Rozhovory

Slovenský reprezentant Martin Bendík počas pandémie zachraňoval rodinnú firmu aj trénoval: „Sme už pripravení na všetko.“

Hovorí sa, že najlepšie je na reálny život pripravený vrcholový športovec, ktorý spozná čo je „zamestnanie“ už popri vrcholovej príprave. To sa však takmer nikdy nedá skĺbiť, práca aj vrcholový šport. Mnohých športovcov však v tohtoročných výkonoch a príprave zabrzdila svetová pandémia koronavírusu.  Okrem domácej karanténnej prípravy sa tak mnohí zapojili aj do rodinného podnikania, na ktoré dovtedy nemali toľko času.

Patrí medzi nich aj slovenský reprezentant v zjazdovom lyžovaní Martin Bendík, ktorý si počas zatvorených hraníc vyskúšal v rodinnej firme všetko, čo bolo treba. Od vrátnika až po manažment marketingu či obchodu. Aj vďaka tomu sa dnes na niektoré veci vo svojom živote pozerá inak, rovnako ako všetci, ktorí sa počas pandémie zapojili napríklad do brigád. Vyskúšali si tak zamestnania, ku ktorým by sa možno inak v živote nikdy nedostali.

Slovenský zjazdár Martin Bendík už odcestoval do Rakúska, kde sa už naplno venuje príprave na budúcu pretekársku sezónu. Po nútenej pauze sa už nevie dočkať návratu do súťažného kolotoča Svetového pohára.  Na to, čo zažil za posledné tri mesiace však nikdy nezabudne, lebo nechce.


Kde ťa ako športovca zastihol koronavírus a ako ti skomplikoval prípravu?

Koronavírus nás zastihol 10. marca 2020, keď sme mali ešte tréningy na Štrbskom plese, pretože nás čakalo finále Európskeho pohára, tak sme sa pripravovali na preteky doma. O dva dni neskôr zrušilo FIS všetky preteky na celom svete a zatvorili sa hranice, tým pádom pre nás sezóna 2019/2020 skončila.

Na internete bolo vidieť, ako vrcholoví športovci musia improvizovať a nahradiť nejako svoju prípravu tam, kde sa v núdzi ocitli, alebo dostali. V lepšom prípade doma. Dá sa vôbec lyžiarska príprava nahradiť nejako v improvizovanom prostredí, napríklad na záhrade?

Keďže 12. marca 2020 sa všetko zatvorilo a zrušilo, tak aj nám v rodinnej firme ostali niektorí zamestnanci doma na OČR. Spolu s mojim bratom sme začali makať vo firme na všetkých pozíciách, kde nás bolo treba, teda kde chýbali ľudia. Či už vo výrobe, na odbyte alebo na vrátnici. Každý deň po práci som absolvoval tréning buď doma v posilňovni alebo niekde vonku v lese. Stále som na sebe makal, aby keď sa otvoria hranice a začne nová sezóna, aby som bol  pripravený na 120%. Ani práca vo firme nebola oddychom, takže som vlastne trénoval celý deň, naozaj to nebolo jednoduché, po práci celý deň na nohách ešte trénovať aj doma. Ale cítim, že všetko to nasadenie sa vyplatilo a všetko je tak, ako má byť.

Vyskúšal si si viacero nových pracovných pozícii vo firme, máš na niektoré z nich po novej skúsenosti iný pohľad?

Určite (smiech). Napríklad, na call centre odbytu. Tak tam teda musí mať človek niekedy nervy zo železa, doslova na uzde, keď telefonuje s človekom sedem minút a nakoniec si objedná  jedno balenie tatárskej omáčky. Nebol by to taký problém, lenže ja som musel ešte urobiť asi 100 telefonátov a mal som na to iba dve hodiny… Človek si naozaj musí niekedy zahryznúť do jazyka. A taká práca za pásom! Až kým som si to nevyskúšal som si myslel, aká je to jednoduchá robota, no opak je pravdou. Po ôsmych hodinách pri páse som mal naozaj dosť už aj ako vyšportovaný športovec v najlepšej fyzickej kondícii. Naozaj sa pozerám na všetkých našich zamestnancov s veľkou úctou k tomu čo robia.


Nemal si aj také myšlienky, že je to možno znamenie s lyžovaním skončiť? Sú aj takí športovci, ktorí to verejne priznali, aj keď nakoniec pri športe ostali…

Nie, nikdy som nad tým neuvažoval ani neuvažujem pretože cieľ, ktorý mám som ešte nedosiahol. Keď budem vedieť, že sa mi to podarilo, vtedy je čas na koniec a čas na začiatok novej etapy života. Ale tá chvíľa ešte nenastala, a pre koronavírus už vôbec. Som športovec, nevzdávam sa len tak. Ak by to tak bolo, nebol by som vrcholový športovec.

Množstvo ľudí dnes už hovorí, že po pandémii prehodnotili veľa vecí či osôb, udialo sa to aj u teba? 

U mňa významnú úlohu zohralo to,  že som pracoval osem hodín denne vo firme a nemal som vlastne ani čas premýšľať nad niekým či niečím iným, čo ma v tej chvíli zamestnávalo. A teraz, keď už opäť stojím na lyžiach, tak si ich vážim ešte viac a snažím sa každý deň dať do toho maximum,  aby som mohol dosiahnuť svoj cieľ.  Jednoducho mám svoj cieľ a idem si za ním.

Čo ťa pandémia naučila?

Naučila ma vážiť si ľudí a akúkoľvek prácu, hociktorý druh práce. Začal som si ešte viac vážiť lyžovanie a tréningy. A najviac svoju rodinu, pretože v ťažkej situácií sme sa dokázali ešte viac zomknúť a prekonať to – veľmi som hrdý na svoju rodinu.

Dala ti ako človeku vôbec niečo, alebo len vzala ako športovcovi, či manažérovi? 


Dala mi čas na uvedomenie si, čo chcem a vážiť si maličkosti ako napríklad krásny východ slnka na kopci aj keď je -20 stupňov. Do korony som si to až tak neuvedomoval, aká je to krása.

Výhľad slovenského reprezentanta v zjazdovom lyžovaní Martina Bendíka počas prípravy v Rakúsku/foto: archív MB

Ako sa cíti vrcholový športovec, keď mu niečo „tam hore“ zo dňa na deň zruší všetky jeho plány na ďalší rok a pripraví ho o jeho sny?

Určite sklamanie bolo, ale nie až tak veľké, pretože tento rok som mal výbornú sezónu, keď som zabodoval v Európskom pohári vo švajčiarskom stredisku Wengen a vo francúzskom stredisku Orciéres-Merllete. Tým pádom to sklamanie zo zrušenia posledných pretekov nebolo až tak veľké. Vedel som, že je čas pomôcť v rodinnej firme, takže to bola pre mňa nová výzva.

Nie si klasický športovec, ktorý sa živí iba športom, v slovenských pomeroch je to totiž veľmi ťažké. Pomáhaš aj v rodinnej firme.

Spolu s bratom máme na starosti marketing, plus keď treba vypomôcť na rôznych pozíciách vieme zaskočiť a pomôcť tam kde treba.

O vrcholových športovcoch sa hovorí, že sú to najlepší zamestnanci, súhlasíš?

Myslím si, že je na tom niečo pravdy, okrem toho, keďže ja som pomáhal v rodinnej firme, tak som bol o to viac disciplinovanejší a ešte viac som sa snažil.


Rešpektujú ťa podriadení?

Ja nemám pod sebou žiadnych pracovníkov, takže dobre. (smiech) A s pracovníkmi rodinnej firmy vychádzam veľmi dobre. Mám ich rád.

Máte rodinnú potravinovú slovenskú firmu. Ľudia na začiatku pandémie sa nechali uniesť a vykupovali v obchodoch takmer všetko čo im padlo do okna. Patril si medzi nich?

(smiech) Nie, fungovali sme normálne ako za normálnych podmienok nič viac sme nenakupovali, stále sme išli deň za dňom. Panika nepripadala do úvahy, možno je to aj tým, že sme športová rodina a ani v športe ešte nikomu nikdy panika nepomohla. Naopak, všetko iba skomplikuje. Pri zjazde na lyžiach ani nehovorím (smiech).

Dá sa vôbec šport porovnávať so zamestnaním?

Áno, dá sa, pretože aj v práci aj v športe musíte byť disciplinovaný, tvorivý, trpezlivý a pracovať systematický.

Čo všetko si už bol nútený v rodinnej firme robiť? Čo konkrétne si si už vyskúšal?

Od vrátnika cez výrobu tatárskej omáčky a majonézy, až po nahadzovanie objednávok na ďalší deň. Naozaj všetko, v rodinnej firme sa nikto na nič nehráme, nemáme na to nielen čas, ale ani chuť, aj keď naša výroba je vlastne iba o chutiach. (smiech)

Takže, dnes už vieš zodpovedne a dôveryhodne porovnávať. Po čom si viac vyčerpaný, po tréningu alebo celom dni na nohách vo výrobni?

Bol som rovnako vyčerpaný po práci, ale som vyčerpaný aj po tréningu. No, ale práca a tréning je veľmi ťažké skĺbiť dokopy. Naozaj je to niekedy až nadľudský výkon.

Na Slovensku je veľa prípadov, že aj keď úspešní podnikatelia rodičia majú deti, len málo z nich časom prevezme ich firmu, idú akoby vlastnou cestou. Čím to je, že u vás je to inak?

Neviem presne čím to môže byť, ale veľmi dobre si uvedomujem, že rodičia vybudovali firmu z ničoho, nešli pre ňu ani na svadobnú cestu a vlastne nemali ani svadobnú hostinu. Bola by obrovská škoda pre nás všetkých, nestarať sa o ňu ďalej a nezveľaďovať ju ďalej. Naša firma je jednoducho naša rodina.

Asi si možno práce vo firme zistil, že sa dá aj niečo vylepšiť…

Keďže som si prešiel viac druhmi práce, tak sme prišli na nejaké malé nedostatky a veci, ktoré sa dajú vylepšiť, no nič veľké to nebolo pretože máme vo firme pracovitých ľudí, ktorí vedia čo robia. 

Ako sa ti pracuje pod vedením rodičov? Iba „poslúchaš“, ale si viete povedať aj nepríjemné veci?

Myslím si, že sme jednotní aj pri rozhodnutiach aj pri nových nápadoch, v tom je naša sila.

Nikdy si na ničom netrval? Vždy sa viete dohodnúť?

Ako som už povedal, naši zamestnanci sú pracovití a keď sú aj nejaké problémy tak s tým zájdu za rodičmi, aby sme to podchytili. Rodičia aj ja s bratom sme otvorení novým nápadom a myšlienkam. Všetko dôkladne analyzujeme a vyhodnotíme. Akurát teraz, keď som robil vo výrobe, tak som zistil, že niektoré veci by sa dali robiť jednoduchšie a rýchlejšie, napríklad čistenie feferónov na feferónový šalát. Som rád, že sa môj nápad páčil všetkým.

Slovensko vraj čakajú najťažšie ekonomické roky od 1989, myslíte si to aj Vy vo firme a nejako sa na to pripravujete?

Možno sa dá urobiť nejaký finančný vankúš, ale pripraviť sa na niečo také je naozaj ťažké aj keby ste na to mali 20 rokov. Obzvlášť, ak nevylučujú aj druhú vlnu koronavírusu.

Slovenský reprezentant v zjazdovom lyžovaní Martin Bendík počas prípravy v Rakúsku/foto: archív MB

Možno niečo prehodnotíte, čo ste počas prvej vlny mohli urobiť inak…

Osobne si myslím, že sme urobili maximum a robili sme to, čo sme vedeli najlepšie. Vysúkali sme rukávy a dali sa do práce deň za dňom.

Aké máš teraz plány a nebudeš rodičom vo firme chýbať?

Aktuálne sme na lyžiarskom sústredení v rakúskom stredisku Hintertux. Nevieme čo bude ďalej, ale budeme sa snažiť pripraviť čo najlepšie, aby keď vypukne lyžiarsky kolotoč,  aby som mohol predvádzať čo najlepšie výkony. Vrátili sa nám zamestnanci z OČR takže aktuálne ma nie je treba, no keď príde náhodou druhá vlna, na horšie časy som už lepšie pripravený.

Slovenský reprezentant v zjazdovom lyžovaní Martin Bendík počas prípravy v Rakúsku/foto: archív MB

Už máš asi ako kedysi plný športový diár až do konca budúcej sezóny 2020/2021. Je tam niekde aj nejaký otáznik , čo ak príde ďalšia vlna COVID-19?

Chystáme sa celé leto trénovať na Hintertuxe, bohužiaľ, náš každoročný camp v Chile sme museli zrušiť. Absolvujeme všetky kolá svetového pohára v zjazdoch tak verím že to dopadne na výbornú. Otáznik je nad Majstrovstvami sveta v Cortina d´Ampezzo v Taliansku, ale všetko, ako vravím, sa rozhodne podľa situácie aká vtedy bude. A čo bude, dnes nevie nikto…

Slovenský reprezentant v zjazdovom lyžovaní Martin Bendík počas prípravy v Rakúsku/foto: archív MB

Nebudeš sa báť, že náhodou ostaneš niekde mimo Slovenska a pri návrate domov budeš musieť ísť povinne do nejakého štátneho zberného tábora pre tých spoza hraníc?

Nie, nebojím sa a ani som nad tým neuvažoval. Verím že situácia bude dobrá a ani sa tým nebudem musieť do budúcna zapodievať. Ale keď bude treba pri príchode na SR ísť do štátnej karantény, tak tam pôjdeme s celým tímom a nebudeme ohrozovať svojich blízkych, s ktorými na Slovensku bývame. Ale chápem, že to tam pre všetkých nemuselo byť jednoduché. Sme už pripravení na všetko.


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *