Politici či odborníci môžu byť trestne stíhaní za zbytočné úmrtia počas pandémie. Preveruje ich prokuratúra

Nadúmrtnosť na COVID-19 bola na Slovensku jedna z najvyšších na svete. Generálnu prokuratúru teraz zaujíma, kto je za to zodpovedný v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky. Príčinou je štúdia Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022) z decembra 2022. Jej autormi sú Peter Pažitný, Daniela Kandilaki, Ľubica Löffler a Rudolf Zajac. Na základe ich výsledkov a zistení chce generálna prokuratúra preveriť manažment pandémie COVID-19 na Slovensku.

„Ako autori štúdie sme mali od začiatku ambíciu analyzovať dostupné dáta a porovnať prístup Slovenska počas pandémie s inými európskymi krajinami. Cieľom tejto odbornej štúdie bolo vyvolať expertnú diskusiu a preto nás prekvapilo, že štúdia nevyvolala záujem zo strany relevantných zdravotníckych inštitúcií a organizácií ako napríklad NZCI, IZA, či ÚDZS . Sme presvedčení, že ak má štúdia priniesť reálne poučenia do budúcnosti, mala by diskusia o nej zostať v odbornej rovine. Za nás sme pripravení sa jej zúčastniť,“ reagoval na ignorovanie výsledkov štúdie jeden z autorov Peter Pažitný.

„Vaše otázky evidujeme, odpovieme hneď, ako to bude možné. Vzhľadom na rozsah štúdie však potrebujeme na vypracovanie stanoviska dostatočný časový priestor,” reagovala na otázky Dalito.sk, či bude úrad iniciovať odbornú diskusiu alebo radšej počká na výsledok vyšetrovania GP SR, hovorkyňa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Monika Hudecová.

„Pandemická situácia nám ani po rokoch trvania nie je ľahostajná. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) je a bolo prevádzkovateľom technických riešení sprostredkúvajúcich pandemické eslužby občanom – ako očkovanie, testovanie, ehranica, vydávanie EU DCC… Vzhľadom na túto skutočnosť NCZI nevstupovalo do rozhodovacieho procesu a nebolo ani súčasťou krízového štábu či konzília odborníkov, kam sme boli nanajvýš prizvaní v prípade urgentnej konzultácie technických riešení. Preto nám neprináleží hodnotiť ich rozhodnutia či stratégiu boja proti pandémii, sme však pripravení poskytnúť všetky dostupné dáta a plnú súčinnosť odborníkom či už v rámci šetrenia alebo na poli odbornej diskusie,” reaguje na slová jedného z autorov štúdie Veronika Daničová, hovorkyňa Národného centrum zdravotníckych informácií.

Autori štúdie sa, v porovnaní s krajinami EÚ, zamerali najmä na to, koľko životov mohlo byť na Slovensku potenciálne zachránených, keby politici a ich odborníci viedli krajinu krokmi, ako v iných krajinách.

„Vo vami uvádzanej veci koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. V aktuálnom štádiu konania bola verejnosť informovaná v potrebnom a možnom rozsahu,” uviedol pre Dalito.sk hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan.

Zásadné závery štúdie

🔺 Vysoká nadúmrtnosť na COVID-19 je výsledkom nezvládnutého manažmentu pandémie. Pod neúspech sa podpísali najmä zanedbaná príprava, chaotické politické rozhodovanie, neskoré zavedenie tvrdého lockdownu, ale aj politizácia témy očkovania.

👉 Nadúmrtnosť bola vo všetkých krajinách EÚ, situácia na Slovensku však bola obzvlášť nepriaznivá. Ak by sme postupovali ako najlepšie krajiny, od Estónska, cez Portugalsko, Nemecko až po Dánsko, tak na Slovensku mohlo byť potenciálne zachránených 𝟭𝟮 𝟯𝟵𝟭, 𝟭𝟰 𝟰𝟴𝟯, 𝟭𝟴 𝟰𝟳𝟲, resp. až 𝟮𝟭 𝟯𝟬𝟴 ľudských životov.

✅ Dáta zároveň ukázali, že kľúčovými faktormi zlepšujúcimi prognózu prežitia boli kontakt so všeobecným lekárom do 14 dní po potvrdení COVID-19, predpis vybraných liekov z ATC skupín, očkovanie a predošlé prekonanie infekcie koronavírusu, ale napríklad aj pohlavie.

❎ Naopak za rizikové faktory možno považovať prítomnosť inej závažnej diagnózy (napr. onkologickí pacienti), vyšší vek, návštevu pohotovosti indikujúcu vyhľadanie ZS pacientom už v kritickom stave a tiež náhodný predpis antibiotík, ktoré neboli v odporúčaniach. Rovnako s každou ďalšou vlnou koronavírusu sa prognóza prežitia zhoršovala.

Slovenská katastrofa

Výsledkom je veľká strata životov, ktorá je v centre pozornosti tejto analýzy. Z analýzy autorov Schöley a kolektív, uverejnenej v časopise Nature Human Behaviour dokonca vieme, že stredná dĺžka života, vyjadrujúca súčasný stav zdravia populácie, u nás poklesla až o 33 mesiacov. Predpis antibiotík, ktoré neboli špecificky odporúčané pre liečenie COVID-19 pacientov, do 14 dní od potvrdenia diagnózy zvyšoval a nie znižoval šance na úmrtie na covid a to signifikantne.

Tvrdý lockdown, zavedený od takmer prvého dňa pandémie, priniesol z pohľadu úmrtnosti očakávané výsledky a Slovensko tak zažilo veľmi slabú vlnu s malým počtom infikovaných aj mŕtvych. Za toto úspešné zvládnutie začiatku pandémie si dokonca Slovensko vyslúžilo pozitívne ohlasy zo zahraničia. Tvrdý lockdown mal aj veľmi negatívne dopady a to najmä ekonomické a sociálne. Slovensko, podobne ako mnoho ďalších krajín, zaznamenalo zhoršenie duševného zdravia obyvateľstva.

Po krátkom lete s uvoľnenými opatreniami nasledovala druhá vlna pandémie (september 2020 – máj 2021), na ktorú sa Slovensko poriadne nepripravilo. Chaotické rozhodnutia riadené skôr emocionálne a politicky než na vedeckom základe, politické nezhody, prenos zodpovednosti na samosprávy bez finančnej podpory a tiež nevhodná komunikácia k verejnosti nepochybne prispeli k zníženej schopnosti realizovať potrebné protipandemické opatrenia. Tie vláda navyše zbytočne odďaľovala až do momentu, keď počty infikovaných dosiahli rekordnú úroveň a nemocnice kolabovali. Druhá vlna dopadla z epidemiologického pohľadu katastrofálne.

Smrť ako dôsledok straty dôvery

Obdobie medzi druhou a treťou vlnou sa nám v pamäti spája najmä s očkovaním proti COVID-19 a tiež politickou kauzou Sputnik V. Slovenská vláda si veľa sľubovala od riešenia problému pandémie práve cez masívne preočkovanie obyvateľstva až na úroveň kolektívnej imunity. Nezáujem časti verejnosti o očkovanie mnohých prekvapila, nízka zaočkovanosť zraniteľných seniorov znamenala po prepuknutí ďalšej vlny pre zdravotný systém veľkú záťaž.

Tretiu vlnu pandémie Slovensko zažilo v období od septembra 2021 až do mája 2022. Predovšetkým nízka zaočkovanosť seniorov, kolabujúci zdravotnícky systém a neskoro zavedený lockdown sa pričinili o to, že počet úmrtí bol po skončení tretej vlny opäť hrozivý. K 30.4.2022 sa počet úmrtí na COVID-19 vyšplhal na 19 738 osôb, ďalších 4 054 ľudí zomrelo s COVID-19, spolu ide o 23 792 životov.

„Žiaľ, môžeme konštatovať, že zatiaľ čo veľkú účinnosť mali opatrenia v prvej vlne, nakoľko boli zavedené včasne a obyvatelia ich aj striktne dodržiavali, druhá a tretia vlna mali celkom odlišný priebeh. Účinnosť protipandemických opatrení bola neporovnateľne menšia, a to najmä kvôli neskorému zavedeniu niektorých opatrení, ako aj zhoršenej disciplinovanosti obyvateľstva, ktoré strácalo dôveru vo vládu, ktorá vie čo koná. Menšia účinnosť súvisí aj s nástupom významne infekčnejších mutácií koronavírusu (variant Delta, neskôr Omikron).

Pri veľkom počte infikovaných (na rozdiel od prvej vlny) bolo tiež dôležité aplikovať efektívne cielené testovanie (najmä v ohniskách pandémie), v čom však Slovensko zlyhalo spoliehajúc sa na neefektívne a nepresné plošné testovanie antigénovými testami. Zároveň, zlá situácia v slovenskom zdravotníctve a nepripravenosť prvého kontaktu skomplikovali liečenie infikovaných pacientov,“ uvádzajú v štúdii autori, ktorí upozornili aj na to, že publikácie či odborné články zo slovenského prostredia sú menej početné a pozornosť je venovaná predovšetkým medicínskej stránke ochorenia alebo ekonomickým dopadom či dopadom na duševné zdravie.

Detailnejšie zameranie na nadúmrtnosť v čase pandémie ako aj jej prepojenie na uskutočnené protipandemické oparenia podľa nich chýba a preto sa autori rozhodli napísať odborný text, ktorý túto absentujúcu tematiku aspoň čiastočne pokrýva.

„Primárnym cieľom predkladaného textu bolo zistiť „Koľko životov mohlo byť zachránených na Slovensku, ak by sa počas pandémie v rokoch (3/2020 – 2/2022) v oblasti nástrojov zdravotnej politiky a „veľkej“ politiky postupovalo tak, ako to pri zvládaní pandémie COVID-19 dokázali najlepšie krajiny EU27.“ Druhým cieľom autorov bolo pozrieť sa na úmrtia v súvislosti na COVID-19 ako výsledok koincidencie s chronickými chorobami s využitím dát zo slovenských zdravotných poisťovní,“ uvádzajú v štúdii.

Otázky štúdie:

• Aký bol priebeh pandémie na Slovensku, aké kľúčové protipandemické opatrenia Slovensko prijalo s cieľom eliminovať dopady pandémie a s akou účinnosťou?
• Aký počet úmrtí bol na Slovensku zaznamenaný s primárnou príčinou úmrtia (COVID19) a aká bola zaznamenaná nadúmrtnosť počas pandémie?
• Aká bola nadúmrtnosť na Slovensku v porovnaní s nadúmrtnosťou referenčných krajín Európskej únie (EÚ) a koľko životov sme mohli na Slovensku potenciálne zachrániť, ak by sme zaviedli protipandemické opatrenia charakteristické pre zvolenú referenčnú krajinu, resp. skupinu krajín?
• Aká je úmrtnosť na COVID-19 v kontexte chronických ochorení?
• Aké sú kľúčové faktory „zlepšujúce prognózu prežitia“ a „rizikové“ faktory úmrtnosti na COVID-19 podľa dát zo zdravotných poisťovní?

Celú štúdiu nájdete na stránke www.reformazdravonictva.sk alebo spolu s prezentáciou a zelenou knihou (prvá etapa štúdie) z roku 2021 na https://healthcareconsulting.sk/…/studia-nadumrtnost-na… .

„Samozrejme štúdiu evidujeme od jej publikovania koncom minulého roku. Internete sme diskutovali jej metodické úskalia. Témou spätného pohľadu na covid sa zaoberáme aj interne z viacerých pohľadov a v rámci kapacitných možnosti v najbližších rokoch chceme postupne vyhodnotiť a zhodnotiť niektoré opatrenia, vývoj a podobne. Autori spomínanej štúdie nás počas jej prípravy nekontaktovali, nenavrhli spoluprácu ani nežiadali o dáta, čo vnímame ako škodu. Radi by sme boli bývali prispeli do diskusie. Autorom sme už avizovali záujem o diskusiu na túto, či ďalšie témy a spoluprácu v spätnom pohľade na priebeh pandémie Covid-19 na Slovensku,“ uviedol na margo štúdie riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz na Ministerstve zdravotníctva SR Matej Mišík.  

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)