Osobné príbehy

Veľký biznis ho naučil, že najväčším omylom života je služba peniazom

JÁN KOŠTURIAK

Krátko po revolúcii začal podnikať, o pár rokov neskôr sa mu na Slovensku  podarilo otvoriť spoločný podnik s najväčšou európskou spoločnosťou pre aplikovaný výskum a technické inovácie. Celý profesionálny život pracoval ako výskumník, inovátor, podnikateľ, kauč a poradca – radil najmä bohatým a úspešným. Po rokoch strávených vo vrcholovom biznise sa naň díva inými očami a jeho cesty sa dnes uberajú trochu iným smerom.  JÁN KOŠTURIAK. 

Prvýkrát ho stretávam na lekárskom kongrese naturálnej medicíny, kde prednáša o chorobe ekonomického rastu a jej negatívnych vplyvoch na spoločnosť a človeka. O tri roky neskôr spolu sedíme v tieni Fullerovej kopuly na farme v Hrubom Šúre. Spolu s Jankom Šlinským tu vedie seminár o ekologickom poľnohospodárstve a lokálnom podnikaní. Kým sa dostal až sem, prešiel dlhú ľudskú i podnikateľskú cestu.

„Podnikal som už za socializmu, vtedy sa dala robiť tzv. vedľajšia hospodárska činnosť. Bola síce limitovaná a kontrolovaná, no dala sa robiť. Ja som bol strojár zmixovaný s IT -čkarom a keď prišla revolúcia, začal som podnikať hneď, ako sa dalo. Išiel som na nejaký úrad, okresný výbor či čo to bolo a tam mi dali nejaký papier. Bola to licencia, na základe ktorej mi v banke otvorili účet,“ spomína Ján Košturiak na začiatky.  „Pamätám si, ako mi niekto zavolal, že chce kúpiť program, ktorý som navrhol. Nevedel som ani stanoviť cenu, netušil som, ako sa vystavuje faktúra. To obdobie však bolo nesmierne  zaujímavé v tom, že čoho sa vtedy človek chytil, to sa dalo dosiahnuť.“


Absolvent strojárskej technológie na VŠ dopravy a spojov v Žiline takto začal svoju kariéru konzultanta pre priemyslené podniky. V roku 1995 založil Inštitút priemyselného inžinierstva, o päť rokov neskôr zase spoločný podnik s nemeckou a zároveň najväčšou európskou spoločnosťou pre aplikovaný výskum a technické inovácie, ktorá dnes zamestnáva takmer dvadsaťtisíc ľudí.  Podarilo sa mu to vďaka vynikajúcim kontaktom – ešte za socializmu totiž vo firme získal ročné štipendium.

„S manželkou sme vážne uvažovali o tom, že sa do Nemecka presťahujeme – keby u nás nebola prišla revolúcia, boli by sme určite skončili tam. S nemeckými kolegami sme robili na rôznych výskumných projektoch, z ich strany preto prišiel návrh, že založíme spoločný podnik. Medzitým sa nemecká firma rozrástol do sveta a pred niekoľkými rokmi nám dali na výber – buď sa definitívne staneme súčasťou ich firmy a ich zamestnancami, alebo si pôjdeme svojou cestou.“ Rozhodli sa pre druhú možnosť – oželeli výhodné dotácie a od nemeckého giganta sa celkom osamostatnili.

Nevidíme „tieň“ úspešných


Firma, ktorú Ján Košturiak vybudoval od základov a viedol trinásť rokov, mala v prvej fáze najmä jeden cieľ – pomáhať úspešným k ešte väčšiemu úspechu a bohatstvu. Medzi jej klientov sa zaradili veľké slovenské i nadnárodné podniky, ktoré si nechali poradiť a ochotne sa vrhali do inovácií a optimalizácie vnútrofiremných procesov.  Biznis bežal na plné obrátky, úspech bol hmatateľný. Ján Košturiak priznáva, že na istý čas ho preto zviedla pýcha a pocit dôležitosti. „Veľa z nás podnikateľov si myslí, že ľudia sú figúrky, ktoré nám patria, a my s nimi môžeme svojvoľne pohybovať.

Dlho som bol presvedčený o tom, že mnoho vecí sa dá z ľudí ‚vytrieskať‘ silou, prípadne manipuláciou. To bol veľký omyl, rovnako ako celá éra, kedy som meral úspech v podnikaní najmä ziskom a peniazmi. Človek sa z nich teší,  nakoniec však zistí, že si ich po skončení života asi nikam nezoberie. Najväčší omyl života je totiž služba peniazom. To, keď si niekto myslí, že znásobovať peniaze je to najužitočnejšie,“ hovorí. Poučil sa z vlastných chýb a varovným prstom mu boli aj príbehy mnohých známych, ktorým ešte v deväťdesiatych rokoch pomáhal zakladať firmy. „V novinách a časopisoch vždy vidíme len úspešné stránky úspešných ľudí.  Nevidíme ich ‚tieň‘ ani to, čo museli obetovať v osobnej rovine. Mnohí z nich sú ako námorníci – sú to manažéri veľkých firiem, ktorí každých pár rokov striedajú pôsobisko. Nikto sa ich veľmi nepýta, či chcú ísť do takej alebo takej krajiny, oni tam jednoducho ísť musia. Mnohí z nich idú bez rodiny a potom majú všelijaké iné vzťahy. A sú podnikatelia, ktorí sa zažrali do podnikania až tak, že rodina je pre nich akýmsi nadbytkom. Stretávam veľmi veľa materiálne bohatých ľudí,  ktorí sú nešťastní a osamelí. Majú narušené vzťahy s vlastnými deťmi – v podstate si ich ani nevytvorili, lebo na to nemali čas. Bohatí manažéri žijú v zlatých klietkach a často majú rozvrátené rodiny, sú rozvrátení sami vo vnútri – ich svedomie, integrita. Toto je zle,“ vraví Ján Košturiak. Počas dlhých rokov práce kauča a konzultanta pre priemyselné podniky si vraj veľakrát pripadal ako zmes poradcu, kňaza a psychiatra v jednom .

Top manažéri a majitelia veľkých firiem namiesto rád často potrebujú „bútľavú vŕbu“ a uši, ochotné počúvať. V osobnom živote i v prostredí vrcholového biznisu sa mu spoľahlivým kompasom na ceste stalo niečo, čo  sa  k podnikaniu na prvý pohľad vôbec „nehodí“. Viera v Boha.

Univerzita pre podnikateľov

Roky pomáhal firmám, aby pracovali efektívnejšie,  zvyšovali produktivitu práce a generovali čoraz väčšie zisky.  V istej fáze si však uvedomil, že robí veľkú chybu. „Pochopil som, že čím viac produktivitu zvyšujeme, tým viac ľudí nemá robotu. Tienistá stránka zvyšovania produktivity práce, v ktorej sme boli takí majstri, je totiž nezamestnanosť. Tak som si povedal, hop, chlapče, teraz musíš odčiniť to, čo si narobil za toľké dlhé roky. Dnes sa preto s ľuďmi bavím najmä o tom, ako prácu vytvoriť.  Sú tu napríklad rôzni gazdovia, ktorí vedia niečo vypestovať, ale nevedia to predať.  V tom teraz nachádzam veľký zmysel,“ vysvetľuje Ján Košturiak.

Dlhoročné skúsenosti s priemyselným poradenstvom, inováciami, zakladaním firiem a rozbiehaním nových biznisov zúročuje zaujímavým spôsobom. Firma, ktorú založil, je dnes hustou sieťou kontaktov na ľudí rôzneho vzdelania, spoločenského postavenia a povolania – v snahe vytvárať nové pracovné a podnikateľské príležitosti sa ich snaží vzájomne prepájať.  „Našou výhodou nie je to, že  človeka naučíme systém toho, ako sa výrobok vyvíja a uvádza na trh, ale práve to, že poznáme ľudí a vieme ich spájať. Jeden má nejaké technické znalosti, druhý má kapacity, tretí má peniaze, štvrtý je dizajnér, piaty grafik. Takto vlastne pomáhame naštartovať nové projekty a nové firmy, pomáhame ľuďom, aby urobili prvý krok. Ďalšie prídu. Nehovorím, že to pôjde samo, ale najhlavnejšie je prekonať prvotný strach.

“ Riaditeľského kresla vo vlastnej firme sa pred časom dobrovoľne vzdal, prenechal ho mladšiemu kolegovi. O to viac času má na svoju srdcovú záležitosť – Podnikateľskú univerzitu. „Tento názov sme vymysleli spolu s profesorom ekonómie Milanom Zeleným. V Podnikateľskej univerzite sa primárne učíme – podnikaním. Je to škola, do ktorej sa môže prihlásiť hocikto a chodiť do nej ako do akejkoľvek inej školy. V rámci nej sa stretávame, máme kurzy a vzdelávame sa. Ale nie tak, že by sme si čítali knihy o podnikaní,“ vysvetľuje Ján Košturiak. „Každý si tam donesie svoj podnik, v rámci výučby riešime jeho problémy. Zlepšujeme podnikanie ľudí a robíme rôzne zaujímavé projekty. Napríklad teraz tlačí Patrik Paul na 3D tlačiarni elektrobicykel, ktorý vyvinul, a premýšľame spolu, ako ho posunúť ďalej, medzi zákazníkov.

Projekt Janka Šlinského je jeden z ďalších, ktorých máme viac. Dnes tu sedíme na jeho farme a sú tu viacerí ľudia z našej podnikateľskej univerzity. Takí, ktorí pestujú zeleninu, ovocie alebo produkujú potraviny. Vidím, že sa za tých pár rokov posunuli úplne inde. Producenti zisťujú, že si dokážu predať mnohé veci priamo v lokalite, kde žijú a tamojší ľudia zase dostávajú rozum a začínajú sa obzerať, od koho miestneho by si čo kúpili. Ľudia začínajú chápať, že z centrálnych úradov asi nič dobré neprichádza, len táraniny a často aj korupcia. Keď si niečo neurobia sami – neopravia školu, nevybudujú komunitu, nikto zhora im nepomôže.“ Ako silný odporca európskej centralizácie je presvedčený, že odpoveďou na ňu sa môžu stať len silné lokálne systémy založené na komunitnej báze – zdravé, prirodzené, spájajúce ľudí s prírodou.

TOP manažér najhlúpejší manažér

Tvrdí o sebe, že už dávno nikomu neradí. Aspoň nie spôsobom, ktorý ho roky živil. „Určite už teraz ľuďom neradím v tom zmysle, že by mali mať takú a takú veľkú firmu a mali by to robiť takto… Dostal som sa do štádia, kedy sa snažím ľudí počúvať, pochopiť, nasmerovať ich k tomu, aby si poradili oni sami. Rozprávam sa s nimi, vnímam ich problém a to, čo žijú, a potom sa to snažím nejakými otázkami alebo spoločnou debatou niekam doviesť.

Nie je totiž podstatné to, čo človek druhému poradí, podstatné je, aby si on poradil sám,“  je presvedčený Ján Košturiak. Podľa neho musí každý v živote nájsť svoju vlastnú cestu, svoje poslanie, dar, ktorým má obohatiť svet. „Čo to v skutočnosti je, by mal objaviť každý sám. Človeku však možno pomôcť v tom, aby svoj talent naozaj našiel. Nechať ho, nech sa rozvíja. Myslím si, že toto je dôležité – vytvoriť prostredie, v ktorom by ľudia mohli ‚rozkvitnúť‘.  Nechať ich, aby hľadali svoju vlastnú cestu a, samozrejme, dávať im spätnú väzbu.

Napríklad top manažér –ak je naozaj dobrý, mal by byť postupne ten ‚najhlúpejší‘ vo svojej firme, pretože by mali vyrásť tí okolo neho.“ Hľadanie vlastnej cesty je obľúbená téma Jána Košturiaka. Často o nej prednáša ľuďom, ktorí ju majú odvahu objaviť a kráčať po nej. Na prednáškach určených nielen podnikateľom, ale aj širokej verejnosti radí, ako premieňať svoje nápady na činy a ako pomaly a vytrvalo kráčať správnym smerom. Tak, aby človek nielen dosiahol úspech, no zároveň aj našiel pokoj, rovnováhu a zmysel života.

Podnikanie s Najvyšším

Pod výchovu v kresťanskom duchu sa podpísali najmä obe jeho babky. Hĺbku viery však objavil postupne – priviedol ho k nej život sám.  „V mládežníckom veku som nebol nejaký fanatik, do kostola som sa ako do kina išiel pozrieť možno tak na Vianoce. Niektorí ľudia popisujú svoje ‚obrátenie‘. Minule som napríklad čítal knihu od bývalého profesionálneho futbalistu Petra Fijalku – píše o tom, ako ho zaliali slzy a ako sa mu v hlave zrazu všetko vyjasnilo… Také som ja nezažil. Zažil som však nejakú cestu, na ktorej akoby ten Boh človeka nejako usmerňoval a viedol.  Možno ma tam doviedli aj iní ľudia – vlastná dcéra, kamaráti, ľudia, ktorých človek stretáva.“

Svojho času sa v Nemecku zoznámil s benediktínskym mníchom Anselmom Grünom – zaujali ho najmä jeho úspešné a obľúbené prednášky určené manažérom. „Začal som si študovať princípy benediktínskej rehole a zistil som, že sú to úžasné manažérske knihy. Keď som bol prvýkrát v kláštore, uvedomil som si, že presne toto potrebuje každý podnikateľ – byť chvíľu v tichu,  sám so sebou. Nájsť v sebe ten hlas, to podstatné. Urovnať si to v hlave. Človek číta zázračné knihy typu ‚desať krokov k úspechu‘. To všetko všake nie je o čítaní, je to o prežívaní. Nie je to o chodení do kostola,  listovaní v náboženskej knižke. Človek musí nájsť živý vzťah s Bohom a v dnešnom svete je to niekedy ťažké. Nenájde ho, pokiaľ sa nezastaví,“ hovorí Ján Košturiak. Dodnes vydal mnohé odborné knihy i knihy popularizujúce podnikanie – Peniaze v rukách kresťana  je len jedna z nich. Biznis na ‚kresťanský‘ spôsob má jednoduché pravidlá. „Je úžasné, keď si človek predstaví, že podniká spolu s Bohom. Keď si predstaví, že On mu vidí do účtovníctva. Je to najvyšší kontrolór, viac ako finančný úrad. Prídem napríklad do firmy, kde na vrátnici visia Panna Mária a kríž. Nie je to pritom len nejaký symbol toho, že sa teraz tvárim ako kresťan…

V tej firme tým naozaj žijú a snažia sa podľa tých morálnych pravidiel fungovať. Alebo iný príklad – končím workshop v jednej veľkej technologickej firme a po jeho ukončení sa majitelia začnú modliť, aby to celé dobre dopadlo. Vidím, ako sa v poslednej dobe spájajú aj kresťanskí podnikatelia a som rád, lebo silná aktivizácia toho kresťanského je v dnešnej dobe asi nutná. Vidím, ako tá masa silnie. Verím tomu, že ak Slovensko Európu niečim obohatí, tak to bude práve kresťanstvo. My ním môžeme Európu doslova zaplaviť, pretože tu to je a ešte stále žije.“  Transformácia „starého“ sveta, ktorá dnes beží na plné obrátky, je podľa neho ťažká, no nutná zároveň. Ako veriaci kresťan je hlboko presvedčený o jednom:  „Keď sa zlo premnoží a dosiahne vrchol, dobro začne byť veľmi aktívne. Niekedy to vravím tak – Pán Boh nás mobilizuje. Myslím si, že to zlo je v defenzíve a dobro sa úspešne bráni.“

Zakladá firmy pre ľudí z ulice
Jánovi Košturiakovi a ekonómovi Milanovi Zelenému sa tento rok podarilo rozbehnúť ďalší zo zaujímavých projektov – prvý ročník podnikateľského tábora pre tínedžerov z detských domovov sa konal v Čechách, budúci rok ho plánujú usporiadať aj na Slovensku. „S deťmi preberáme biznis modely, učia sa, ako si to treba v hlave usporiadať.  Poobede ich zoznamujeme s rôznymi podnikateľmi – tí s nimi potom  udržujú kontakt a robia im akýchsi mentorov. Tento rok sme na tábore mali napríklad zakladateľa najväčšej bagetérie v Čechách a možno aj v Európe,“ vysvetľuje Ján Košturiak.

Pomyselný kruh ľudí, s ktorými rozvíja podnikanie, uzatvárajú bývalí bezdomovci. Práci s nimi sa venuje OZ Dobrý pastier z Kláštora pod Znievom a najmä kňaz Vladimír Maslák. „Motám sa mu popod nohy a robím mu akéhosi technického námestníka. Vždy som pomáhal bohatým ľuďom k tomu, aby boli možno ešte bohatší a ešte úspešnejší, posledná fáza je tá, že teraz ma najviac baví zakladať firmy s ľuďmi, ktorí boli na ulici. Teší ma a zároveň fascinuje, že s nimi vieme reálne založiť kamenárstvo, ovocný sad, výrobu cukríkov, syrov, pekáreň, spracovanie zeleniny a ovocia. Že opäť dokážu robiť užitočné veci…“

Keď sa dejú zázraky

Z vrcholového biznisu sa okrem iného stiahol aj kvôli tomu, aby sa namiesto riadenia mohol venovať „službe“. „Mám veľa aktivít, ktoré už nie sú za peniaze. Je totiž veľmi veľa ľudí, ktorí by potrebovali pomôcť, napríklad s rozbehom nejakého biznisu, no nemajú peniaze na to, aby si zaplatili poradcu. Preto im pomáham. Tým, že mám veľa kontaktov, môžem ľudí prepájať. Toto všetko ma obrovsky napĺňa,“  hovorí s vášňou Ján Košturiak.

On sám je vraj fascinovaným svedkom synchronicít – materiál na stavbu mu kamarát podnikateľ ponúkne práve v čase, keď ho iný dobrodinec zháňa na výstavbu opatrovateľského centra pre starých a chorých. Situácie, ktoré sa mu dejú takmer denne.  A tak Ján Košturiak chodí a „prepája telefóny“ na Božej ústredni. Ako výstižne napísal v jednej zo svojich úvah: „V škole ma učili, že si máme pripraviť stratégiu a napísať projekt na jej dosiahnutie. A tak plánujeme ciele, etapy projektu, zdroje, termíny, ľudí… Život ma naučil niečo iné. Stratégiu aj plán má v rukách Boh. On je hlavný projektový manažér a našou úlohou je objaviť svoje miesto v Jeho projekte. A potom sa dejú zázraky!“

Autorka Lucia Žatková od roku 2005 do roku 2015 pôsobila ako redaktorka Púchovských novín. Po krátkej odmlke spojenej s cestovaním a striedaním povolaní sa opäť vracia k práci, ktorá ju zo všetkých prác sveta baví a napĺňa najviac.

Môže vás zaujať:

EXKLUZÍVNE! 20 rokov vyberal TOP manažérov, až kým ho neodsúdili


Komentáre (1)
  1. maros píše:

    neuveritelne ze takyto kvalitny text sa objavil na dalito.sk – vcelku povrchnom success portali. prvykrat asi zdielam nieco odtialto

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *