S médiami skončil. Lieta, aby zachránil úspešný biznis a bojuje s tými, ktorí podvádzajú a nechce sa im pracovať

Dalito.sk/Ján Pasiar, podnikateľ, bývalý novinár v Grécku 24. augusta 2020/foto: archív JP

Ján Pasiar patril v deväťdesiatich rokoch a po roku 2000 jedným z najobávanejších slovenských novinárov. Bol tvárou markízackej publicistiky Paľba, pravidelne sa prihováral aj v najsledovanejšom rannom vysielaní, či občianskoprávnej publicistickej relácii Lampáreň. Pred 11 rokmi rokmi si povedal dosť a začal podnikať v oblasti, ktorá je v dnešných časoch pandémie najpostihnutejšia. V gastronómii s gréckymi produktami, ktoré si osobne chodí od domácich producentov vyberať aj počas pandémie koronavírusu. Grécko navštevuje neustále.

Jeho aktuálnym heslom je ostať zdravý a najmä pozitívne naladený. „Berme to tak, že sme dostali lekciu od prírody, že niečo malé bielkovinové, bez mozgu, nás takto dokáže zmobilizovať, vystrašiť. Na druhej strane nám to ukáže, akí vlastne sme, a čo zvládneme a čo nie, lebo u nás sa našťastie a vďaka Bohu, zatiaľ nič extrémne zlého nestalo. Verím, že to tak zostane,“ povedal pri rozhovore podnikateľ, ktorý ostane dušou novinárom navždy.

Markízu si bez Jána Pasiara roky nevedeli predstaviť. Zrazu si sa jedného dňa zbalil a došiel. Prečo?

Úprimne, nemyslím si, že to bolo z jedného dňa na druhý… Vieš, nie som typ čo nechá ľudí vyplakať sa pred kamerou, a vlastne je mu jedno, či sa ich situácia polepší, upraví alebo aspoň stabilizuje do situácie blízkej normálu. Už som necítil, že sa kvôli našej práci menia zákony, dokonca aj ústavné. Už som nemal pocit, že je to len o našej práci.

Stretnutie Lampárne po rokoch 3. júla 2019/foto: archív JP

Čo sa konkrétne zmenilo?

Do všetkého začalo vstupovať milión iných požiadaviek, na PR, promo na reláciu a najmä, z právneho hľadiska a úpravy existujúcich, či skôr neexistujúcich zákonov, sa z nás reportérov stával terč. Byť v jeden mesiac na troch policajných staniciach, v rôznych kútoch SR, a vypovedať a obhajovať sa a vyvinovať sa, či dokonca ospravedlňovať sa za svoju prácu, to mi už prišlo cez čiaru a potom, keď zistíš, ja viem, že to bol možno len môj pocit, ale tak som to vtedy cítil, že ani firma, za ktorú žiješ a dýchaš, sa právne ani nijak inak nebude za teba biť, ale radšej by sa s nejakým „týpkom“ mimosúdne dohodla, len aby sa ušetrilo… tak na takýto typ práce a komunikácie som naozaj nebol nastavený, nikdy.

Ľudia, ktorí v médiách naozaj svoju prácu robia naplno často končia úplne vyčerpaní…

Do toho všetkého vo mne dozrievala myšlienka opustiť, aspoň na čas (už je to 11rokov) mediálny priestor a robiť niečo úplne iné a pre mňa vtedy aj zmysluplnejšie. Ale neskutočne ma mrzeli tie stovky správ a odkazov, ktoré som ešte asi aj dva roky po odchode dostával denne od ľudí aj na sociálnych sieťach, ktorí dúfali, že sa vrátim, dokonca s vlastnou reláciou, aby som bojoval za tých najobyčajnejších, najbezbrannejších a odkázaných…

Viem, že si dostával ponuky aj z iných médií…

Nezmenil som rozhodnutie ani pri lukratívnych ponukách a áno, prichádzali z najrôznejších médií. A myslím si, že som dobre spravil. Nepredal som sa, aj keď si to jeden čas niektorí o mne mysleli. Už vedia, že to bol blud a klebeta, ktorá sa nikdy nezakladala na pravde. Jednoducho, potreboval som zmenu.

Ľudia, ktorí pôsobili v médiách a odišli z nich aspoň načas, najmä zo spravodajstva, si často musia priznať, že ich pohľad na reálny život bol veľmi oklieštený. Že vlastne nežili reálny život, aj keď si mysleli, že o ňom informujú. Ako to bolo u teba?

Úprimne, televízia je krásna bublina. Už síce nemá ten glanc ako voľakedy, ani ten honor, ale je to naozaj mimo realitu bežného dňa. Ale napríklad, odkedy nepracujem v televízii, chodím každý rok na dovolenku. A to som ja počas práce v televízii nepoznal.

Ako a kedy si prišiel na nápad s obchodom a reštauráciou s gréckymi výrobkami?

Hneď po odchode z televízie som mal biznis plán. Vedel som, čo a s čím chcem podnikať. Predtým som sa ešte dal na interiérový a exteriérový dizajn, a zhruba po roku (teraz to asi bude desiaty rok), som sa pustil aj do súčasného podnikania s greek deli.

Kedy padlo to jasné rozhodnutie?

V prenádhernom, dnes už neexistujúcom, bare na Kréte (smiech). A to som tam bol v tom čase asi druhý, či tretíkrát za jedno leto na dovolenke. Už som spomínal, že predtým som nepoznal to slovo, dovolenka, len prácu. Kréta ma naučila užívať si život nielen pracovať. To som ale netušil, že ešte budem makať ako šrób, pri budovaní vlastnej firmy a to hneď sedem dní v týždni a celý rok a navyše mať zodpovednosť za zamestnancov, za ich výplaty, odvody a tak… Pozná to každý podnikateľ, ktorý začínal od nuly.

Vyzerá to, že si si nakoniec ešte aj priložil, podnikanie si totiž rozšíril ešte aj o kvetinárstvo  a iný tovar, reštauráciu… Nebál si sa, či to zvládneš?

Kvetinárstvo bolo len prirodzený vývoj v rámci podnikania s dizajnovými kúskami a malo to svoje čaro. Do času, kým sme s kolegom a spoluautorom nášho gréckeho konceptu, nespustili aj jej druhú fázu – reštauráciu. Potom už bolo naozaj  ťažké behať po kvety do Viedne a koordinovať Holandsko s dizajnom a najmä neustále hľadať, zacvičovať a vychovávať personál. To nás vážne nebavilo a tak sme túto divíziu predali väčšej sieti. A neľutujem.

Obchod, to je aj dôvera vo vlastných ľudí, ktorí sa však aj u teba, tak ako inde,  striedajú. Vo vašej prevádzke ťa ľudia vidia denne. Je práca s ľuďmi naozaj najťažšia?

Na tri knihy. Najviac odradzujúce je pre mňa iba toto. Žiadne finančné krízy, žiadna korona, ale nie dosť dobrý personál, nechápajúci lojalitu k firme, k zákazníkom, k celému konceptu. Že nie sme len obyčajná reštaurácia, že nie sme len obchod s greek deli… bŕŕŕŕ.

Možno stačí ľuďom len pridať…

To dnes už vnímam, po tých všetkých skúsenostiach za takmer zbytočné. Niekedy mám pocit, že vychovať si vlastných ľudí je to najzbytočnejšie, čo dnes robím. Nevychováš, nezavďačíš sa, benefitov nikdy nie je dosť a pod. Verím, ale že sa to v našom biznise aj vďaka koronovej kríze zmení. K lepšiemu, k tomu, že si ľudia budú vážiť stabilný príjem, to, že každý mesiac im v dohodnutom termíne pípne výplata. Neprestávam veriť a dúfať.

Chce sa ešte ľuďom robiť tak, ako si naučený ty a generácia dnešných štyridsiatnikov a viac? Podnikatelia sa zvyknú sťažovať, že ľudia už nie sú takí pracovití, ako generácia, ktorá sa narodila ešte v socializme.

Ako som už povedal, nechce. Alebo vydržia len chvíľu. Prvý článok do novín som napísal, a na titulku, asi ako 11 ročný… Odvtedy si viem zarobiť na seba hlavou, rukami, efemérnym výkonom. Dnes je to komplikované a ťažké, ale toto leto ma brigádničky-17 ročné dievčatá presvedčili, že nádej ešte je, a možno terajší tínedžeri, jasné len tí čo naozaj chcú, budú vedieť robiť to čo my, a možno aj lepšie.

Hovorí sa, že najlepšie sa učí na vlastných chybách, ale jeden úspešný francúzsky podnikateľ s rybami povedal, že to robia len „idioti“. Že najlepšie sa učí na chybách druhých. Čo ty na to?

Keby sme sa neučili na vlastných chybách, lebo tie si zapamätáme, bol by to ideálny stav. A žilo by sa nám ľahšie, ale motivačné poučky sa dobre čítajú, ťažšie sa už žijú. (úsmev)

Za koronavírus ale nemôžeme jednoznačne. Ako ťa zasiahla pandémia? Keď dnes niekoho počujem, že „podniká“ v gastro alebo cestovnom ruchu, mám ho chuť objať a poľutovať ako malé dieťa, ktoré si rozbilo koleno.

Prvý mesiac od jej vyhlásenia sme s druhým spolumajiteľom Martinom a naším kuchárom z Thessaloník, robili len my traja. Všetci ostatní zamestnanci zrazu ochoreli, alebo sme sa dohodli, že si vyčerpajú dovolenky a neplatené voľná, len aby sme nemuseli prepúšťať.

Asi ste sa všetci báli, o zdravie aj podnikanie…

Des, hrôza, obavy a veľmi veľa práce, a zodpovednosť voči zákazníkom, ktorí už za tých takmer desať rokov sú asi aj priatelia, známi…  Práca, práca a práca. Každá kríza je šanca. Ale šli sme dole minimálne o 50%, čo je naozaj des a hrôza. Na druhej strane nás zachránil a podržal e-shop. Vďaka, že sme ho roky šperkovali a dopĺňali. Teraz sa to vrátilo späť, v dobrom. Upravili sme otváraciu dobu, a snažili sa čo najviac, ako materská firma, pomôcť nášmu franchisingu v Banskej Bystrici. Bolo, je a ešte asi aj bude, to tvrdé, a uvidíme ako z toho vyplávame. Sme optimisti.

Museli ste s partnerom niečo v obchode zmeniť, aby ste nezbankrotovali?

Áno, menej efektívne články reťazca (rozumej umývačka riadu a podobne, prešli z TPP do externého stavu), keďže práce bolo citeľne bolestne menej. A rozvoz sme robili vlastný. Sadol som do auta a rozvážal. V rúšku, rukaviciach. Také krásy Bratislavy som spoznal, že až. (smiech) Skúsili sme aj moderné aplikácie, ale stopli sme to, takmer 30% provízia pre niekoho, komu to celé dodáš, ešte si to de facto sám nahráš do jeho systému, to je móóóc. A to si ešte účtujú aj poplatok od zákazníka. Nemám rád tieto hipsterské, akože pomoci, je to len tvrdý biznis. Dnes máme stále take away a pick up.

Požiadal si o pomoc aj slovenskú vládu?

Požiadali sme aj o pomoc, dostali sme ju dvakrát. Jasné, boli to drobné, ale v danej chvíli sme boli vďační za každé euro.

Máš veľký prehľad aj o situácii v Grécku. Sú tam na tom podnikatelia podobne?

V Grécku to mali a majú oveľa ťažšie. Tiež tam mali obdobne ako u nás, ale viac ako 90% pokles turizmu, to tam narobí škody na minimálne nasledujúcich päť rokov. Ale v rámci turizmu to zvládli s aplikáciou perfektne. Zaregistruješ sa, dostaneš QR kód, rovno na letisku naskenujú kód,  urobia ti výter-test, a do 24 hodín máš výsledok. Ak chceš ísť do Grécka autom, musíš mať negatívny test na Covid. Mrzí ma však to, ako Grécko, ale aj napr. aj Česko a Poľsko, využili moderné technológie v boji s pandémiou, a u nás sa prakticky neurobilo nič, a zjavne sa ani nechystá. Všimol som si, že ste na Dalito na to upozorňovali už dlhé mesiace.  

Prežila by v covidových časoch tvoja reštaurácia, ak by si v nej rovno nepredával aj grécke produkty?

Nie, náš registrovaný koncept pre Slovensko a Českú republiku sa ukázal ako ideálna kombinácia. Naješ sa, a čo ti chutí si kúpiš aj domov. Náš sortiment obsahuje cez 2000 unikátnych druhov tovaru. Za tým sú hodiny a hodiny práce, a najmä logistika, ako to dostať od jednotlivých malých farmárov, producentov a výrobcov z ostrovov, do Atén a odtiaľ k nám. To je parketa spolumajiteľa Martina, ktorý odvádza naozaj skvelú prácu. Ja som zase zaťažený na sociálne siete a marketing ako taký.

Grécke produkty chodíte osobne vyberať do Grécka. Muselo to byť pre vás takmer likvidačné, zatvorenie hraníc…

Absolútne nič sa nedialo. Všetko fungovalo bez problémov. V Grécku sme boli asi trikrát. Naposledy som sa vrátil z Milosu 30. septembra. (smiech) Vždy keď prechádzame hranice sa smejeme, že sme mali zadarmo testy každý mesiac, lebo ma grécka vláda otestovala už priamo na letisku v Aténach, a viem že som negatívny.

Ako to aj psychicky zvládajú ľudia v Grécku? Rovnako, ako na Slovensku? Niekto by možno povedal, že s pohľadom na more sa aj pandémia akosi lepšia zvláda…

Strach. Obavy. Neschopnosť si niečo naplánovať. Vieš, o tomto čase už mávam vyriešené objednávky na Vianoce… Dnes som rád, že mám len minimálne zásoby v sklade, veď čo ak zase príde lockdown! V Grécku to isté, navyše len minulý rok sa ako tak vyhrabali z ich finančnej krízy, a teraz toto… A turisti ich nejako extra nezachránili. Ale je pravda, že mnohí Gréci objavili čaro svojej krajiny. Mali viac času a cestovali po ostrovoch, ktoré neboli preplnené turistami, takže asi to malo aj svoje pozitíva… aj keď negatíva, žiaľ, budú ešte roky prevládať a vracať sa aj s úrokmi ako bumerang.

Zmenili sa počas týchto ťažkých čias nejakým spôsobom grécki obchodníci? Reagujú inak, je s nimi komunikácia ťažšia, prípadne lepšia?

Nie, všetci a všetko funguje ako má. Dokonca, niektorí sú ešte ústretovejší a pružnejšie reagujú aj na menšie objednávky. Opäť pozitívum, z ktorého sa verím stane dobrý zvyk aj do budúcna.

Podľa toho čo hovoríš, vyzerá to tak, že Slováci sú aj oproti Grékom vystrašenejší…

Nie som sociológ, ale naozaj to skúsim exoisticky cez seba. Ľudia, ktorí sú naučení reagovať na fakty a čísla, ako ja, aj asi ty, máme problém, štatistiky a porovnania síce existujú, ale rôzne sa dajú interpretovať, nakoľko je to niečo nové, nepoznané, ale z nich to pre mňa strašiak nie je. Vidím riešenie, a aj to, že raz to bude pod kontrolou. Potom je druhá skupina, ktorá sa bojí všetkého a vždy sa bude správať až prehnane… títo ľudia buď až vehementne súhlasia, alebo vytvárajú až nepochopiteľný odpor…

Ako bývalý novinár sleduješ dianie po celom svete dodnes. Ktorá krajina ťa v boji s koronavírusom oslovila najviac?

Myslím si, že najlepšie zvládnuté to malo Nemecko s vyspelou ekonomikou a priemyslom. A od toho sa potom odvíja aj správanie ľudí. Myslím si, že teraz sme všetci v očakávaní – dokedy ešte? A bude už tá vakcína? A zaberie? A bude to globálny biznis alebo celosvetová pomoc? Ľudia majú málo fundovaných informácií a preto sa darí rôznym polopravdám, hoaxom a poprekrúcaným nezmyslom. Ale ani spôsob informovania, či skôr dezinformovania, napr. našej vlády, do systému nevnáša poriadok. Ale myslím si, že menej vyspelé krajiny Afriky zvládli oveľa smrteľnejšie a agresívnejšie vírusy, takže to zvládneme aj my.

Ktoré časti Grécka by si ešte aj dnes odporučil ľuďom navštíviť a s akou atmosférou sa tam ešte aj dnes stretnú?

Moja srdcovka – Skopelos, áno ten ostrov, kde sa nakrúcala Mamma Mia s Meryl Streepovou, krásny zelený ostrov, ťažšie dostupný (nie je tam letisko), a tým pádom treba kombinovať lietadlo do Atén a trajekt na ostrov. Ďalej Milos, jeden z posledných čo som navštívil – neskutočné prírodné scenérie, pláže neorganizované a aj tak exkluzívne. Alebo niečo jednoduchšie, na Kréte je stále cez 30-34 stupňov Celzia, a direct fly z Viedne bez problémov. Otázkou ale zostáva, čo po návrate. Aké podmienky a pravidlá budú platiť u nás na Slovensku.

Ako sa teda presúvaš ty?

Ja lietam tak, že na viedenské letisko sa odveziem taxíkom. Idem na pasovú kontrolu, checking mám vždy online! A na 99% mám len príručnú batožinu, a tým pádom to mám vždy všetko rýchlo vybavené. A frčím rovno do salónika leteckej spoločnosti. Tým pádom sa naozaj pred odletom vyhýbam akýmkoľvek davom, aj keď vlastne sú teraz letiská takmer prázdne. Rovnako to robím pri odlete.

Ak si dnes niekto povie, už stačilo, sloboda je predsa pre ľudí prirodzená, ako sa môžu dostať k moru a vypnúť hlavu?

Toto know how má naša divízia Cestujte s nami…. Nuž jednoduché to nie je, ale jednu radu dám aj keď sa za experta nepovažujem. Cestujte len s overeným dopravcom. Ten vie let presunúť, či vrátiť peniaze za letenku. A bez ovládania cudzej reči to vážne nepôjde.

Ako návraty na Slovensko riešiš ty? Musel si byť aj ty v karanténe?

Keďže ma vždy otestovali, jeden deň v Grécku som sa snažil nepresúvať, nevychádzať a nebehať kade tade. Keď ti do 24 hodín neprišla správa o tom,  že si pozitívny, pokračuješ s pokojom ďalej. A po návrate rovnako prvé tri, teraz už päť dní pracujem z domu, riešim eshopy, maily, faktúry… a keďže som bol vždy bezpríznakový, nemusel som na test. Keby som cítil čo i len malý problém, objednal by som sa na testovanie. Tých 70€ je to najmenej, čím môžem prispieť ja do systému na ochranu ostatných.

Vedel by si popísať najväčšie rozdiely, ktoré ty vnímaš počas pandémie medzi Slovenskom a Gréckom? Konkrétne kroky miestnych epidemiológov a aj postoj obyvateľov?

Napríklad, raňajky sú podávané tak, že si ukazuješ čo chceš, a obsluha ti to naberie, resp. podá. Je to ale často všetko balené do plastov, a rôznych obalov, čo je často aj ekozáťaž pre planétu. Ležadlá na pláži sú naozaj minimálne dva metre od seba, pláže sú poloprázdne, až prázdne, obsluha nosí nonstop rúško a rukavice.

A v reštauráciách mimo rezortov, ktoré sú v Grécku také vychýrené?

Rovnako. Bary už teraz zatvárajú o 23.00, niekde o 22:00, čo je čas, kedy Gréci len vychádzali do ulíc, teda ich spoločenský život sa musel prispôsobiť tomuto časovému nariadeniu epidemiológov. Niektorí to vnímajú pozitívne, iní opačne. Atény, ktoré majú približne sedem miliónov obyvateľov – neoficiálny počet, plus cez  tri tisíc obývaných ostrovov, a teraz pár miliónov turistov, majú denné prírastky medzi 400 – 450 ľudí, čo mi nepríde nezvládnuté na také množstvo ľudí. Rúška sú už bežnou súčasťou všade vo väčších mestách, v nákupných  centrách, obchodoch a podobne.

Stále si dušou novinár, asi tam sleduješ aj miestne médiá. Ako oni informujú o Covide?

(Smiech) Vieš, toto by sme my, Slováci, nedali. Oni už od rána sedia v kalimera (goodmorning) štúdiách aj šiesti, a živo diskutujú, za a proti a sú to schopní robiť aj tri hodiny. Do toho živé vstupy z rôznych miest a oblastí, kde sa stalo alebo odohralo niečo zaujímavé. Grécko do toho riešilo množstvo prírodných katastrof a iných pohrôm, takže je to vždy šťavnaté sústo (smiech).

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)