Slávnejšie ako krémeše a dobošky cisárovnej Sissi

dalito.sk/maďarská cukráreň Gerbeaud/foto: archív E. Koprena
DALITO -

Už máte napečené na Vianoce alebo ešte váhate, aké sladké sviatočné menu pripravíte tento rok? Inšpiráciu sme pre vás hľadali v slávnych maďarských cukrárňach, ktoré sa vo svete preslávili originálnymi zákuskami.
A nebude reč len o krémešoch a doboškách, ktoré si tam objednávala cisárovná Sissi!

Maďarská kuchyňa  je nielen pikantná, ale aj lahodne sladká.  Kulinárskym a tiež spoločenským  zážitkom  pre každého turistu je návšteva niektorej  zo známych  budapeštianskych cukrární.  Každá z nich zaujme svojou jedinečnou históriou.

Najstaršia cukráreň v Európe

Ruszwurm je  najstaršia cukráreň v Európe a preslávila sa krémešmi. Neveľká cukráreň  je v prevádzke od roku 1827.  Nájsť si miesto v útulnom interiéri s pôvodným biedermayerovským nábytkom a kapacitou 30 miest je často problém, no počkať si na  vynikajúce zákusky sa oplatí. Chutili aj cisárovnej  Sissi, ktorá si ich nechala posielať do kráľovského paláca vo Viedni. Krémeše vraj nikde inde nedokážu tak dobre pripraviť. Dodnes ich robia len ručne. Prezradili nám,  že na krém namiesto vyšľahaných bielkov používajú šľahačku a na liter mlieka ide až 10 žĺtkov. Krémeše sú neopakovateľné a súčasný majiteľ Ruszwurmu Miklós Szamos  sa preslávil aj  marcipánovými dobrotami. Vyváža ich do celého sveta.

Symbol Budapešti − cukráreň Gerbeaud

Kuglerky čiže miňonky, višne v čokoláde, mačacie jazýčky a najmä Gerbeaud rezy.  Vďaka ich autorom sa cukráreň Gerbeaud  v centre mesta stala jedným zo symbolov Budapešti. Miestni tvrdia, že  kto nenavštívil Gerbeaud, ako keby ani v Pešti nebol.  Najslávnejšia budapeštianska cukráreň na Vorosmartyho námestí má takmer 160 rokov a patrí medzi 100 najlepších cukrární sveta.  Anna Nisczkács z marketingového oddelenia  nám vysvetlila, prečo má maďarská cukráreň také francúzske meno: „Henri Kugler bol známy maďarský cukrár a v roku 1858  otvoril cukráreň. V Uhorsku sa preslávil  najmä svojimi miňonkami. Nemal potomka, a tak si z Paríža zavolal cukrára Emila Gerbeauda, ktorému predal svoj obchod. Pod jeho vedením sa cukráreň Gerbeaud stala veľmi známou nielen  medzi  maďarskými, ale i európskymi hosťami. V súčasnosti je jednou z najpopulárnejších a najznámejších európskych cukrární.  V ponuke máme zákusky podľa tradičných i nových receptov.“

Keď chcete ochutnať tradíciu, dajte si  najslávnejší kúsok − originálne Gerbeaud rezy, zákusok zložený z viacerých plátov. Každý  z nich je potretý ríbezľovým lekvárom a posypaný mletými orechmi s cukrom.  Na vrchu je poliaty čokoládou. Z tradície je chutná aj doboška či Esterházyho torta.

Ak ste za súčasnosť, nesklame  mliečny čokoládový mousse z najkvalitnejšej francúzskej čokolády.

Noblesná cukráreň  New York a cigánsky primáš

Najprepychovejšia a najnoblesnejšia budapeštianska kaviareň  a cukráreň s netradičným americkým názvom  New York bola kedysi centrom umeleckej a intelektuálnej  smotánky. Dnes ju vyhľadávajú  najmä zahraniční návštevníci a rôzne celebrity. Jej súčasťou je aj hotel. Bývali v ňom napríklad dalajláma, pretekári Formuly 1 či filmové hviezdy. Výnimočné miesto v histórii slávnej cukrárne má cigánsky huslista. Príbeh lásky medzi bohatou dedičkou amerického miliardára Clarou, vydatou za belgického princa, a cigánskym muzikantom je zhmotnený aj do špeciality  podniku, zákusku s názvom Rigó Jancsi. Viac nám o ňom  povedal  manažér

Wolf András:  „Rigó Jancsi bol cigánsky primáš. Zaľúbila sa doňho veľmi bohatá šľachtičná.  Rodina ju preto vydedila a ona potom s primášom cestovala  po celom svete. Na jeho počesť vznikol tento čokoládový zákusok.“

Maďari sú na svojho Riga Jancsiho patrične pyšní. Veď pobláznenie hlavy vydatej americko-belgickej šľachtičnej, ktorá sa pre ohnivé tmavé oči maďarského primáša rozvedie s princom, si zaslúži aj  ocenenie v podobe sladkého čokoládového pokušenia.  Čokoládová kocka Rigó Jancsi je z čokoládového krému, bez gramu múky a priam sa rozpúšťa na jazyku!

Autorka Eva Koprena pracovala 17 rokov v STV/RTVS ako redaktorka, moderátorka, editorka a dramaturgička. Ako redaktorka zahraničného spravodajstva sa prioritne venovala najmä západnému Balkánu. Spolupracovala so spravodajskou stanicou CNN, pre ktorú pripravovala krátke publicistické reportáže o Slovensku. Je autorkou televízneho publicistického magazínu Slovensko v obrazoch. Venuje sa aj pedagogickej činnosti, externe prednáša audiovizuálnu tvorbu na VŠ.