V tomto meste by si sa korunovať nenechala, Mária Terézia

Dalito.sk/Centrum hl. mesta SR Bratislavy/foto: NG
NIKOLETA GSTACH -

Vybrali sme sa s manželom, rodeným Rakúšanom, na prechádzku po Bratislave. Do absolútneho centra histórie hlavného mesta. Už po pár krokoch, metroch a pohľadoch, sme mali pocit, že sme sa dostali do nejakej paralelnej reality. Do dystopického sveta, v ktorom sa len pred nedávnom udialo niečo veľmi zlé.

Áno, vieme, už dva roky zúri na celom svete pandémia. Áno vieme, nikto to nemá dnes ľahké. Áno vieme, sme vraj rozmaznaní životom vo Viedni, v meste, ktoré je pre život jedným z najlepších na svete. Ale máme aj oči, aj vidíme, ale nemáme odpovede. Najmä na otázky našich detí. „Mama, papa, tu bola vojna? A prečo je tu všetko také pokazené? A prečo sú v chodníkoch a domoch diery? A prečo je táto lampa uprostred cestičky pre chodcov? A mama, my sem už nechceme chodiť…“

Malo by byť srdcom

Historické centrum Bratislavy je maličké. Nie oveľa väčšie ako centrum menších slovenských miest. Je to pár uličiek, pár domov.  Ale je to centrum hlavného mesta. A malo by byť jeho srdcom. Žiaľ nie je. Krv slovenského hlavného mesta preteká inokade.

V Bratislave sa za posledné roky postavilo toho veľa. Veľa nových bytov, veľa nových kancelárskych budov, veľa, až priveľa nákupných centier. Najnovšou pýchou má byť ďalšie nákupné stredisko Nivy. Leží 1,5 kilometra od nákupného strediska Centrál, 900 metrov od nákupného strediska Eurovea, 3 kilometre od VIVO a necelé 3 kilometre od Auparku. Ďalšie veľké nákupné strediská vo vzdialenejších častiach najmenšieho stredoeurópskeho hlavného mesta už vypisovať nebudem. A ďalšie a ďalšie menšie komplexy, do ktorých sa ani po roku rekonštrukcie nikto nenasťahoval.

Napríklad taký vynovený „pivovar Stein“. Obchodné priestory o prenájme iba snívajú. Tak isto kancelárie. Vlastne všade kde sa v nákupných strediskách pozriete je poloprázdno. Ľudia posedávajú skôr  v nepekných alebo predražených kaviarňach či v akýchsi fastfoodoch. Často pri nevkusných plastových nádobách.   

To naozaj niekto takto chce? Bratislava nikdy nebola vyhľadávaným cieľom zahraničných turistov. Ale chodili sem aspoň výletníci z Viedne. Ráno sem, večer späť. Veď je to fajn, keď človek dovolenkuje vo Viedni, ísť si pozrieť iné hlavné mesto, ktoré je len na skok. Pri prechádzke starým mestom som sa ale spýtala muža: „Čo by si si pomyslel, keby si sem prišiel na výlet? Aký by bol tvoj dojem?“ Moja otázka ostala bez odpovede. Manžel nemal slov.

Nádej zomiera posledná

Napriek tomu, že roky pozorujem úpadok Bratislavy, rozpad kultúrnych pamiatok, stratu kultúrnosti jej obyvateľov, tlie vo mne iskrička nádeje.

Veď ani Viedeň nebola vždy ako z katalógu.  Mala však šťastie na starostu, ktorý nesedel len v kancelárii, ale s asistentmi a s perom a papierom v rukách brázdili ulice a uličky a všímal si každú maličkosť. Za starostovania Helmuta Zilka v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch sa dovtedy šedivé fasády domov v centre Viedne rozžiarili. Na mnohých domoch vybudovali s citom podkrovné byty. Ľudia sa prestali centru vyhýbať, do uličiek sa vrátil život. Jednoducho to dali.  

Bratislava do poslednej kvapky krvi

Vo výklade cukrárne neďaleko Hlavného námestia sedí Mária Terézia a smutne pozerá na to, čo sa stalo z mesta, ktoré mala rada. Interiér cukrárne vás prenesie do minulosti a na chvíľku máte pocit, že je všetko v poriadku. (Teda až na tie ceny, ktoré sú asi dvojnásobne vyššie ako v centre Viedne. ) Tento pocit vám vydrží iba dovtedy, kým sa v meste budete pozerať len pod nohy a nie okolo seba. Ale aj na zemi nájdete často len rozpadajúcu sa dlažbu.

Je to naozaj veľká hanba, že Bratislava sa zbesilo uberá cestou výstavby nových zbytočných budov miesto toho, aby sa snažila spolu so Slovenskom zachrániť zvyšky svojej histórie, ktoré sa o pár rokov rozpadnú na prach. Veď je to naše hlavné mesto. Spoločné.

….a to sme sa prešli naozaj len maličkým centrom. Stačí pohľad na hradný vrch a krv mi tuhne v žilách. Krv Bratislavy zatiaľ ďalej odteká do nenávratna a mesto melie z posledného… V tomto meste by si sa dnes korunovať nenechala, Mária Terézia…

(Ak vás komentár oslovil, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)