Žiadne plasty. Česi ničia prírodu tým, čo najviac milujú
Žiadne plastové tyčinky a obaly, ale vykurovanie a spotreba elektriny a prekvapilo i zloženie jedálničku sú hlavné „hriechy“ priemerného Čecha smerom k životnému prostrediu. Vyplýva to zo štúdie Fakulty technológie ochrany prostredia Vysoké školy chemicko-technologické v Prahe.
Zámerom autorov bolo zmapovať dopady činnosti priemerného Čecha na životné prostredie. Unikátnosť štúdie tkvie v skutočnosti, že neskúmali len vybranú vzorku populácie, ale východiskom boli overené štatistické údaje o miliónoch obyvateľov České republiky.
Autori analyzovali dáta Českého štatistického úradu o spotrebe, nákupnom správaní sa, cestovaním za prácou alebo vzdelaním, nárokoch na energie atď.. Výsledkom je zistenie, že priemerný občan České republiky najviac zaťažuje životné prostredie spotrebou energií pre vykurovanie, klimatizáciu a obecne chod domácnosti.
„Spotreba je vysoká a elektrickú i tepelnú energiu vo veľkej miere získavame z fosílnych zdrojov. Hlavne získavanie energie z uhlia je voči prostrediu veľmi bezohľadne, lebo jeho spaľovaním sa do prostredia uvoľňuje množstvo škodlivých látok,“ upresnil už v roku 2019 docent Vladimír Kočí, jeden z autorov štúdie a zároveň dekan Fakulty technológie ochrany prostredia VŠCHT Praha.
Prednosť bravčovému mäsu
Druhou najvýznamnejšou oblasťou znečistenia je spotreba potravín, kde sa stretáva niekoľko nepriaznivých faktorov. Česi napríklad dávajú tradične vo veľkom prednosť bravčovému mäsu, ktorého chov je energeticky veľmi náročný, pretože samo prasa spotrebuje mnoho potravy, kým chovatelia pristúpia k jeho porážke.
Chov hovädzieho dobytka je síce ešte náročnejšie, ale tím, že sa nedostáva na tuzemské taniere tak často, je dopad jeho konzumácie na životné prostredie v súhrne menší.
„Podstatnú úlohu hrá tiež enormné plytvanie. Tretina potravinovej produkcie sa vôbec nedostane na spracovanie, druhú tretinu spracovatelia vyhodia pri výrobe konečných produktov alebo ich vyhodia samotní spotrebitelia,“ vysvetlil Kočí.
„Svojráznym problémom sú potom biopaliva prvej generácie – teda repka. Jej pestovanie jednak poškodzuje krajinu, kde by sa mohli pestovať potraviny, a po druhé jej prínos v energetike jetiež problematický,“ dodal. Podľa Vladimíra Kočího ale nebolo cieľom autorov radiť ostatným, aby jedli menej bravčového mäsa.
„Hlavne sme chceli zmapovať a na základe veľkého množstva dostupných dát určiť hlavné ekologické škody, ktoré obyvatelia ČR majú na svedomí, a vypichnúť oblasti, na ktoré by bolo vhodné sa aktuálne zamerať a zlepšiť ich,“ odhaľuje motiváciu vedeckého tímu.
Celá Európa
Z výsledkov štúdie publikovanej v medzinárodnom odbornom časopise Science of the Total Environment, mimo iné vyplýva, že odpadové hospodárstvo v českom kontexte nie je takým problémom, ako to na prvý pohľad vyzerá. Čím nehovoríme, aby ľudia prestali triediť odpad alebo sa snažili znižovať ich množstvo. To bude mať zmysel vždycky, rovnako ako predchádzanie vzniku odpadov tím, že sa zbytočné veci nebudú vôbec nakupovať. Hovoríme iba, že sú tu dôležitejšie oblasti, ktoré majú na životné prostredie výrazne väčší dopad,“ povedal Kočí, ktorý s tímom vedcov z fakulty pripravuje podobnú analýzu pre celú Európu.
(Ak vás článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu. Ďakujeme!)