Štúdiu o nadúmrtnosti vraj sprevádza nevhodná konfrontácia

Peter Pažitný, jeden zo štyroch autorov štúdie nadúmrtnosti na covid počas pandémie nielen na Slovensku/foto: zroj: PP
DALITO -

Nadúmrtnosť na COVID-19 bola na Slovensku jedna z najvyšších na svete. Generálnu prokuratúru teraz zaujíma, kto je za to zodpovedný v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky. Príčinou je štúdia Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022) z decembra 2022. Jej autormi sú Peter Pažitný, Daniela Kandilaki, Ľubica Löffler a Rudolf Zajac. Na základe ich výsledkov a zistení chce generálna prokuratúra preveriť manažment pandémie COVID-19 na Slovensku.

Ako autori štúdie sme mali od začiatku ambíciu analyzovať dostupné dáta a porovnať prístup Slovenska počas pandémie s inými európskymi krajinami. Cieľom tejto odbornej štúdie bolo vyvolať expertnú diskusiu a preto nás prekvapilo, že štúdia nevyvolala záujem zo strany relevantných zdravotníckych inštitúcií a organizácií ako napríklad NZCI, IZA, či ÚDZS . Sme presvedčení, že ak má štúdia priniesť reálne poučenia do budúcnosti, mala by diskusia o nej zostať v odbornej rovine. Za nás sme pripravení sa jej zúčastniť,“ reagoval na ignorovanie výsledkov štúdie jeden z autorov Peter Pažitný.

Generálna prokuratúra

Autori štúdie sa, v porovnaní s krajinami EÚ, zamerali najmä na to, koľko životov mohlo byť na Slovensku potenciálne zachránených, keby politici a ich odborníci viedli krajinu krokmi, ako v iných krajinách.

V mene všetkých spoluautorov štúdie „Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022)“ vítame reakcie zo strany relevantných zdravotníckych inštitúcií a organizácií ako napríklad NZCI, MZ SR, VšZP či ÚDZS.

Štúdia vychádza z dát Eurostatu (metóda benchmarkingu) a z dát od ZP Dôvera a ZP Union (metóda logistickej regresie), keďže VšZP a ÚDZS našu žiadosť o export dát zamietli.

Aby sa však predišlo zbytočnej politizácii a nekorektnej interpretácii štúdie, navrhujeme vytvoriť expertný tím v zložení autorov štúdie, zástupcov všetkých zdravotných poisťovní, ÚDZS, NCZI a IZA, v ktorom budeme pokračovať v analytickej a odbornej práci s dátami zo všetkých zdravotných poisťovní a ÚDZS.

Za dátami, metodikou a závermi štúdie si plne stojíme. Sme otvorení odbornej spolupráci a diskusii na platforme expertného tímu s dátami zo všetkých zdravotných poisťovní.

Vo vami uvádzanej veci koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. V aktuálnom štádiu konania bola verejnosť informovaná v potrebnom a možnom rozsahu,” uviedol pre Dalito.sk hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan.

Oslovili sme všetky relevantné strany, ktoré se nemali zaujímať o alarmujúce výsledky štúdie.  Ich reakcie nájdete TU.

ÚDZS

Vaše otázky evidujeme, odpovieme hneď, ako to bude možné. Vzhľadom na rozsah štúdie však potrebujeme na vypracovanie stanoviska dostatočný časový priestor,” reagovala na otázky Dalito.sk, či bude úrad iniciovať odbornú diskusiu alebo radšej počká na výsledok vyšetrovania GP SR, hovorkyňa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Monika Hudecová ešte 12. januára 2023. O tri dni neskôr zaslali aj doplnené stanovisko na otázku: Koľkokrát Vás o dáta požiadali autori štúdie a koľkokrát ste im tieto dáta aj reálne poskytli a v akom rozsahu?

„Ak sa rozhodnete stanovisko úradu zverejniť, v súlade s § 3 a § 8 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) žiadame o jeho zverejnenie v plnom rozsahu,“ uviedla hovorkyňa Hudecová.

„Spoločnosť Pažitný&Kandilaki, s. r. o. (ďalej len „spoločnosť“), zaslala Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) v septembri 2022 žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“). Úrad nedisponoval štatistickými informáciami v požadovanej štruktúre, preto bola spoločnosť odporučená na gestora štatistických údajov, a to Štatistický úrad SR.

Chceli by sme podotknúť, že pri tvorbe odborného textu je dobrým zvykom požiadať niektorého z početných vedeckých pracovníkov úradu o spoluprácu. Žiadatelia by neboli odmietnutí. Dôležité je tiež upozorniť, že nikto z úradu nebol o danom texte autormi informovaný či pozvaný na jeho prezentáciu. Pri zvolení štandardného postupu tvorby vedeckej publikácie by sa predišlo takejto nevhodnej konfrontácii.

Ak sa rozhodnete stanovisko úradu zverejniť, v súlade s § 3 a § 8 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) žiadame o jeho zverejnenie v plnom rozsahu,“ koniec najnovšieho stanoviska ÚDZS.

Na reakcie štátnych orgánov už reagovali aj autori štúdie s tým, že nehľadajú vinníka, ale dáta zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

„V mene všetkých spoluautorov štúdie „Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022)“ vítame reakcie zo strany relevantných zdravotníckych inštitúcií a organizácií ako napríklad NZCI, MZ SR, VšZP či ÚDZS. Štúdia vychádza z dát Eurostatu (metóda benchmarkingu) a z dát od ZP Dôvera a ZP Union (metóda logistickej regresie), keďže VšZP a ÚDZS našu žiadosť o export dát zamietli. Aby sa však predišlo zbytočnej politizácii a nekorektnej interpretácii štúdie, navrhujeme vytvoriť expertný tím v zložení autorov štúdie, zástupcov všetkých zdravotných poisťovní, ÚDZS, NCZI a IZA, v ktorom budeme pokračovať v analytickej a odbornej práci s dátami zo všetkých zdravotných poisťovní a ÚDZS. Za dátami, metodikou a závermi štúdie si plne stojíme. Sme otvorení odbornej spolupráci a diskusii na platforme expertného tímu s dátami zo všetkých zdravotných poisťovní,“ uviedol pre Dalito Peter Pažitný.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)