Poradňa

Viete ako telefonavať, alebo si to len myslíte?

Už sú to viac ako dve desaťročia, odkedy do života druhu Homo Sapiens vstúpili mobilné telefóny. Nástup smartfónov našu závislosť na malých, pardon, stále väčších mobilných zariadeniach ešte zosilnil. Doma, vo vlaku, v autobuse, v práci, v škole, v divadle, či na návšteve – všade s hlavou sklonenou zaujato či bezprizorne pozeráme na displej svojho mobilu. Alebo ho máme práve priložený k uchu a telefonujeme.

Tá rýchlosť, akou sa mobil votrel do našich životov, však akosi predbehla isté zásady, ktoré by sa v slušnom správaní medzi ľuďmi mali dodržiavať. Hovorme im „mobilná etiketa“.

Určite aj Vy patríte medzi tých, ktorí si mobil nosia so sebou takmer všade a dokonca si ho na noc ani nevypínajú. Potom asi nie je výnimočné, že Vám občas zazvoní aj v nevhodnú chvíľu. Zdvihnúť, nezdvihnúť, alebo poslať SMS? Iste Vám nie je príjemné, ak Vás niekto zobudí v nedeľu o pol ôsmej ráno a po telefóne s Vami začne riešiť pracovné veci. Alebo sedíte na obede a napriek tomu, že si ho dávate v obvyklom čase poludnia, Vás neustále atakuje niekoho zvonenie? Áno, mobil sa dá vypnúť, alebo stíšiť zvonenie a nezdvihnúť. Ale vyrušený ste boli tak, či tak.


Aj preto je mimoriadne dôležité mať pri každom nami iniciovanom hovore istú dávku empatie a slušnosti a pri vopred nedohodnutom volaní sa radšej prihovorme vetou: „Dobrý deň pán Novák, pri telefóne Trubač z firmy XY, nevyrušujem? Smiem s Vami hovoriť/Máte na mňa chvíľku?“

Táto, pre mnohých prebytočná, formulka je prejavom taktnosti. Ak volaný náš hovor prijme, stručne by sme mali vysvetliť v akej veci voláme, aby hneď vedel o čo ide. Ak podľa reakcie volaného vycítime, že mu voláme nevhod, je lepšie sa ospravedlniť s tým, že sa ozveme neskôr.

Vyrušený respondent nás nebude považovať za otravného a s najväčšou pravdepodobnosťou sa nám neskôr ozve späť prvý. Ak náš hovor volaný nedvíha, nemali by sme ho rušiť zbytočne dlhým vyzváňaním. Najmä ako voláme cudzím, telefón by nemal zvoniť viac ako päťkrát, aby sme nevyzneli otravne.

Veľmi dôležité je rozlišovať aj kde telefonovať. V práci (v spoločnosti kolegov) a na obchodných stretnutiach je lepšie sa osobným a rodinným telefonátom vyhnúť. Ich obsah môžeme pokojne napísať v SMS, alebo v inej aplikácii. Vyhneme sa tým trápnym situáciám, kedy druhí „musia“ počúvať intímnu debatu s manželkou, alebo či ste už nakúpili smotanu a vajcia do koláča…

foto: pixabay.com – Rawpixelv

Existuje veľká skupina ľudí, ktorí si radi vybavujú osobné i služobné hovory počas posedenia na toalete (keby len posedenia – všakže páni). Náš partner v hovore nás síce nevidí, no nezabránime jeho tušeniu, že ozvena, dutý zvuk a splachovanie WC, asi nepochádzajú z našej kancelárie…

Za slušnosť nemôžeme považovať ani telefonovanie v kostole, v divadle, pri slávnostnej večeri, či na recepcii. Tu je lepšie mobil stíšiť a vypnúť aj vibrovanie, ktoré najmä v dámskej kabelke dokáže urobiť ozajstný hurhaj. Na takýchto miestach sa snažíme vyvarovať aj posielaniu textových správ, či surfovaniu na internete. Aj keď máme mobil schovaný pod stolom, našu sklonenú hlavu a sústredený pohľad do mobilu si všimne každý.


Nech teda voláme rodine, známym, či neznámym, stále by sme sa mali správať v zmysle zásad mobilnej etikety.

Každý hovor, či SMS ale i naše správanie v spoločnosti sú napokon našou osobnou vizitkou a cestou k úspechu, či neúspechu!

Môže vás zaujať:

Zdvorilé je, že volajúcemu zavoláte späť




Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *