Slovenská hanba: Kaštieľ v Čunove treba zachrániť

Vzácny kaštieľ v Čunove (okr. Bratislava 5) už chátra pridlho. Zachrániť by ho mohla podpora 4,4 milióna eur z eurofondov. Vďaka tomu by sa mohol zmeniť na ekocentrum konkurujúce podobným projektom v zahraničí. Kompletnou rekonštrukciou vraj prejde nielen historická budova z 18. storočia, ale aj priľahlý areál.

Ministerstvo kultúry SR a ani rezort cestovného ruchu dlhodobo nevedú záznamy o množstve sprístupnených kultúrnych pamiatok na Slovensku. Aj keď je Slovensko hradnou veľmocou, v porovnaní s našimi susedmi, každý rok najviac turistov zavítalo nielen na Pražský hrad. Slovensko iba za Českou republikou roky výrazne zaostáva za ochranou kultúrneho dedičstva.

Devastujeme viac ako zachraňujeme

Turizmus je v takmer každej krajine významným zdrojom financií a napĺňa nielen štátny rozpočet, ale aj mnohých rodín. Mnohé krajiny doslova drží „nad vodou“. Napriek tomu, že Slovensko má čo ponúknuť , dokonca často oveľa viac ako inde, v turizme v mnohých parametroch zaostáva aj pre mnohé zdevastované kultúrne pamiatky.

Na význam udržiavania kultúrnosti a histórie upozorňoval už Churchill, ktorý povedal, že národ, ktorý zabudne na svoju minulosť, nemá budúcnosť a múdre národy sa podľa neho riadia aj vo vzťahu k histórii, za ktorou putujú turisti po celom svete.

Na území Slovenska sa vďaka jeho polohe počas niekoľkých tisícročí pritom vystriedali takmer všetky kultúry Západu aj Východu. Mnohé z ich historických odkazov sú však dnes už v dezolátnom stave. Medzi nimi aj kaštieľ v Čunove.

„Aj napriek malej rozlohe sa Slovensko môže pýšiť prírodným bohatstvom a množstvom kultúrnych pamiatok z rôznych historických období. Kaštieľ v Čunove leží v lokalite Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Vďaka jeho obnove sa nielenže podarí zachrániť kus nášho kultúrneho dedičstva, ale súčasne sa upozorní na tému, ktorá je dnes vysoko aktuálna – ochrana životného prostredia a prírodných zdrojov. Projekt, ktorý v Čunove vznikne, nemá na Slovensku doteraz obdobu,“ povedala vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí).

Ekoncentrum v čunovskom kaštieli vznikne vďaka podpore z programov cezhraničnej spolupráce INTERREG, ktoré riadi Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Zariadenie bude prínosom nielen pre Bratislavský kraj a žiakov zo Slovenska, ale tiež návštevníkov z Rakúska a Maďarska, ktoré sa do projektu zapoja formou konkrétnych vzdelávacích programov.

Peniaze na obnovu kaštieľa získal Bratislavský samosprávny kraj z programu cezhraničnej spolupráce INTERREG SK – AT. Osobitným projektom je revitalizácia priľahlého areálu kaštieľa, ktorá sa bude financovať z programu INTERREG SK – HU sumou takmer 1,7 milióna eur.  

Kaštieľ pre deti

Ekocentrum bude ponúkať bezplatné programy a exkurzie pre školy a školské zájazdy. Žiaci budú mať možnosť priameho kontaktu s prírodou v okolí Čunova, vďaka čomu pochopia širší kontext ochrany krajiny a ohrozených druhov rastlín a živočíchov.

V historickej budove kaštieľa vznikne deväť učební, každá z miestností sa bude venovať samostatnej téme – delte Dunaja, lužným lesom, lúkam či faune. Okrem učební poskytne kaštieľ priestor aj tvorivým dielňam. Celé ekocentrum bude bezbariérové, vrátane toaliet a parkovacích miest pre imobilných. Do priestorov sa zmestí naraz 150 návštevníkov. 

„Mladých ľudí musíme viesť k zodpovednosti za svet, v ktorom žijeme. Ochrana slovenskej prírody, jej krás a bohatstva, je veľmi dôležitou výzvou nielen pre našu, ale aj pre budúce generácie. Ak chceme niečo chrániť, musíme tomu v prvom rade rozumieť. Preto som veľmi rada, že práve taký zmysluplný a inovátorský projekt, akým je ekocentrum v Čunove môžeme podporiť z eurofondov,“ dodala vicepremiérka Remišová.    

História kaštieľa

História barokovo-klasicistického kaštieľa v Čunove siaha do 18. storočia. Patril rodinám Szapáry a Zichy, no nikdy neslúžil ako hlavné sídlo majiteľov. Pravdepodobne v ňom sídlil hospodársky správca a kaštieľ tiež poskytoval majiteľom príležitostné ubytovanie. V roku 1948 prešlo historické sídlo do vlastníctva štátu a využívalo ho napríklad roľnícke družstvo alebo pohraničná stráž. Od 90. rokov bol objekt nevyužitý a chátral. Počas svojej histórie prešiel viackrát rekonštrukciou, no nie vždy šlo o odborné zásahy. Aktuálne je kaštieľ vo vlastníctve mestskej časti Bratislava-Čunovo.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)