TOP fotografie z MS v hokeji 2019 od TOP fotografa Svítka 

Majstrovstvá sveta v hokeji (MS) už boli v plnom prúde, keď si odskočil po Mimoriadnu cenu Literárneho fondu za novinársku tvorbu 2018 v kategórii fotografia.  Michal Svítok z Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) pri preberaní ocenenia poďakoval práve agentúre za to, že mu umožnila vycestovať na olympiádu, kde vznikla ocenená fotografia Rozhodca. Podľa poroty „dokázal svojím fotoaparátom zachytiť neopakovateľný moment v činnosti ľudí“. Išlo o prácu hokejového rozhodcu, ktorý sa snažil objektívne posúdiť situáciu pri bránke.

V juhokórejskom Pjongčangu prišiel takmer od zimy o prsty, fotil totiž pri pocitových -25 stupňov Celzia celých 21 dní. Michal Svítok získal ocenenia aj mimo športu. Napríklad za sériu fotografií zo štrajku vo Volkswagene, rok predtým za fotografie zlatého medailistu z Ria Mateja Tótha.  Šéfovi fotografov TASR sa počas tohtoročných MS v hokeji konečne podarila na Slovensku realizovať novinka z jedného z najrýchlejších športov na svete.

Michal aj o stále rýchlejšom hokeji a práci fotografa na ňom, o tom, čo v hokejovej šatni nemá rád, čo nikdy nefotí, či kedy sú hráči nepríjemní, kedy ho ostreľujú pukmi a ako dopadol, keď ho zasiahol. A výber fotografií najkrajších momentov šampionátu z fotoaparátu Michala Svítka.

Stretol si sa z rozhodcom, s ktorého fotografiou zbieraš ocenenia kade chodíš? Viem, že po tom túžiš.

Chcel som, ale nakoniec som zistil, že nebol na slovenských majstrovstvách. Zistil som si však jeho kontakt a rád by som ju fotografiu poslal. Prípadne, ak by sa podarilo, tak ju odovzdal osobne.

Odlišuje sa príprava fotografa na domáce MS od prípravy na olympiádu?

Prípravy sú rozhodne jednoduchšie ako na olympiádu. Fotografovali sme štyria fotografi z TASR. Dvaja v Košiciach a dvaja v Bratislave. Pokrývali sme totiž nielen zápasy slovenskej reprezentácie, ale aj zápasy iných účastníckych krajín aj podľa požiadaviek našich klientov.

Plán práce pre nás štyroch som sa snažil rozvrhnúť rovnomerne, aby bol priestor aj na oddych, ale aj pokrývanie iných akcií mimo majstrovstiev, keďže ako agentúra musíme pracovať aj na iných témach ako je šport.

Ako si pocítil to, že na tieto MS bolo akreditovaných najviac novinárov v histórii? Obmedzovalo vás to nejako?

Pocítil som to už na úvod pri akreditácii, kde som musel zabojovať, aby sme mohli pokrývať MS štyria fotografi. Nakoniec však po rozhovore s organizačným výborom všetko dobre dopadlo a ďakujem im za pochopenie. Sme domáca národná agentúra a štyria ľudia mali svoj význam aj pre neočakávané situácie. Jedna aj nakoniec nastala a musel som v závere MS  mierne improvizovať. Plné bolo na záver šampionátu aj tlačové centrum na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu, či fotomiesta priamo v hľadisku.

Ako sa fotí jeden z najrýchlejších športov na svete?

Fotografoval som „bratislavskú“ B skupinu majstrovstiev kde boli tímy ako Česká republika či Rusko alebo Švédsko. Dnes je fotografovanie aj o rýchlosti, to znamená, že  snímky je potrebné doručiť do redakcie čo najskôr, aby ich mali klienti k dispozícii. Fotografie som sa snažil poslať najneskôr do 10 minút od začiatku stretnutia.

Keď však padol gól,  napríklad v druhej minúte, tak do maximálne piatich bola fotografia vydaná. Kto je v tomto „biznise“ prvý, ten získava publicitu a predáva. Myslím si, že rýchlosť a kvalita, naozaj patrí k takémuto podujatiu a ani moji kolegovia nezaostávali.

Hlavne kolega fotograf Martin Baumann posielal fotografie z našich zápasov priamo z fotoaparátu, v dôsledku čoho bola tá rýchlosť posielania ešte vyššia ako v mojom prípade, keďže som posielal klasickým spôsobom. V Košiciach, kde hrali Slováci, sme ešte vymysleli takú vec, ktorá už síce vo svete nie je novinkou, ale konečne sa ju podarilo zrealizovať aj na Slovensku. Umiestnili sme fotoaparát na diaľkové odpaľovanie na strešnú konštrukciu, vďaka čomu mohli vzniknúť snímky z nového uhla pohľadu.

Koľko fotografií musíš urobiť z jedného zápasu, aby si vybral tie najlepšie?

Fotografií vznikne počas tretiny na stovky. Snažil som sa to obmedziť, avšak človek nikdy nevie čo sa udeje. Niektoré situácie okom vyzerali super a na fotografii to tak nevyznelo. Do redakcie sme posielali z bežného zápasu do 20 fotografií.  Najviac sme samozrejme posielali zo slovenských stretnutí, zo semifinále a finále.

Ktorí fanúšikovia a hráči boli z tvojho pohľadu najfotogenickejší, ak sa to tak dá povedať.

Fanúšikovia sú naozaj zaujímavá kategória. Švédi, Fíni, Dáni či Švajčiari chodili povzbudzovať v rôznych kostýmoch a maskách.

Človek sa niekedy neuveriteľne zabavil na tom, v akom kostýme či prestrojení prišli. Česi mali svojho povestného Fantomasa, Švajčiari kostýmy kráv, pápeža s gardou,  Rusi naopak tradičné kroje či vojenské uniformy.

Má niečo fotograf na MS vyslovene zakázané fotiť?

Fotografi by nemali na majstrovstvách  natáčať video. V súčasnosti mi to príde trošku zvláštne, keďže samotný moderátor vyzýval všetkých, aby fotografovali a natáčali a následne to zdieľali na sociálnych sieťach. Zákazy pre fotografov boli skôr také, že nesmú zavadzať divákom, kamerám a podobne. Mali sme vyhradené sektory, odkiaľ sme mohli fotografovať, či už pri ľade cez plexisklo, alebo hore na tribúne pod kamerami a komentátormi.

Stretol si sa aj s tým, že by na tvoj objektív hráč reagoval negatívne, prípadne rozhodca, tréner…?

Niekedy v zahraničí počas majstrovstiev bývala pri prehrách nášho tímu zlá atmosféra a vtedy sa veľmi zle fotilo hlavne na tréningoch. Taktiež píšucim kolegom sa ťažko pracovalo v takýchto podmienkach. Občas hokejisti robia počas tréningu „zlobu, keď ich fotím – „strieľajú“ po mne puky – ale to beriem ako žart a nie útok.

Kedy a čo konkrétne v hokeji nefotografuješ?

Mám etické hranice, ktoré neprekročím. Teda v prípade, že by mala utrpieť ľudská dôstojnosť. Napríklad pri vážnych zraneniach, keď sú opití fanúšikovia alebo v hľadisku sedí osobnosť, ktorá si nepraje byť zachytená/odfotografovaná.

Máš po takom veľkom šampionáte aj čas na regeneráciu, alebo nedajbože počas šampionátu, alebo si ešte fotografoval aj prezidentské voľby?

Je to náročné. Napríklad volebnú sobotu som ráno fotil budúcu prezidentku ako volila a poobede som už išiel na zápas. Náročné je to aj preto, že nám začínajú dovolenky a kolega navyše ochorel, tak som ho musel zastúpiť. Odvtedy, ako skončili majstrovstvá som sa ešte nezastavil.

Vie TASR zistiť, ktorá vaša  fotografia sa v médiách objavila najčastejšie? 

Až tak podrobne som to nesledoval, ale prekvapilo ma, keď som si raz prezeral noviny a našiel som v nich veľa mojich fotografií.

Napríklad, ako Jaromír Jágr odovzdáva ceny pre najlepšieho hráča po zápase. Taká hokejovo nehokejová fotka –  vtedy sa  hokejové majstrovstvá len rozbiehali a preto to bolo asi pre médiá zaujímavé.

Ešte ťa puk nikdy nezasiahol, prípadne fotoaparát?

Fotografujem šport od začiatku mojej fotografickej kariéry. Intenzívnejšie od čias, keď som začal spolupracovať s TASR ako študent na vysokej škole. Pukom som už dostal do ramena vo Zvolene na extralige. Tuším to bol hráč Košíc a na zvolenskom štadióne sa fotilo ponad plexisklo z platformy.

Videl som, že puk vystrelil, ale stratil som ho z dohľadu a potom som ho dokonale ucítil. Počul som, ako ľudia za mnou stíchli. Našťastie som mal hrubú zimnú bundu a tá náraz stlmila a nič nebolo zlomené, len som bol pár dní s boľavým pestrofarebným ramenom.

Kde v útrobách štadióna fotografuješ a kde sa naopak fotograf nikdy nedostane?

Jednoznačne z haly, presnejšie zo stredu hľadiska. Teraz na majstrovstvách boli fotomiesta takmer ideálne, čo sa týka výšky aj stredu. Fotografie od ľadu sú síce efektné keď sa podaria, ale nie vždy sú ostré, pretože  plexisklo skresľuje.

V mixzóne to nie je ono, lebo hráča s mikrofónmi pred ústami chce v novinách použiť málokto. V šatni je to zase efektné iba keď sa oslavuje. Tam  však hrozí priamy zásah šampanským či iným nápojom, ktorý vie narobiť na aparáte poriadnu „paseku“.

Fotil olympiádu pri pocitových -25 stupňov Celzia celých 21 dní