Zdravie

Zabudnite na liečbu horúcim čajom s medom 

Nie je med ako med a už vôbec nie v horúcom čaji.  Dokonca nie je jedno ani to, ako a kedy ho užívate, aby ste sa čo najskôr vyliečili, napríklad z chrípky.  A môže vôbec med, ktorý má antibakteriálne účinky pomáhať pri liečbe vírusovej chrípky? Dalito.sk sa pýtalo odborníka na med na Slovensku, Juraja Majtána z Ústavu molekulárnej biológie SAV, ktorý sa výskumu medu venuje roky.  

Med je neoddeliteľnou súčasťou nielen vianočných sviatkov, ale aj pri liečbe chrípky a prechladnutia. Aspoň vo väčšine slovenských a českých domácností. Hygienici už hlásia, že počty chorých na chrípku, chrípke podobných ochorení a tiež akútne respiračné ochorenia (ARO) sa v tomto týždni aj napríklad v banskobystrickom kraji zdvojnásobili. Prejavil sa tak návrat dospelých na pracoviská a detí do škôl po sviatkoch.

Šiesty najfalšovanejší 


Mnohí práve pri liečbe siahajú po mede. V súčasnosti má však už oveľa menej ľudí možnosť siahnuť po vlastnoručne vytočenom mede, a tak ho väčšina kupuje v  obchodných reťazcov. Často však v dobrej viere kúpia iba sladidlo, ktoré sa na med len podobá.

Juraj Majtán z Ústavu molekulárnej biológie SAV pri výskume medu/foto: SAV

„Toto tekuté zlato, ako ho mnohí nazývajú, je žiaľ šiestou najčastejšie falšovanou a znehodnotenou potravinou v Európskej únii. Celosvetový nedostatok medu a zvýšený dopyt po ňom len zvyšuje frekvenciu výskytu falšovaných medov. Spotrebiteľ má len málo možností, ako znížiť riziko kúpy falšovaného alebo znehodnoteného medu. V prvom rade sa treba vyhýbať medom, pri ktorých nie je známy ich zreteľný pôvod, ako napríklad “zmes medov z krajín EÚ a mimo EÚ“,“ povedal Juraj Majtán z Ústavu molekulárnej biológie SAV, ktorý sa venuje výskumu medu. 

Najlepším rozhodnutím pre spotrebiteľa je kúpa medu od overeného včelára vo svojom okolí. Takzvaní “hobby“ včelári nemajú dôvod falšovať med a svoju produkciu predajú hneď v sezóne, ako med vytočia.

Juraj Majtán z Ústavu molekulárnej biológie SAV pri výskume medu/foto: SAV

Aj starnutím med nestráca len na chuti, ale aj na svojom pozitívnom zdravotnom účinku.

„Z dôvodu každoročnej nižšej produkcie medu a vysokého dopytu po tejto komodite môžeme predpokladať, že frekvencia falšovania medu bude narastať. Preto jedným z vedeckých cieľov laboratória apidológie a apiterapie Ústavu molekulárnej biológie SAV je identifikácia nových markerov kvality a vývoj rýchlych kvalitatívnych testov, ktoré by odhaľovali falšované medy. Keďže med sa používa aj ako zdravotnícka pomôcka v manažmente hojenia rán, našou snahou je aj objasňovať a charakterizovať mechanizmus účinku medu, čím by sme podporili jeho širšie použitie v modernej medicíne,“ povedal Juraj Majtán.

Med a chrípka


Stále vzácnejší včelí produkt má svoje prísne pravidlá aj pri užívaní, ak teda chceme dosiahnuť čo najlepší účinok a nie si na ňom len pochutiť.

Dalito zaujímalo, či z vedeckého pohľadu a výskumu med aj reálne pomáha pri chrípkových ochoreniach, ktoré nie sú bakteriálneho, ale vírusového pôvodu. Juraj Majtán upozornil, že med vykazuje predovšetkým antibakteriálne účinky voči rôznemu spektru bakteriálnych patogénov, a to aj na multirezistentné kmene baktérií. Dokáže aj zabrániť tvorbe bakteriálneho biofilmu alebo narušiť už vytvorený bakteriálny biofilm.

„Chrípkové ochorenie je vírusového pôvodu. Antivirotický účinok medu bol predmetom výskumu len niekoľkých vedeckých štúdii. V laboratórnych podmienkach bolo zistené, že med úspešne zabránil replikácii vírusu chrípky. Na druhej strane, úplne absentujú akékoľvek klinické skúšky, ktoré by potvrdili účinnosť medu v liečbe chrípkového ochorenia,“ priznal vedec, ktorý spresnil aj to, ako vlastne med užívať počas liečby. Či platí pravidlo, čím viac, tým lepšie.

„Med sa považuje za funkčnú potravinu a pomáha predovšetkým v prevencii ochorení a na podporu imunitného systému. Samozrejme,  ak sa konzumuje v malých dávkach. Najlepšie je užívať ho na lačno každé ráno, čajovú lyžičku. Med môže byť zmiešaný aj s včelím peľom alebo materskou kašičkou,“ spresnil výskumník.

Juraj Majtán z Ústavu molekulárnej biológie SAV/foto: SAV

Ak si myslíte, že platí pravidlo, čím viac medu zjem, tým sa skôr vyliečim, ste na omyle. Nadmerná konzumácia medu znamená aj nadmerný prísun jednoduchých cukrov, čím dosiahneme presne opačný výsledok. „Treba mať na pamäti, že med je sladidlo,“ zdôraznil vedec.

Na trhu je však veľké množstvo druhov medu. Od kvetového, lesného, horského, poľného, gaštanového, lúčneho, levanduľového, z divých kvetov… Nie každý med sa však vyznačuje takým účinkom, aký by spotrebiteľ, najmä v chrípkovom období, očakával.

„Z pohľadu biologických účinkov, najúčinnejšie medy sú medovicové medy (tmavé medy), ktoré vykazujú výrazné antimikrobiálne účinky. Medovicové medy obsahujú vyšší podiel polyfenolických látok vrátane flavonoidov, ktoré samotné môžu vykazovať rôzne spektrum biologických účinkov alebo pôsobia synergicky a znásobujú ich spolupôsobením antibakteriálny účinok medu,“ vysvetlil vedec Slovenskej akadémie vied.


Výskum medu Juraja Majtána na Ústave molekulárnej biológie SAV/foto: SAV

Keď „zabijeme“ med

Zaujímalo nás, čo hovorí na slová starých mám, že človek by mal konzumovať vytočený med iba  z tej krajiny, v ktorej žije.  To znamená, že ak si napríklad kúpime med na dovolenke v Mexiku alebo Francúzsku,  pre náš organizmus neurobíme to najlepšie.

„Nemyslím si, že je niečo zlé na tom, že konzumujeme medy napr. z Francúzska alebo Nového Zélandu. Ak ide o medy, ktoré sú pravými a skutočnými produktmi od včelárov a bez tepelného zahrievania, nie je dôvod na ich odmietanie. Jediným problémom môžu byť peľové bielkoviny v mede, ktoré u citlivých ľudí môžu vyvolať alergickú reakciu. Treba sa však vyvarovať medom, ktoré sú neznámeho pôvodu, často označované ako zmesné medy z rôznych krajín EÚ a mimo EÚ. Takéto medy predstavujú potenciálne riziko pre spotrebiteľov, nakoľko je neznámy ich pôvod a kvalita. Môžu obsahovať rôzne látky ako farbivá a zvýrazňovače chuti a arómy,“ vysvetľuje rešpektovaný vedec, ktorý med skúma už roky.

Výskum medu Juraja Majtána na Ústave molekulárnej biológie SAV/foto: SAV

Akonáhle med použijeme na pečenie alebo inú tepelnú úpravu, zabudnúť máme na akýkoľvek jeho pôvodný účinok. Pri vysokých teplotách stráca všetky svoje biologické vlastnosti a stáva sa len obyčajným sladidlom. Platí to aj vtedy, ak med primiešame do horúceho čaju.

„Najlepšie je konzumovať ho samostatne. Ak človek predsa len chce med v čaji, tak je dobré ho zamiešať až do vlažného čaju (30-40°C), tým sa zabráni degradácii látok, ktoré majú liečivé účinky,“ upresnil vedecký pracovník Juraj Majtán z Ústavu molekulárnej biológie SAV.

Môže vás zaujať:

Egoisti s chrípkou a tí ďalší


 

 



Komentáre (1)
  1. Gibonik píše:

    Pekny clanok. Klinicke studie a vacsie vyuzitie medu v medicine je do urcitej miery znemoznene tym, ze medy su roznej kvality a nevie sa doteraz presne, co sposobuje ucinok pri tej-ktorej indikacii, aby sa dodrzala reprodukovatelna kvalita produktu (teoreticky to moze byt len tym, ze je to nasyteny cukorny roztok) a kedze je to prirodny produkt, tak sa neda patentovat a tak dalej vyvijat (aj ked tam je isty priestor na produkty obsahujuce med, kombinacie apod). Na SVK by mali podporovat takyto a podobny hodnotny vyskum, na rozdiel od stoviek tisic az milionov eur vyhodenych do schrankovych firiem slubiacich projekty, na ktore ani nemaju ludi nie to kvalifikaciu a dostatocnu historiu a skusenost (vid Plavcanove a teraz aj Lubyovej problemy s nevysvetlitelnymi dotaciami na vyskum a vyvoj).

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *