Už si to zapamätajte, jed hada nesajte!

Aj slovenskí vedci objavili novy druh hada Urartu – Elaphe urartica/foto: Boris Tuniyev
DALITO -

Aj na Slovensku máme jedovaté hady. Ide o vretenicu severskú, ľudovo nazývanú zmiju. Dožíva sa 20 až 25 rokov. Vretenice sa vyskytujú v nadmorských výškach od 400 do 2000 nad morom, teda od nížin až po hornaté oblasti Slovenska. 

Kedysi sa hovorilo, ale aj učilo, že najlepšie je miesto uhryznutia jedovatým hadom zaškrtiť nad uhryznutím, aby sa jed nerozširoval ďalej do krvného obehu. Aj toto tvrdenie je však minulosťou. Praktickej lekárky pre dospelých Diany Ganajovej sme sa opýtali na základné pravidlá pri ošetrení jedovatým hadom.

Je pravda, že ak miesto silno zaviažeme, jed sa na danom mieste ešte viac koncentruje, čo je pre telo ešte viac nebezpečné?

Ťažkosti pri uhryznutí hadom bývajú miestne a celkové. V mieste uhryznutia je to bolesť, opuch, začervenanie, pálenie a zápal postupujúci v priebehu lymfatických ciev a uzlín, prejavujúci sa ako pruh, začervenanie, ktoré postupuje k slabinám alebo k pazuche. Podľa miesta uhryznutia. Postupne nastáva celková slabosť, nevoľnosť, zvracanie, bolesti brucha, bledosť, studený pot, zvracanie, sťažené dýchanie, zrýchlený dych aj tep, v niektorých prípadoch môže dôjsť až k strate vedomia. Je to nebezpečné hlavne u malých detí a starších ľudí. Najdôležitejšie je zachovať pokoj, najmä telesný kľud, končatinu znehybniť, pomocou dlahy alebo o druhú končatinu, ak ide o ruku, tak o trup. Končatinu je vhodné nechať nižšie ako zvyšok tela, aj toto spomalí prienik jedu do krvného obehu. V žiadnom prípade sa neodporúča jed “vycucávať”, ranu narezávať, škrtiť, ani podávať lieky, ktoré by spôsobili rozšírenie ciev a tým šírenie jedu do krvného obehu. Ani alkohol či kávu, či  miesto chladiť ľadom.

Aký je teda správny postup?

Základ je, čo najskôr uhryznutého transportovať do nemocnice, teda okamžite volať 112,  kde pacientovi podajú lieky na zmiernenie opuchu-antihistaminiká, na zmiernenie alergickej reakcie-kortikoidy, v prípade akútneho stavu- antisérum. Obvykle pacient skončí v nemocnici na pozorovanie. V žiadnom prípade sa neodporúča akýkoľvek zbytočný pohyb.  Ak sa príznaky intoxikácie nerozvinuli, môžeme podávať ovocný čaj alebo čistú vodu.

Koľko hodín má človek na to, aby „ho“ zachránili?

Je to veľmi individuálne, ale sérum sa nepodáva za každých okolností, ale podľa reakcie na uhryznutie. Niekto ho nepotrebuje vôbec. Pozorovanie po uhryznutí môže trvať aj niekoľko hodín. Ak však špecialista rozhodne, že sérum pacient potrebuje, dostane ho až vtedy, keď nastúpia príznaky celkovej otravy, nie všetci totiž znášajú sérum dobre. Nie však skôr, ako sa dostavia prvé príznaky celkovej otravy. Pre pacienta môže totiž znamenať ešte väčšiu hrozbu.  Po podaní séra totiž môže nastúpiť aj anafylaktický šok s fatálnym koncom.

Slovenskí vedci objavili nový druh hada