Rozhovory

Šmejdi, pokútnici, advokáti a „tiež advokáti“: „PETER CHRAŠČ NIE JE ADVOKÁT!“

Predstavte si, že sa niekto z vašich blízkych rozvádza a potrebuje právne poradiť. Vo svojom okolí poznáte ukončeného právnika a poprosíte ho, či vám pomôže. Právnik raz či dvakrát navštívi jedného z manželov v rozvodovom konaní, prejde si s ním celú situáciu, poradí mu ako s rozvodom a potom pošle mail, kde vyčísli všetky náklady s právnym poradenstvom, od kilometrov až po poslednú sekundu právneho poradenstva. Upozorní vás, že si cenu nevymýšľa len tak, že odmenu za právne služby férovo vyčíslil podľa oficiálnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o odmeňovaní advokátov.

Až potiaľto je príbeh presne podľa zákona. Smrdieť podvodom začne vtedy, keď zistíte, že vyštudovaný právnik Mgr. či JUDr. nezložil advokátske skúšky Slovenskej advokátskej komory a nevlastní advokátsku licenciu, ktorá ho ako jediná oprávňuje za právne služby vyberať poplatok.

Prečo je to nebezpečné, neoveriť si, či oslovený právnik/a je naozaj aj advokátom s licenciou? Preto, že ak vám právne zle poradí a vy prídete napríklad o majetok, financie či k inej ujme, sťažovať sa môžete doslova na lampáreň. Nedajbože na to prídete na súde po dlhom čase množstva súdnych konaní. Nikto vám peniaze už nevráti späť a súdiť sa môžete začať odznova.


Bohužiaľ, táto prax je na Slovensku úplne bežná, napriek tomu, že právnik, ktorý nemá advokátsku licenciu a „radí“ za poplatok sa dopúšťa trestného činu.

Ak narazíte na pokútnika, nemáte istotu, že právo naozaj ovláda a môžete sa dostať do ešte väčších problémov. Na tento problém upozornila už aj Česká advokátska komora, pretože v krajine sa množia dokonca prípady, že sa právnik vydáva za advokáta, buď neexistujúceho, alebo už zomrelého. Dokonca aj za exekútora a nátlakom vymáha neexistujúce dlžoby. Ak sa stretnete s takýmto konaním, mali by ste rovno vyhľadať políciu, pretože ide o trestný čin. (reportáž ČT o podvodníkoch)

Je to, akoby mal niekto zdravotný problém a mal by ísť za odborníkom – lekárom. Ten musí študovať, mať prax  a vykonať atestácie. Podobne je to aj pri práve, tiež čaká, že rada, ktorú dostane bude odborná a poskytne ju človek, ktorý má na to vzdelanie, skúsenosti a oprávnenie. Bohužiaľ, tak ako v iných oblastiach existujú rôzni šarlatáni, tak aj v práve, upozorňuje komora advokátov.

Rovnako ako pri medializovanom prípade údajného podplácania.

„PETER CHRAŠČ NIE JE ADVOKÁT! SAK zaslala vyjadrenie k medializovaným informáciám – chybnému označovaniu za advokáta osoby, ktorá ním nie je a k pokútnictvu. Aktuálne je ako advokát v médiách uvádzaná osoba Peter Chrašč, ktorý je podozrivý z podplácania. Peter Ch. nebol nikdy zapísaný v zozname advokátov ani koncipientov. Práve naopak, SAK na neho podala v r.2018 trestné oznámenie za neoprávnené podnikanie, poškodzovanie spotrebiteľa, zneužívanie účasti na hospodárskej činnosti a krátenie dane,“ uviedla na LinkedIn SAK.

Dalito.sk oslovilo advokáta JUDr. Viliama KARASA, PhD., člena predsedníctva Slovenskej advokátskej komory. Vysvetlil aj to, aké dopady môže mať na klienta to, ak si neoverí, či právnik je naozaj aj advokát s licenciou a prečo nie je také jednoduché usvedčiť „tiež advokátov-šmejdov-pokútnikov“.


JUDr. Peter Chrašč sa ako právnik a advokát prezentoval v médiách už od roku 2005. Prečo advokátska komora nezasiahla taký dlhý čas, ale až v roku 2018?

Dlhodobo a násobne sme upozorňovali médiá, že P. Ch. nie je advokátom. Nesnažíme sa však „stíhať“ a upozorňovať zakaždým na všetky tieto prípady, lebo väčšina z nich vzniká skôr z nevedomosti a nerozlišovania pojmov „právnik“ a „advokát“ – aj u redaktorov a iných zamestnancov médií.

Ak sa však necháva označovať ako advokát človek vedome aj keď ním nie je, ide o podvádzanie a zavádzanie, dokonca môže ísť aj o trestný čin.

Ak má niekto titul JUDr., to znamená, že ešte nie je rovno advokát, ak nemá licenciu od advokátskej komory a tak si za svoje právne služby podľa vyhlášky MS SR nemôže pýtať finančnú odmenu?

Keď niekto skončí vysokú školu (právnickú fakultu po piatich rokoch štúdia) získa titul magister práva – skratka Mgr. môže ďalej pokračovať v štúdiu a spraviť si „malý doktorát“ – napíše prácu a zloží skúšku (niektoré školy to robia viac-menej len ako formalitu) a získa titul JUDr.. Alebo si môže spraviť „veľký doktorát“ s titulom PhD. , ktorý robí minimálne tri roky ako zamestnanec fakulty , učí študentov, vzdeláva sa naďalej a napíše vedeckú práci – dizertačnú. Potom, ako získa titul PhD., môže si robiť docentúru a profesúru. Toto všetko sú akademické tituly. To je „akademická kariéra právnika“.

Alebo sa môže vybrať rôznymi inými cestami, prípadne aj súbežne s akademickou kariérou?

Ak niekto vyštuduje právo, môže sa zamestnať ako právnik v nejakej firme, alebo štátnom úrade a podobne. Alebo sa môže stať koncipientom (advokátskym, notárskym, exekútorským), prípadne čakateľom (súdnym alebo prokurátorským), vykonať povinnú prax ( pri advokátskych koncipientoch je tri roky), absolvovať povinné vzdelávanie (pri advokátskych koncipientoch je to cca 15 seminárov za trvanie koncipientúry) a následne zložiť ťažkú odbornú skúšku (advokátsku, exekútorskú, notársku, prokurátorskú, justičnú). Potom môže začať vykonávať prácu advokáta, alebo ísť na výberové konanie, napríklad na sudcu a prokurátora.


Aký je teda rozdiel medzi právnym vzdelaním, ukončeným titulom Mgr. a JUDr.? 

Reálne: žiadny. Titul JUDr. je tak trochu prežitkom socializmu. Kedysi každý, kto skončil päť rokov štúdia na právnickej fakulte, dostal titul JUDr. Potom sa to zrušilo a udeľovali sa len tituly Mgr. a na získanie titulu JUDr. bolo treba po škole sa prihlásiť na takzvané rigorózne konanie – napísať prácu, ktorá má byť z praktických skúseností v odbore právo a zložiť skúšku. Titul JUDr. je v podstate pre prácu hocijakého právnika bezvýznamný, avšak u nás (v SR a ČR) stále zostal názor, že právnik je len ten, čo má JUDr. , tak si tento titul robí stále veľa ľudí. Naopak, množstvo úspešných advokátov má „len“ Mgr. titul – napríklad Tomáš Kamenec, Martin Magál, Radoslav Pálka…

Príklad, niekto sa rozvádza a potrebuje právne poradenstvo, konzultáciu. Môže od neho osoba s právnym vzdelaním bez licencie žiadať finančnú odmenu podľa „oficiálneho cenníku“?

Tu teda nejde o tituly Mgr. a JUDr., ale o to, či je niekto advokátom. Právne služby v plnom rozsahu môžu za odplatu poskytovať len advokáti – ceny sa určujú podľa vyhlášky MS SR o advokátskej tarife. Ak niekto, kto nie je advokát (prípadne v obmedzenej miere exekútor či notár – majú vlastné cenníky) poskytuje právne rady a právne služby za odplatu, môže ísť o trestný čin neoprávneného podnikania.

§ 251 Neoprávnené podnikanie

(1)Kto neoprávnene podniká v malom rozsahu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1


a)závažnejším spôsobom konania,

b)tým, že použije iného ako pracovnú silu,

c)a získa ním väčší prospech,

d)ako verejný činiteľ alebo v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania alebo funkcie, alebo

e) tým, že poskytuje bez odbornej kvalifikácie služby alebo vykonáva iné odborné činnosti, ktoré podľa zákona môže vykonávať len ten, kto má odbornú spôsobilosť.

Môže osoba s právnym vzdelaním vôbec zastupovať klientov pri akomkoľvek konaní a kontakte so súdmi SR?

Pred súdmi môže v civilných konaniach zastupovať aj neadvokát – a to formou „občianskej výpomoci“ – napríklad, ak máte rodinného príslušníka alebo dobrého priateľa-právnika a vec nie je veľmi zložitá a vy aj on si trúfate ju riešiť bez advokáta, môže vás zastupovať. Z povahy veci by však malo ísť o jednotlivé prípady, nie o pravidelnosť a služby by mali byť poskytnuté bezplatne.  (viď paragraf 89 civilného sporového priadku – uvedený dole)

V trestných konaniach to nie je možné, obhajcom môže byť len advokát, takisto, napríklad v konaniach pred ústavným súdom, musí byť osoba zastúpená len advokátom.

Čo vlastne osoba s ukončenou právnou univerzitou môže v reálnom pracovnom živote robiť?

Môže sa zamestnať napríklad na právnom oddelení nejakých firiem alebo štátnych inštitúcií a podobne, alebo sa musí ďalej špecializovať – na advokáta, exekútora, prokurátora…

Je pravdou, že takýchto prípadov „tiež advokátov“ komora eviduje každý rok viac a viac?

Slovenská advokátska komora podáva ročne desiatky trestných oznámení na jednotlivcov aj podnikateľské subjekty a občianske združenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu neoprávneného podnikania z dôvodu neoprávneného poskytovania právnych služieb.  Zaoberáme sa najvypuklejšími prípadmi, predovšetkým, ak sa dozvieme, že tieto osoby/združenia nejakým spôsobom naozaj poškodzujú ľudí – stáva sa totiž, že nám príde „sťažnosť na advokáta“, ale následne zistíme, že vôbec nejde o advokáta. SAK má totiž aj disciplinárnu právomoc nad advokátmi a v prípade, ak si advokát neplní riadne svoje úlohy, prípadne porušuje advokátske predpisy a etiku, tak ho vieme postihnúť. Taktiež je každý advokát povinne poistený proti škode, ktorú spôsobil pri výkone povolania. Teda, ak advokát svojou činnosťou poškodí klienta, ten sa môže domôcť aspoň čiastočnej nápravy a „potrestania“ advokáta a prípadnej finančnej náhrady.  Ak však využil služby pokútnika, tam SAK nemá žiadnu právomoc a teda „nespokojný klient“, ktorému mohli byť poškodené práva,  sa nedomôže ničoho.

Ako dobrý príklad môže byť to, ak niekto požičia druhému peniaze a ten pôžičku nechce vrátiť. Na vymáhanie takéhoto záväzku existujú lehoty, v ktorých si je možné záväzok-dlžobu vymáhať prostredníctvom súdu. Ak vám niekto, kto nie je advokátom poradí, „že na to máte čas, skúste najprv počkať, či to predsa nezaplatí a napríklad sa mu povyhrážajte“, tak okrem toho, že vyhrážaním môžete vy spáchať trestný čin, tak vám môže vypršať lehota a následné vymáhanie dlžoby na súde nemusí už byť možné. To je reálna škoda, ktorá vznikne.

Ak ide o trestný čin, ako je možné, že ho polícia neukončí ako trestný čin? Aké možnosti potom máte vy ako komora?

SAK má disciplinárnu právomoc len nad riadne zapísanými advokátmi. V tejto veci viac ako podať trestné oznámenie nevieme urobiť. Konkrétne však táto osoba (P.Ch.) bude teraz pravdepodobne obžalovaná zo závažnejších skutkov. Trestné oznámenie bolo odmietnuté s tým, že P.Ch. vo výsluchu vyšetrovateľov tvrdil, že to robí ako civilné zastupovanie v občianskych veciach bez nároku na odmenu (ako výpomoc, ktorú som spomínala vyššie) a vyšetrovateľ sa vyjadril, že sa nepodarilo preukázať, že to robil za účelom zisku.

Kam sa môžu občania či firmy obrátiť, aby sa naozaj uistili, že sa obrátili na advokátov, ktorí vykonávajú svoju prax legálne? Kde si to môžu overiť?

Každý advokát na Slovensku musí byť členom Slovenskej advokátskej komory, ktorá vedie verejný zoznam advokátov. Na stránke www.sak.sk je možné vyhľadať advokáta podľa rôznych kritérií, ako aj si jednoducho overiť, či osoba, s ktorou mienite riešiť právne záležitosti, je advokátom.


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *