Vážené novinárske hyenky a ich nadriadení! Ahoj Henrich Krejča!
Obraciam sa na Vás nie už ani ako dlhoročná novinárka, ale najmä ako človek a mama, pretože to čo predvádzate aj so súhlasom vašich nadriadených je pre mňa osobne už ďaleko cez čiaru.
A to teda opomeniem aj prosbu rodiny našťastie preživšej mladej ženy, ktorá nedávno v Bratislave takmer prišla o život a pohodenú niekde pri bratislavskej nemocnici ju našli surovo nielen dorezanú po útoku násilníka a novinári sa túto tragédiu snažia „profesionálne vo verejnom záujme“ rozobrať do takých podrobnosti, až sa ozvala nešťastná rodina, či už naozaj nestačilo. Veď mladá žena sa raz vráti medzi ľudí na ulicu a okrem doživotnej traumy sa bude musieť vyrovnávať s tým, čo všetko a do akých podrobností sa o nej ľudia dozvedeli.
Tu totiž už nejde o profesionálnu česť novinára, či nedajbože jeho etický kódex, ale o úplne normálnu ľudskosť či aspoň kúsok človečenstva. Na to netreba ani mimoriadne vzdelanie. Teda, podľa mojej mierky znesiteľnosti, to čo predvádzate už viac ako rok je pre mňa osobne cez úplnú čiaru ľudskosti a prerazilo to už aj dno znesiteľnosti aspoň priemerne ľudského diváka.
Môžem moju výzvu, či skôr prosbu napísať aj oveľa diplomatickejšie, ale akosi sa mi už nechce. Veď ako mám osloviť (ne)ľudí, ktorí to evidentne v sebe nemajú? Ani len úplný základ pokory a úcty nielen k obeti hroznej vraždy v Michalovciach na Silvestra, ale aj jej rodičov a najbližších? Takže moju výzvu napíšem tak, ako to naozaj cítim, lebo sa mi z vašej práce začal už prevracať žalúdok. A niečo mi hovorí, že nie som jediná.
Tak teda počúvajte novinárske hyenky. Naozaj ani jedného z vás dodnes nenapadlo, že to chudiatko, o život bojujúcu a kričiacu zavraždenú zdravotnú sestričku Eriku (pravidelne napr. aj TV Markíza), čo hyenicky točíte dokola už takmer rok, že jej rodičom a blízkym pritom môže srdce puknúť? Aj keď je chudiatko pochovaná už takmer rok? A vy tie strašné zábery „z priameho prenosu“ vraždy hráte dookola pri každom, aj minimálnom posune vo vyšetrovaní? Čo? Stále nič? Žiadna grcka zo seba? Ešte stále nič? Tak inak.
Keby vám zavraždili dieťa na ulici a ešte predtým by zúfalo kričalo o pomoc, ale nikto by mu nepomohol, a vaši kolegovia by to vysielali takmer rok dokola, akoby sa to páčilo vám akože novinárom? To jeho bezmocné a zúfale volanie o pomoc tesne predtým ako ho bodnú nožom a padá bezbranné na zem a vy ste vtedy pri ňom neboli? To jeho volanie o pomoc dokola aj pomaličky rok po pohrebe vášho dieťaťa? Už to lepšie chápete na čo sa pýtam?
Henrich Krejča, ešte stále nič? Ešte si stále na seba hrdý ako na šéfa spravodajstva? Však aj ty si otec, či? Žiadna prenesená hanba? Naozaj si aj na včerajšie vysielanie zo súdu o tejto tragédii hrdý?
Z celého srdca ti prajem, aby si sa nikdy na nič podobné akože vo verejnom záujem nemusel pozerať a všetko zlé sa tebe aj tvojim blízkym vyhýbalo. Neviem si totiž ani len predstaviť, čo pri tých záberoch aj na Markíze takmer rok po pohrebe Eriky, to ako na nich ešte žije, ako kričí zúfalo o pomoc… cítia jej rodičia a nielen najbližší.
S hlbokým úklonom úcty k Erike a jej pozostalým a s veľkým PREPÁČTE za všetkých nepríčetných a neľudských kolegov-hyeny
Lucia Tomečková