Všetko o intolerancii laktózy aj jej najspoľahlivejšom zdroji vápnika

Dalito.sk/Foto: Shutterstock.com - Africa Studio

Intolerancii laktózy  je neznášanlivosť mliečneho cukru (laktózy). Ľudia s takouto intoleranciou nie sú schopní úplne stráviť laktózu, ktorá sa nachádza v mlieku. Následkom tohto faktu môžu mať po zjedení, alebo vypití mliečnych produktov problémy, ako napr. hnačku, plynatosť alebo nafukovanie.

Z pohľadu prognózy ide o doslova neškodný stav, ktorý ale dokáže byť pre svoje príznaky pomerne nepríjemný.

Ide o neimunologicky sprostredkovanú nežiadúcu reakciu organizmu (na rozdiel od alergie na mlieko, mnoho ľudí si zamieňa intoleranciu s alergiou). Neschopnosť stráviť mliečny cukor, vyplýva z nedostatočnej tvorby tráviaceho enzýmu (bielkovina ovládajúca a zosúlaďujúca chemické pochody v bunkách, ako napr. trávenie), tento enzým sa volá laktáza. Nedostatok laktázy v tenkom čreve je zodpovedný za vznik laktózovej intolerancie.  Pacienti aj napriek tomu, že majú hladiny laktázy nízke, sú stále ešte schopní tráviť mliečne produkty. Mnoho pacientov  s laktózovou intoleranciou vie manažovať svoj stav aj bez toho, aby sa museli vzdať všetkých mliečnych produktov. Pre zaujímavosť je vhodné dodať, že človek je jediný živočíšny druh, ktorý konzumuje mlieko od zvierat, pričom mlieko mu výrazne prispieva k požadovanému príjmu takých živín, akými sú vápnik, horčík, selén, riboflavín, vitamín B12 a kyselina pantoténová.

ČO JE TO LAKTÓZA?

Poďme si ale povedať viac aj o laktóze. Je to jednoduchý cukor. Chemicky ide o disacharid, ktorý je zložený z monosacharidov glukózy a galaktózy. Za normálnych okolností enzým laktáza premieňa mliečny cukor – laktózu na už spomínanú glukózu a galaktózu. Tieto sú následne vstrebávané cez črevnú stenu do krvného obehu. Väčšina ľudí dokáže laktózu dobre stráviť. Jediným zdrojom laktózy pre ľudí je okrem mlieka, mlieko zdomácnených cicavcov. Najčastejším zdrojom laktózy pre ľudí je teda kravské mlieko a z neho vyrobené mliečne výrobky. V jogurte je obsah laktózy o niečo nižší ako v zrelom mlieku a tvrdý syr prakticky neobsahuje laktózu.

PRÍČINY LAKTÓZOVEJ INTOLERANCIE

Príčinou intolerancie laktózy, ako už bolo spomenuté, je znížená alebo úplne chýbajúca aktivita enzýmu laktázy na kefkovom leme črevných buniek. Tie sa nachádzajú v tenkom čreve. Laktóza dokáže zvýšiť tzv. osmotickú nálož v čreve, pretože do neho strháva veľa vody. Je štiepená baktériami čreva na CO2, vodu a organické kyseliny s krátkym reťazcom. V prípade nedostatku (deficitu) enzýmu laktázy, sa mliečny cukor (keďže sa nevstrebe v tenkom čreve), dostáva až do hrubého čreva. A práve tam baktérie reagujú spolu s nevstrebanou laktózou, táto sa mení na kyselinu mliečnu, ktorá môže mierne preháňať. Spôsobuje to aj fakt, že sa viaže v hrubom čreve s vodou a zrýchľuje pohyb čriev (peristaltiku). Za normálnych okolností kyselina mliečna vzniká v tráviacom trakte činnosťou črevných baktérií. V hrubom čreve znižuje pH, čím prispieva k potlačeniu rastu zlých mikroorganizmov a zároveň podporuje rast a množenie priaznivej črevnej flóry.

FORMY LAKTÓZOVEJ INTOLERANCIE

Poznáme rôzne formy laktózovej intolerancie. Formu vrodenú (kongenitálna laktázová deficiencia), ktorá je geneticky podmienená a vzniká u novorodencov, pričom je extrémne zriedkavá. Ďalej poznáme formu získanú. Získať sa intolerancia môže sekundárne (po chorobe alebo poškodení črevnej steny napr. zápalovým procesom) alebo vznikne po tzv. „odmaskovaní“ (po operáciách na tenkom čreve). Našťastie u týchto pacientov liečba základného ochorenia väčšinou vedie k obnove hladín laktázy a tak aj k zlepšeniu príznakov. Existuje aj forma primárna (najčastejší typ), kedy zo začiatku majú ľudia dostatok laktázy, ale postupne, fyziologicky jej tvorba v čreve vekom klesá. Keďže postupom času ľudia nahradzujú mlieko inými potravinami, množstvo laktázy môže postupne klesnúť u niektorých natoľko, že sa u nich vyvinú problémy pri trávení mliečnych produktov. Výskum ukazuje, že až 75% celosvetovej populácie stráca postupom veku schopnosť štiepiť laktózu a tak v určitom čase sa môže u nich vyvinúť laktózová intolerancia. Taktiež sa intolerancia môže získať aj prechodne (tranzitórne) pri akútnom ochorení sliznice čreva, pričom je dôležité si uvedomiť, že regenerácia produkcie laktázy nastáva ako posledná, preto príznaky môžu trvať dlhšiu dobu.

RIZIKOVÉ FAKTORY LAKTÓZOVEJ INTOLERANCIE

Rizikové faktory pre vznik laktózovej intolerancie sú zvýšený vek, choroby postihujúce tenké črevo (syndróm bakteriálneho prerastania, celiakia, Crohnova choroba), niektoré druhy liečby (rádioterapia, chemoterapia).

Pre vznik klinických ťažkostí sú dôležité dve zložky: množstvo a zároveň aj aktivita laktázy na sliznici, ako aj množstvo ponúknutej laktózy (formou potravy) sliznici čreva v určitom čase. Inými slovami čím menej má črevo enzýmu laktázy, resp. čím väčšiu nálož laktózy do čreva dodáme, tým väčšia je pravdepodobnosť, že dôjde k vzniku ťažkostí.

PREJAVY LAKTÓZOVEJ INTOLERANCIE

Intolerancia laktózy sa prejavuje nafukovaním, kŕčmi a zvýšenou pohyblivosťou čreva. Príznaky laktózovej intolerancie väčšinou začnú od 30 minút do 2 hodín po zjedení alebo vypití potravín, ktoré obsahujú laktózu.

PRÍZNAKY

Najčastejšie príznaky sú hnačka, nutkanie na zvracanie (nauzea) niekedy sprevádzané aj zvracaním, kŕče v bruchu, nafukovanie a plynatosť. Vyšší obsah tekutiny v stolici vedie k hnačke, stolice môžu byť doslova až striekavé, svetlej farby, spenené a kyslo zapáchajúce. Môžu vyvolať podráždenie sliznice okolo anu a kože jeho okolia. Ťažkosti závisia ako od množstva vypitého mlieka, tak aj od jeho kvality. Viac príznakov nastáva pri odstredenom mlieku, ako pri plnotučnom. Rozdiel je aj v tolerancii sladkého a kyslého mlieka, pričom kyslé mlieko býva obvykle lepšie tolerované. Lepšie sa znáša mlieko po objemnejšom jedle a mlieko tučné než odstredené. Najlepšie sa akceptuje šľahačka, mlieko s kakaom alebo čokoládou.

DIAGNOSTIKA

V diagnostike laktózovej intolerancie sa používa laktózový tolerančný test, pri ktorom sa vypije laktóza zriedená vo vode a následne sa sleduje hladina cukru v krvi (podobne ako pri diagnostike cukrovky). Existuje aj tzv. dychový test, pri ktorom sa po vypití tekutiny obsahujúcej laktózu, stanovuje vodík vo vydychovanom vzduchu v pravidelných intervaloch. Invazívna diagnostika spočíva v odbere vzoriek z dvanástnika alebo lačníka pri gastroskopii alebo enteroskopii (endoskopické vyšetrenie tenkého čreva), pri ktorej sa vzorky ukladajú do suchého ľadu a odosielajú sa na histochemické vyšetrenie za účelom určenia prítomnosti laktázy.

LIEČBA

Aj keď sa u niektorých jedincov prejavy laktózovej intolerancie môžu objaviť pri príjme už menej ako 6g laktózy, väčšina ľudí dobre toleruje až do 12g laktózy. V liečbe používajú tzv. eliminačné diétne opatrenia, ktoré sú odstupňované podľa zisteného deficitu laktázy, ako aj podľa stupňa klinicky potvrdenej intolerancie laktózy. Používa sa diéta bez mlieka a mliečnych výrobkov, poprípade aj najprísnejšia bezlaktózová diéta, pri ktorej sa vylučuje zo stravy mlieko, mliečne výrobky, maslo, ako aj potraviny s obsahom skrytej laktózy. V strave sa tieto nahrádzajú bezlaktózovými mliečnymi výrobkami. K mlieku sa môžu pridávať aj voľnopredajné výživové doplnky s obsahom laktázy. Bezlaktózové mlieka a mliečne produkty sa od štandardných odlišujú tým, že sa do nich pridáva enzým laktáza. Pri bežnom užívaní liekov je potrebné myslieť aj na to, že laktóza sa často pridáva do liekov ako pomocná látka. Najmä pacienti, ktorí sú citliví i na malé množstvá laktózy v strave, by mali čítať zloženie a obsah liečivých a pomocných látok v liekoch, ktoré sa bežne uvádza v pribalených písomných informáciách. Laktóza býva súčasťou liekov, ako napr. antacidá, analgetiká, expektoranciá, antibiotiká a ďalších. Odporúčané denné dávky príjmu vápnika závisia od veku, pohlavia a náročnosti vykonávanej práce jedinca. Osobitne u ľudí s laktózovou intoleranciou je preto treba dohliadať na dostatočný príjem vápnika v ich strave. Pri nemožnosti zabezpečiť dostatku vápnika z iných zdrojov, sa odporúča nahradiť kalcium spolu s vitamínom D v liekovej forme. Rovnako treba do stravy pridať potraviny bohaté na vápnik, ako napríklad špenát, sardinky alebo brokolicu. Najspoľahlivejším zdrojom vápnika pre osoby s laktózovou intoleranciou je však bezlaktózové mlieko a ostatné bezlaktózové potraviny.

(Ak vás tento článok zaujal, jeho autorovi alebo redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)