, či svedomie, tak si nepomôžete. Pri tomto mäse sa mením na bezcharakterne vraždiace monštrum. Absolútne nemám žiadne výčitky a ani mať nebudem. Je to totiž iný kraj (vyspelý kraj), takže má aj iný mrav a pre Nórsko sú od nepamäti ryby a iné morské živočíchy samozrejmou súčasťou stravovania. Mimochodom, tučného Nóra tam fakt musíte hľadať lupou. Inak, chov a predaj lososov a iných morských plodov je v Nórsku hneď na druhom mieste rebríčku HDP a najdôležitejšou surovinou aj vývozným artiklom hneď po plyne.

Menej je viac

A ako som si teda poradila s prípravou veľryby? Nepozrela som si žiadny recept na internete. O radu som nežiadala ani susedov. Spoľahla som sa na vlastnú intuíciu. Hovorila mi, aby som rybu pripravila čo najjednoduchšie. Nech nezanikne jej výnimočnosť. A urobila som dobre. Steak z veľryby bol a je bombastická delikatesa.

SUROVINY

4 steak z veľryby, 3 strúčiky cesnaku, hrsť čerstvého tymianu, šťava z ½ citróna, trochu citrónovej kôry, olivový olej, soľ

POSTUP

  1. Steak som po rozmrazení vysušila papierovou utierkou a jemne osolila.
  2. Do misky naliala trochu olivového oleja, do ktorého som vmiešala pretlačený cesnak, lístky čerstvého tymianu, a šťavu a kôru z citrónu. Premiešala. Oleja naozaj stačí málo.
  3. Mäso poukladala do oleja a pomastila z každej strany.
  4. Panvicu som zohriala na najvyššiu teplotu a stiahla na strednú.
  5. Poukladala naň steaky a z každej strany opiekla asi 3 minúty. Hotovo.
  6. Ryba nám chutila s ryžou aj čerstvým šalátom.

RADA

Mäso z veľryby je sladšie a chutí asi ako hovädzie. Fantasticky sa však na tanieri rozpadáva. Je lahodné a jemné. Na druhý deň som ešte do olivového oleja pridala aj trochu škorice. Nebojte sa toho, mäso bolo opäť fantastické.

(Ak vás tento recept zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)