Rozhovory

Veronika Chlebovcová: „Aj dnes sa pandemické rozhodnutia vlády vyhlasujú maximálne deň vopred. To už je v Turecku taký folklór.“

Veronika Chlebovcová momentálne žije a pracuje v Turecku, do ktorého sa dnes dostanú turisti úplne bez problémov. Žiadne testy, žiadna karanténa. V hoteloch v Istanbule na nich čakajú. Dokonca počas lockdownu nemusia dodržiavať ani pravidlá lockdownu.  Vianoce Veronika strávi bez rodiny, ktorá jej mimoriadne chýba. Ešte nikdy nebola tak dlho bez nej. Rovnako ako na Slovensku, aj v Turecku, ako učiteľka, momentálne vyučuje online. Napriek informačnému chaosu, ktorý vládne na Slovensku, kde jedno rozhodnutie politických špičiek ráno platí, na obed už nie a večer je zasa úplne iné, tomu, ako to (ne)funguje v Turecku uverí len ten, kto si prečíta jej svedectvo.

Ako momentálne prežívate situáciu s koronavírusom v Turecku?

Situácia je zlá, každý deň pribudne približne 33 tisíc nakazených.  Momentálne sa zase nachádzame v systéme lockdownoch. Ľudia sú dosť nedisciplinovaní, veľa ľudí pracuje online a ekonomika, a s ňou aj životná úroveň, rapídne klesajú. Treba povedať, že v Turecku bola situácia zlá už pred pandémiou koronavírusu, no a tá tomu dala ten povestný klinec do rakvy. Najviac postihnutá je samozrejme metropola Istanbul.


Vraj dostať sa do krajiny je veľmi jednoduché, že na to doslova nič netreba.

Absolútne nič, to máte pravdu a to je ten problém. Turecko počas celého roka nevyžadovalo od turistov žiadnu karanténu, dokonca ani testy a tak si viete predstaviť, koľko nakazených ľudí sem prišlo na dovolenku, a roznieslo vírus po krajine. Turecko od turistov dokonca nevyžaduje ani karanténu a už vôbec nie dodržiavanie lockdownu, hoci my všetci tu žijúci ho musíme dodržiavať. Na základe tohto si viete domyslieť v akých ekonomických problémoch krajina je.

Dá sa vôbec spoľahnúť na nejaké turecké pandemické dáta o výskyte Covid-19?

Nie, nedá. Od začiatku pandémie sledujem relevantné informácie len cez zahraničné oficiálne weby. Turecko nikdy nezverejňovalo konkrétne čísla, takže ľudia mohli len tušiť, ako je na tom ich mesto. Posledné mesiace od leta dokonca nezverejňovalo nič, ani len denné prírastky, len neurčité čísla ľudí na dýchacích prístrojoch v nemocniciach.  Došlo to až tak ďaleko, že WHO rázne napomenula Turecko, aby začalo zverejňovať reálne štatistiky. A zrazu bolo z 1200 denne 33 tisíc prípadov. Ale nikoho to neprekvapilo. Lekári na toto upozorňovali už dávno, no museli mlčať.

Sú miestne nemocnice pripravené na také počty? Stíhajú pacientov vôbec ošetrovať a majú ešte kde?

O iných mestách neviem , no v Istanbule je situácia kritická. Mám veľa známych aj z lekárskeho prostredia, a na začiatku pandémie v marci boli nemocnice veľmi dobre pripravené. No s postupom pandémie, a tým, že ochorelo aj veľa zdravotníckeho personálu, nemocnice nestíhajú. V Turecku má veľa ľudí aj chronické choroby ako cukrovku či problémy s pečeňou. Prevencia je tu celkovo na slabej úrovni, preto je aj vysoký počet hospitalizovaných pacientov.


Je v nemocniciach dostatok lekárov?

Lekárov a nemocníc je tu naozaj veľa, delia sa na štátny a súkromný sektor, ale jasné, že pre koronu veľa lekárov pravidelne vypadne z práce a potom sa zase vrátia. V Turecku lekári ani nedodržiavajú odporúčanú karanténu, jednoducho idú po pár dňoch alebo v prípade negatívneho testu hneď do práce.

Čo čaká podľa vás krajinu najbližšie týždne?

Ako som už povedala, lockdowny a obmedzenia pohybu. Momentálne je zákaz vychádzania večer od 21,00 hod do rána do 5,00 hod, a potom od piatka večera do pondelka ráno. Samozrejme, môžete ísť do potravín či do lekárne. Veľa prevádzok je zatvorených, fungujú len na donášku. Mrzí ma, že sa situácia zase takto vyhrotila, hoci sa tomu dalo predísť. No bohužiaľ, Turci sú niekedy nepoučiteľní. Idú Vianoce, budeme zavretí doma a očakáva sa, že na Nový rok bude až štvordňový lockdown.

Musíte byť z toho asi celkom slušne bezmocná…

Prekáža mi, akí sú ľudia nedisciplinovaní a ľahostajní. Turecko ako krajinu mám rada, ale myslím si, že  pandémiu absolútne nezvláda. Škoda, možno že s inými politikmi na čele by na tom bolo  lepšie. Najhoršie je, že na to najviac doplatia nevinní ľudia.

Vy osobne by ste teraz išli na dovolenku k moru do Turecka?


Teraz určite nie, ale v júni sme so snúbencom boli v Antalyi, ale bolo to tesne po lockdownoch a neboli tam skoro žiadni turisti. Predsa len, od februára sme boli zavretí doma a momentálne sme zase.

 Čo tam teraz robíte a prečo sa nevrátite domov?

V Turecku žijem už 5 rokov, a nie, nebola som tu nikdy predtým na dovolenke. V lete 2014 som prišla na letnú brigádu, a potom som prišla znova v roku 2016 a už som zostala. Pracovala som predtým v modelingu a fashion biznise. Istanbul ma vždy lákal. Postupne som sa vypracovala aj na iné pozície a naučila sa jazyk, a do toho prišiel snúbenec, takže zatiaľ to na návrat nevidím. Slovensko milujem, ale stálo ma veľa úsilia vypracovať sa tu, takže si to zatiaľ nechcem zahodiť. Beriem to ako životnú skúsenosť. Istanbul je krásne mesto, a keď má človek dobrú prácu, žije sa tu dobre. Momentálne učím na súkromnej škole, ale okrem toho sa venujem aj iných veciam ako predávaniu šiat či šperkov, copywritingu, píšem, prekladám, som content creator, skrátka som veľmi činorodá a neviem byť v kľude. (smiech)

Ak sledujete situáciu v SR, ako to vnímate z Istanbulu?  

Ako som spomínala, Slovensko milujem a všade vo svete som vždy bola hrdá, že som Slovenka a snažila som sa nám robiť dobrú reklamu. Veľa Slovákov u nás doma nadáva, no ja ako Slovenka žijúca dlhodobo v zahraničí si myslím, že pandémiu zvládame dobre a Slovensko môže byť príkladom aj iným krajinám. Veď predsa všetky štáty táto ťažká situácia zastihla nepripravené, a hoci sme mali jedno kritické obdobie, verím, že to ako krajina zvládneme. Len musíme byť ešte trošku vydržať a byť trpezliví, ohľaduplní a opatrní.

Menia sa pravidlá v Turecku zo dňa na deň ako na Slovensku?

Myslím, že všade sa menia vzhľadom na potrebu aktuálnej situácie. Nikto nevie čo bude zajtra. No v Turecku napríklad prvý lockdown prišiel koncom februára, a bolo to dve hodiny pred tým, ako prišiel do platnosti. Ľudia absolútne nepripravení v panike začali rabovať obchody, bez rúšok či sociálnych rozostupov. Vláda v tomto úplne zlyhala, veľa ľudí sa nakazilo. Aj dnes sa pandemické rozhodnutia vlády vyhlasujú maximálne deň vopred. To už je v Turecku taký folklór aj mimo korony.


Ako teraz vyučujete vy? A ako to je na školách?

Od marca až do júna sme boli online, koncom augusta sme prišli do škôl a teraz v decembri sme zase prešli na online spôsob vyučovania. Bolo to nevyhnutné, keďže v triedach sme mali aj pozitívne deti. Taktiež čo sa týka školstva, hrozná organizácia. Ale to by bolo na jeden celý článok. V skratke, týždeň sme vláčili materiály domov a naspäť do školy každý deň, lebo minister školstva nechcel zavrieť napriek kritickej situácii súkromné školy (áno, zase ide o peniaze). Nakoniec bol donútený a my sme dostali info až večer o 22,00 hod, že sme online. 

Máte strach?

Nie som človek, ktorý by sa bál, predsa od 17 rokov cestujem a žijem sama v zahraničí. No pred týmto vírusom mám obrovský rešpekt, a chránim sa ako sa dá, posilňujem si imunitu. To by mal robiť každý ! Dodržiavam opatrenia a dúfam, že čoskoro sa ako tak vrátime do normálu. Myslím si, že viac ako vírusu, by sme sa mali báť zlých ľudí. Keby bol každý zodpovedný a disciplinovaný, boli by sme dnes niekde inde, a nie zavretí doma.

Kedy prídete domov za rodičmi, prípadne, vrátite sa niekedy žiť na Slovensko?

Doma som nebola skoro rok, a je to zatiaľ najdlhšia doba. Inak vždy chodím 2 až 3 krát na Slovensko na dovolenku. Keďže Turecko je riziková krajina, nechcela som ohroziť rodinu a pravda je aj to, že nemám veľa dovolenky kvôli práci. Ak to vyjde, prídem vo februári. Zatiaľ nie, mám pocit, že tu „vonku“ ešte mám veci, ktoré chcem dokončiť, a sú miesta, ktoré chcem vidieť, ale v priebehu rokov  sa na Slovensko určite vrátim. Je to môj domov.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *