Z Otrokovíc cez jamajské bobistky až na ZOH

DALITO.SK/Jamajské bobistky pred ZOH v kombinézach od Zuzany Bahulovek/foto: zdroj PUMA
MARCELA VÁCLAVKOVÁ KONRÁDOVÁ -

Nesúťaží, nemá ani medailové ambície, a predsa púta pozornosť olympijského sveta. Dizajnérka a návrhárka Zuzana Bahulova pre ženský tím jamajských bobistiek totiž navrhla kombinézy s motívom malého kolibríka červenozobého, jamajského národného vtáka. Na oblečení vrcholových športovcov sa pritom nepodieľala prvý raz. Jej úspech odštartovalo štúdium na prestížnej škole Walta Disneyho, ale aj fakt, že sama kedysi vrcholovo športovala. Dokonca na Majstrovstvách sveta vo veslovaní skončila štvrtá.

Vyzerá to tak, akoby vašu kariéru odštartovala americká komédia „Kokosy  na snehu“. Opisuje skutočný príbeh jamajských bobistov, ktorí sa v roku 1988 v Calgary vôbec po prvý raz zúčastnili ZOH.

Môže sa to tak javiť, ale už počas doktorandského štúdia som oslovila s vlastným projektom päť škôl v USA. Bola som prijatá na dve z nich, vybrala som si CalArts, svetovú školu animácie  v Los Angeles. Podarilo sa mi to ako prvej Češke. Následne mi bolo udelené aj deväťdesiatpercentné štipendium. Bol to pre mňa krásny americký sen študovať na škole, ktorú založil Walt Disney a mať za pedagógov animátorov, ktorí pracujú v Disney a Pixar štúdiu. Po návrate a obhájení dizertačnej práce som svoje skúsenosti zúročila v pozícii umeleckej riaditeľky vo Filmovom Uzlu Zlín.

A potom ste sa dostali k jamajským bobistkám?

Veľa rokov navrhujem pre jednu nemeckú firmu oblečenie pre veslárov. V tomto prípade, ma oslovili, či navrhnem kombinézu pre Austrálske bobistky, ktoré boli spokojné. Následne dali na mňa odporúčanie svojim jamajským kolegyniam.

Stretli ste sa so športovkyňami aj osobne?

Aj keď komunikácia bola medzi nami nebola osobná, len korešpondenčná, požiadavkou športovkýň bolo, aby sa na dresoch uplatnili farby z jamajskej vlajky a motív malého kolibríka červenozobého, čo je národný vták. Hlavná časť kombinézy je preto čierna a je sprevádzaná zelenými a žltými prvkami. Vtáčí motív som potom umiestnila na zadnú stranu tela. Okrem kombinézy som ďalej navrhla aj dizajn šatky, bundy a elastických nohavíc. Môj návrh sa Jamajčankám páčil natoľko, že si ho presadili u prestížneho výrobcu olympijského oblečenia , ktorý inak vyrába s vlastnými návrhármi.

Bola to zrejme veľká pocta…

Bobistkám sa páčili kombinézy, ktoré som navrhla Austrálčankám. Ale áno, tiež som mala aj kus šťastia, ktoré je vždy potrebné na to, aby dizajnér mohol v zahraničí uspieť.

Bobistky nie sú jediné športovkyne, pre ktoré ste odev navrhovali.

Navrhujem a dizajnujem aj pre iných zahraničných športovcov. Napríklad pre rok 2018 som vytvorila kompletnú kolekciu pre oficiálny merchandising medzinárodnej veslárskej federácie (FISA). Za túto spoluprácu som veľmi šťastná, pretože sa v tejto práci snúbia moje celoživotné skúsenosti veslárky a mojej profesie, ktorú som študovala – šport a umenie/grafika. Najužšiu spoluprácu mám s nemeckou veslárskou federáciou. Vyhovuje mi. Mám pomerne voľnú ruku a komunikácia s nimi je vždy jasná a konštruktívna. Navrhovala som však aj pre športovcov z Nórska, Nigérie, Maďarska, Bieloruska a Bulharska.

Zatiaľ ste nespomenuli českých športovcov, tzv. „domácu tvorbu“…Mám rada výzvy a je mi jedno, či je to kolekcia na olympijské hry alebo len pre nejakého kamaráta. Podstatné je, aby sa moja tvorba ľuďom páčila. No navrhovať kolekciu pre českých reprezentantov by bolo pre mňa obrovskou cťou. Avšak, zatiaľ som to šťastie nemala. Ponuku som ešte nedostala.

Nie je cestou aj to, že by ste sa o ňu prihlásili? Funguje to takto?

Zatiaľ som nad tým neuvažovala, ale možno tak raz urobím.

Neraz sa stáva, že človek sa presadí najskôr v zahraničí, aby si ho potom všimli doma, jeho vlastní. Zrejme je to aj váš prípad…

Ešte ako žiačka som absolvovala študijnú stáž v Poľsku, Švajčiarsku a Nemecku. Zlomovou pre mňa bola práve pracovná stáž vo firme, ktorá sa špecializuje na oblečenie pre veslárov, a ako jediná firma má licenciu robiť merchandising pre FISA. Teda za oných deväť rokov som sa od piky vypracovala tak, že dostávam už len tú zaujímavejšiu tvorivú prácu. Mojou veľkou devízou je, že sama som bola donedávna aktívna veslárka. Štyri roky späť som získala spolu s Gabrielou Vařekovou 4. miesto na MS v prímorskom veslovaní v Thesalonikách v Grécku.

Keď sledujete výkony športovcov na OH, nepríde vám ľúto, že ste na tomto športovom sviatku nikdy neštartovali ako reprezentantka?

Niekoľko rokov dozadu ma to trochu mrzelo. V osemnástich rokoch som však mala vážny úraz na snowboarde. Hoci som vo veslovaní ďalej pokračovala, už som cítila, že to nie je ono. Všetku svoju energiu som tak venovala štúdiu, veslovanie už išlo na druhú koľaj. S nadsádzkou hovorím, že sama som síce na olympiáde nebola, ale moje oblečenie, návrhy, áno. Obliekať olympionikov je pre mňa niečo ako zlatá medaila. Takže paradoxne som za ten úraz vďačná a myslím si, že to tak zariadil osud.

Vyzerá to tak, že k spolupráci stále môže dôjsť…

Rada by som pokračovala v spolupráci s ľuďmi, ktorí pre dané projekty urobia maximum, pracujú s rovnakým nasadením a nadšením ako ja. Výsledky sa potom, skôr alebo neskôr, dostavia. Avšak mojím konkrétnym cieľom v oblasti dizajnérstva a animácie je robiť na projektoch, ktoré ma bavia.

A potom sa dostavia úspechy…

Áno, dostavia sa ako odmena za dlhodobú, systematickú prácu a vytrvalosť. No
za úspechom sa skrýva aj kus šťastia.

Stíhate, popri práci, sledovať aj výkony aspoň českej reprezentácie, prípadne jamajských bobistiek?

Ako bývalá športovkyňa rada sledujem olympijské hry v televízii. Fandím všetkým českým, ale i slovenským športovcom. Je až neuveriteľné koľko úspešných športovcov v našich končinách máme. Ale musím sa priznať, že je to pre mňa aj profesionálna nutnosťou sledovať trendy v odevnom priemysle v jednotlivých krajinách.

Môže vás zaujať: 

Ďurik: „Chamtivosť je dvojsečná zbraň. Vyškolí vás.“

1 reakcie na Z Otrokovíc cez jamajské bobistky až na ZOH