Zdravie

Stres a nádory: Vedci urobili ďalší krok pre dlhovekosť

stres a starnutie

Stres spúšťa v tele celú kaskádu diania. Na bunkovej úrovni na stres reaguje tiež tzv. transkripčný faktor p53, ktorý bráni tomu, aby sa vplyvom stresu stali z normálnych buniek bunky nádorové. Významnú úlohu hrá i ďalší transkripčný faktor FOXO4. Pri stresových podmienkach potom tieto proteíny spoločne zvyšujú produkciu proteínu p21, čím spôsobia prechod buniek do tzv. senescentného alebo starnúceho stavu. Hromadenie takých buniek prispieva k starnutiu organizmu.

V práci publikovanej v časopise Protein Science vedecké tými Veroniky Obšilové z Fyziologického ústavu AV ČR (FGÚ AV ČR) a Tomáša Obšila (Přírodovědecká fakulta UK a FGÚ AV ČR) charakterizovali vzájomné interakcie proteínpv p53 a FOXO4 na molekulárnej úrovni. Nové poznatky o štruktúre tohoto proteínového komplexu pomôžu pri vývoji liečiv zamarených na starnúce bunky.

„V tomto stavu se už buňka dále nedělí a produkuje prozánětlivé faktory. Se vzrůstajícím věkem organismu stoupá počet buněk v senescentním stavu, což ho zatěžuje a přispívá ke vzniku různých chorob a celkového zhoršení stavu tkání a i organismu,“ vysvetľuje Veronika Obšilová z Fyziologického ústavu AV ČR. „Pokud dojde k narušení interakce p53 a FOXO4, například vhodným inhibitorem, senescentní buňka zahyne a uvolněné místo může využít jiná buňka, která se stále může dělit. Takže pokud snížíme počet buněk v senescentním stavu, dojde k celkovému zlepšení stavu organismu.“


Molekulárny mechanizmus zvyšovania transkripcie p21 je však stále nejasný. V článku publikovanom v časopise Protein Science vedci z Fyziologického ústavu AV ČR, Ústavu organické chémie AV ČR a Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity charakterizujú vzájomné interakcie proteínov p53 a FOXO4 na molekulárnej úrovni pomocou integrovaného prístupu zahrnujúceho nukleárnu magnetickú rezonanciu, analytickou ultracentrifugáciu a chemické zosieťovanie spojené s hmotnostnou spektrometriou. Takto detailná charakterizácia doteraz chýbala a neurobil ju nikto na svete.

Nové poznatky pomôžu pochopiť prepletené funkcie oboch proteínov v udržaní vnútornej bunečnej rovnováhy, dlhovekosti a pri reakcii na stres. Využitie nájdu aj pri vývoji špecifických inhibítorov (blokátorov) vzájomného pôsobenia oboch proteínov, a následne potom pri vývoji nových liečiv, ktoré sa zamerajú na selektívne vyradenie starnúcich buniek.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *