Rezignovaný zamestnanec škodí firme aj sebe
- Rozdiel medzi chcieť a musieť
- Vyzerá to ako výhodný kompromis
- Šedý priemer môže zažiariť
Po vlnách rezignácií a hromadných prepúšťaní je prístup k pracovným príležitostiam opatrnejší. So spomalením náborov sa súčasne spomaľuje aj kariérny rast jednotlivcov.
Rezentizmus sa môže podobať prezentizmu, o ktorom sa hovorí v súvislosti so zníženým výkonom v práci, lenže pri rezentizme nemusí byť zmena tak rýchla a dokonca ani podmienená zdravotným stavom. Rezentizmus je jednoducho odmietnutím zmeny práce za vidinou stabilného miesta a príjmu. Chodiť do práce, plniť si povinnosti a nesťažovať sa, pokým na to nie je dôvod. S takýmto nastavením boli k zamestnaniu vedené predchádzajúce generácie. Spokojnosť s prácou a to, nakoľko si ju ceníme, obvykle závisí od kvality kolektívu, pestrosti činností, priradených zodpovedností či atmosféry na pracovisku.
Z času na čas sa môže každý z nás ocitnúť v práci s pocitom, že nás nenapĺňa, nemusí to byť ešte príznak rezentizmu ani vyhorenia. Vidina stabilného zamestnania na celý život sa už nestretáva s nárokmi a očakávaniami dnešných zamestnancov. Ibaže vzhľadom na to, že pracovný trh dnes v dôsledku posunov dôchodkového veku prepája ideové svety a kultúrne návyky viac ako štyroch generácií súčasne, rezentizmus vyvstáva ako nutné zlo, ktoré sme ochotní prijať. Za cenu nespokojnosti v práci, poučení lekciami starších a skúsených kolegov.
Rozdiel medzi chcieť a musieť
Bez ohľadu na to, či patríte medzi tých, ktorí sú na pracovnom trhu viac ako tridsať rokov, alebo sa s realitou práce oboznamujete v prvom reálnom zamestnaní, rezentizmu sa dá podľahnúť ľahko. Je to stav, kedy ste ochotní uveriť tomu, že práca je len práca a stačí si plniť svoje povinnosti bez ohľadu na to, či vás tešia, alebo nie.
Stav, kedy ste stotožnení s výškou svojho platu a hoci vás dostatočne neuspokojuje, spoliehate sa na to, že je pravidelný a istý. Vaše počiatočné chcenie robiť veci, sa mení na povinnosti a nevhynutnosti. Úlohy a zadania plníte, pretože musíte. Časom sa od práce buď odosobníte, alebo vás už nikdy nenadchne tak, ako nových kolegov. No ešte predtým, než sa rozhodnete vstať a ísť žiadať o zvýšenie platu, prehodnoťte si svoju kariérnu cestu.
Vyzerá to ako výhodný kompromis
Má zmysel uspokojiť sa so zamestnaním, ktoré síce prináša príjem, no nemá žiadnu inú pridanú hodnotu? Pre zamestnancov, ktorí sa rozhodli prijať svoje zaradenie do organizácie ako výlučný bod kariérnej cesty, je to pevná istota. Pre zamestnávateľov to však také jednoznačné byť nemusí. Relatívne spokojní a spoľahliví zamestnanci síce podávajú stabilný výkon na vyhovujúcej úrovni, ich motivácia posúvať sa ďalej a rozvíjať svoj skill set, však môže byť nadobro pozastavená.
Viac sa dočítate v článku Rezentizmus nás stavia pred otázku: Má cenu zostávať v zamestnaní, ktoré nás prestalo napĺňať? [pracuj.sk]