Taliani zistia, že patrónom Karlovho mosta je sicílsky chlapec
Praha vytiahla na turistov vedu. Hlavné mesto Českej republiky oslovilo množstvo vedcov, aby mu pomohli vrátiť do európskej metropoly kultivovaných turistov, ktorí sú nielen slušní, ale v meste aj veľa utratia.
V minulom roku iba do Prahy pricestovalo takmer 6 miliónov turistov. Až jednu štvrtinu z nich tvorili domáci, ktorých návštevnosť oproti roku 2019 vzrástla o viac ako 20 %. Praha sa tak po prvý raz od roku 2012 stala najobľúbenejšou destináciou Čechov. Dáta predpovedajú návrat najmä ázijských cestovateľov, pomôže tomu aj priame letecké spojenie medzi Prahou a Soulom. Ich počet sa oproti minulému roku zvýšil o 400 %. Najviac ich dorazilo z Južnej Kórei a Indie. Medzi najviac zastúpené krajiny patrili tradične susedné štáty, Nemecko (859 260) a Slovensko (349 504). Tretí sú Američania, ktorých v roku 2022 pricestovalo 323 042. Prvú päťku uzatvára Poľsko (276 512) a Veľká Británia (268 750).
Pre porovnanie s Bratislavou, v roku 2022 počas prvých deviatich mesiacov prišlo najviac návštevníkov z Českej republiky. Výrazne sa však zvýšil počet Britov či Američanov. Dokopy ich za prvé tri štvrtiny roku do mesta prišlo 22 687, uviedol euractiv.
Praha ide ešte ďalej. Mestu na oslovenie kultivovaných turistov najnovšie poslúžia výsledky humanitného a spoločenskovedného vedeckého výskumu. Odborníci z celkovo jedenástich ústavov Akadémie vied Českej republiky identifikovali faktory hlbšej motivácie, ktoré by mohli prilákať kultivovaných turistov na návštevu hlavného mesta. Pražská mestská turistika, spoločnosť vo vlastníctve hlavného mesta, využije zistenia vedcov na marketingové aktivity, najmä na oslovenie sofistikovanej a bohatšej klientely. V porovnaní s inými európskymi hlavnými mestami stále totiž Praha zaostáva v počte návštevníkov.
Po bohatej klientele
Aj preto Mestský cestovný ruch v Prahe (PCT) vyvíja novú aplikáciu pre cestovný ruch. Okrem technologického vývoja produktu si organizácia objednala aj humanitný a spoločenskovedný výskum vybraných desiatich trhov, ktoré sú pre cestovný ruch kľúčové. Humanitná časť výskumu prináša špecifické príbehy, ktoré si jednotlivé národnosti spájajú s Prahou, pričom poľská vedecká časť výskumu skúma ich typológiu a správanie.
“Ide o medzinárodne jedinečný prístup k manažmentu destinácií, kde využívame aj poznatky humanitného výskumu na strategické zacielenie na bonitných klientov. Je ochotný minúť viac peňazí na kvalitnú ponuku produktov a služieb cestovného ruchu s vysokou pridanou hodnotou. Je to ďalší krok smerom k zvýšeniu príjmov z cestovného ruchu v metropole,” vysvetľuje podpredsedníčka PCT Jana Adamcová a dodáva: „V Prahe turisti míňajú oveľa menej ako v iných európskych hlavných mestách. Napríklad v Prahe v roku 2019 boli výdavky zahraničných návštevníkov iba 5,6 miliardy dolárov, zatiaľ čo v Amsterdame sa zdvojnásobili. A s pomocou Akadémie vied sme sa rozhodli to zmeniť.”
Kto prichádza do Prahy?
Spoločenskovedná časť výskumu priniesla konkrétne údaje o správaní turistov a ich typológii. Napríklad, zatiaľ čo ázijskí cestujúci berú pri výbere destinácie do úvahy odporúčania príbuzných a známych, Briti, Francúzi alebo Američania naopak hľadajú informácie výlučne na internete. Ázijci prichádzajú do Prahy predovšetkým na prehliadku pamiatok, zatiaľ čo cestovatelia z Európy sú k návšteve motivovaní aj gastronómiou alebo zábavou. Výskum tiež ukázal, kto v metropole trávi najviac času: turisti zo Spojených štátov, zatiaľ čo Poliaci sú najšetrnejší.
„Analýza rôznych typov dostupných údajov o turistoch prichádzajúcich do Prahy poskytla dôležité informácie o ich správaní, preferenciách a záujmoch. To umožnilo lepšie zacieliť príbehy, ktoré vytvorili “na mieru” kolegovia z humanitne orientovaných ústavov Akadémie vied, na návštevníkov z najdôležitejších krajín, z ktorých turisti prichádzajú do Prahy,” hovorí Tomáš Kostelecký z Sociologického ústavu CAS, koordinátora výskumu CAS.
Európska exotika
Jedným z pracovísk CAS, ktorý bol zapojený do projektu, bol Orientálny inštitút CAS. Na základe svojich znalostí o publiku a domácom kultúrnom prostredí mali jeho zamestnanci za úlohu navrhnúť možné príbehy, ktoré by mohli osloviť turistov z Číny, Kórey a Taiwanu. Tieto návrhy potom kolegovia z iných inštitútov spracovali do plnohodnotných príbehov.
„Zameranie sa na ázijské publikum má určité špecifiká. Na rozdiel od Spojených štátov alebo európskych krajín existuje len veľmi málo historických styčných bodov a zároveň nie je možné predpokladať sofistikovanejšie poznatky o Prahe alebo českej kultúre,” hovorí Jakub Hrubý, vedecký pracovník Orientálneho ústavu Českej akadémie vied.
Podľa neho ázijskí turisti prichádzajú vidieť pamiatky, ktoré poznajú z fotografií, alebo na miesta, ktoré sa objavili v populárnej sérii, ako napríklad v prípade kórejských milencov v Prahe. Pre mnohé z nich je však Česká republika súčasťou exotickej európskej kultúry a rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú často pod ich rozoznaním.
„Preto sme sa až na pár výnimiek rozhodli pristupovať k príbehom určeným pre ázijských turistov inak a zamerať sa na určité javy. Príkladom je fenomén pitia kávy, vďaka ktorému môžeme ázijským turistom predstaviť minulosť v podobe historických viedenských alebo parížskych kaviarní a súčasnosti renomovaných baristov; alebo tradícia pestovania viniča v Prahe a s tým spojená kultúra jeho spotreby,” vysvetľuje vedec.
Každá národnosť iné
Výsledky humanitnej časti výskumu využije výlučne PCT vo viacerých oblastiach. Do digitálnych marketingových kampaní, do ktorých pravidelne investuje na dôležitých zdrojových trhoch, či pri vývoji novej cieľovej webovej stránky, ktorej obsah sa bude pre návštevníkov individuálne meniť v závislosti od toho, z ktorej krajiny pochádzajú. Iný obsah uvidí návštevník z Poľska alebo Izraela, alebo turista z Južnej Kórey, ktorý je kultúrne a sociologicky formovaný úplne iným pozadím, a preto má iné očakávania ako metropola. Výsledky výskumu potom budú brať do úvahy pri vývoji nových produktov a služieb PCT, ako sú turistické chodníky alebo kultivované suveníry. Veď Kórejci si myslia, že Ján Žižka je žena a Taliani zasa milujú Karlov most.
Do projektu sa z Akadémie vied ČR zapojili: Sociologický ústav (až po koordinátora projektu), Filozofický ústav, Masarykov ústav a archív, Ústav českej literatúry, Historický ústav, Ústav dejín umenia, Ústav súčasných dejín, Ústav etnológie, Orientálny ústav, Ústav slovanských a Archeologický ústav CAS, Praha.
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu, aj dve)