Zápisník hallux valgus: 12 týždňov od operácie (12. časť)
Barle som konečne odniesla do pivnice s nádejou, že na operáciu druhej nohy si spomeniem až pri vyberaní vianočných ozdôb. Tohto roku však určite nie. Trauma z operácie prvého halluxu je totiž veľká.
Dokonca som sa už pred odchodom k lekárovi namaľovala. Kaderníčka ešte musí počkať. Aby toho nebolo málo, trošku do mňa na počkanie zarezala aj očná chirurgička. Zo zákroku som odchádzala s takou bolesťou, že kým mi zabrali lieky od bolesti, skoro som sa povracala. Takú bolesť som necítila ani po operácii halluxu. Nech žijú silné analgetiká! Keď som sa z toho doma vyspala, bolo už dobre.
Vraždy okolo šiestej
Budúci týždeň v piatok sa vrátim do práce. Už je najvyšší čas, lebo za dva a pol mesiaca PN-ky (nárok máte pol roka rekonvalescencie) som prečítala toľko severských detektívok podľa skutočných udalostí, že už odomknuté dvere na terasu nechávam až okolo obeda. Jeden masový vrah totiž s veľkou obľubou znásilňoval a vraždil ženy tesne po šiestej ráno, po ceste domov z nočnej šichty na letisku.
Konečne som sa po dlhých mesiacoch dostala na vymodlené rehabilitácie, o ktoré som žobronila od konca novembra 2024. Už po prvej mi bolo jasné, že keby som sa na rehabilitácie dostala skôr, najlepšie už štyri týždne od zákroku, už dávno „behám“ po pracovisku a zlepšujem čísla HDP.
Rúra a VAS
Noha tesne pred prvou rehabilitáciou už začala trošilinku odpúchať aj sama. Stále ju však natlačím len do letných sandálov crocs. To je taká kosa sa v tom šúchať, ešte aj v tenkých ponožkách, v týchto mesiacoch po uliciach! Hrubé tam už s nohou stále nevopchám.
Plná očakávaní som nohu vopchala do akejsi rúry, ktorá mi zo stehna urobila dolnú polovicu mladice a tú druhú vytlačila do takej obrovskej hmoty, až som sa na to nemohla pozerať, čo ma čaká, ak nezačnem menej jesť a viac sa hýbať. Úlohou rúry je vystavovať nohu pretlaku a podtlaku na zmiernenie opuchu. Pomôcť by to malo aj koži na klinových kostiach chodila, ktorá sa mi pre už dlhotrvajúci opuch nejako až moc zjemňuje až vlhne, až sa mi podlaha či ponožky neprimerane lepia na ešte neprimeranejšie jemnú pokožku spodku chodidla. Potom mi ešte zasvietili VAS laser na nohu a po hodine bol koniec.
Fuj, chlpy
Na prvý pohľad máte pocit, že ani jedno a ani druhé s nohou nič nerobí. Rúra len „nahlas predychávala“, noha málilinko modrala, laser svietil. Opak je však pravdou.
Asi aj lymfu to tak rozbehlo, že som po hodine odišla s dvakrát väčším opuchom, ako som na rehabilitačné oddelenie ráno prišla. Poobede noha zrazu sama odpuchla a ja som po prvý raz na chodidle uvidela moje vyduté žily, ktoré poznám do najmenšieho detailu. Sláva! Snáď sa konečne začnú diať veci! Teda okrem chlpov na priehlavku, ktoré som tam v živote nemala! Fuj, hnus. Nechápem, ale tak dobre, nohu som poriadne nepoužila od 14. 11. 2024, snáď preto… Ale to znamená, ak sa človek málo hýbe, tak začne zarastať aj na miestach, ktoré o chlpe nikdy nechyrovali?! Božééé…
Inak pohodka, asi som to fakt celé dala! Dúfam, uvidím ako v práci…
(Ak vás zápisník halluxov zaujal, čo všetko vás po takej operácii čaká alebo len nechcete prísť o skúsenosti, postrehy či komentáre na Dalito.sk, tak nás môžete podporiť a darovať nám kávu)