100 rokov od atentátu: Prečo by sme mali poznať Aloisa Rašína

Náplavka, Rašínovo nábrežie v Prahe/foto: Dalito
DALITO -

Medzi veľké mená spoločných dejín Česka a Slovenska patrí aj meno ministra financií Aloisa Rašína, na ktorého presne pred 100 rokmi spáchali atentát.

Išlo o prvý úspešný atentát v dejinách mladého Československa, ale nebol to prvý pokus. Už v roku 1919 sa rovnakému osudu len náhodou vyhol vtedajší predseda vlády Karel Kramář.

Rašínova smrť

Všetko sa odohralo okolo deviatej hodiny ráno 5. januára 1923, keď popredný český politik a minister financií Alois Rašín vychádzal zo svojho bytu v Žitnej ulici 10 v Prahe. Svedkovia uviedli, že sa ozvali dva rýchle výstrely; jedna z guliek uviazla Rašínovi v chrbtici a poranila mu miechu. Hoci ochrnul, napriek tomu ešte niekoľko týždňov bojoval o život v  nemocnici v Podolí. Napriek snahe lekárov atentát nakoniec neprežil. Zomrel po niekoľkých týždňoch 18. februára.

Vrahom bol ľavicový radikál Josef Šoupal, vtedy sotva dvadsaťročný zamestnanec poisťovne a rodák z  Havlíčkovho Brodu. Zistilo sa, že o atentát sa pokúšal už v decembri, ale vtedy sa k Rašínovi nedostal. Pri výsluchu uviedol, že ho chcel zabiť preto, lebo reprezentoval kapitalizmus. Rašínova menová politika totiž síce pomohla mladému Československu, ale tvrdo dopadla najmä na chudobnejšie vrstvy obyvateľov, už aj tak vyžmýkané vojnovými útrapami.

Rašín bol najmenej populárnym členom vlády, na ktorého pre rastúcu nezamestnanosť a ďalším problémom sústavne útočila tlač, výhrady mal aj prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Komunistická propaganda označila Rašína za hlavného nepriateľa ľudu. Atentátnik z pohľadu vtedajších zákonov nebol plnoletý, a tak namiesto trestu smrti dostal za svoj zločin „len“ osemnásť rokov ťažkého žalára. Za zlé správanie si odsedel o dva roky viac. Za protektorátu bol prepustený, zmenil si meno na Iľja Pravda a zomrel v roku 1959. 

Prvý československý zákon sám vytvoril

Alois Rašín sa narodil 18. októbra 1867 v  Nechaniciach. Ako najnadanejší z deviatich detí pekára a roľníka študoval na gymnáziách v Novom Bydžove, Broumove a Hradci Králové. Už počas vysokoškolských štúdií sa angažoval v politike, v roku 1891 ukončil štúdium práva.

Roku 1894 bol odsúdený v procese s takzvanou Omladinou a bol väznený v Plzni -Boroch. O rok neskôr ho amnestovali a vrátili mu aj titul doktora práv. Znovu o neho prišiel počas prvej svetovej vojny, keď sa zapojil do protirakúskeho odboja, zatkli ho za vlastizradu a odsúdili na trest smrti. Život mu zachránila amnestia nastupujúceho cisára Karola I., ktorú vyhlásil po smrti Františka Jozefa I. . Po návrate z väzenia mu po druhýkrát vrátili titul doktora práv.

V septembri 1899 sa Alois Rašín oženil s Karlou Janskou, ktorej brat Ján Janský neskôr objavil krvné skupiny ako ich poznáme dodnes.

„Blaho republiky buď najvyšším zákonom“

Nebol by to Rašín , keby sa opäť po hlave nevrhol do politiky. Stal sa jedným z mužov 28. októbra , teda tých, ktorí v Obecnom dome v Prahe vyhlásili vznik republiky a prvý československý zákon, ktorý sám vytvoril. V prvej Švehlovej vláde novej republiky, menovanej 14. novembra 1918, Alois Rašín zasadol na stoličku ministra financií s cieľom ekonomicky stabilizovať československú ekonomiku. Keď prvé parlamentné voľby v roku 1920 vyhrala ľavica, Rašín musel z ministerstva odísť a do kresla ministra financií sa vrátil v októbri 1922. Heslom „Blaho republiky buď najvyšším zákonom“ sa však mohol riadiť už len niekoľko týždňov…

Rašín v uliciach

V Žitnej 10 v  Prahe 2 , na dome, v ktorom Alois Rašín žil a pred ktorým ho postrelili, jeho osudy pripomína pamätná tabuľa. V  Prahe nesie Rašínovo meno časť vltavského nábrežia a v niekoľkých mestách ho pripomínajú názvy ulíc. Alois Rašín je pochovaný v Prahe-Dejviciach na cintoríne Šárka pri kostole sv. Mateja. Jeho smrť poslúžila ako podnet na prijatie nepopulárneho zákona na ochranu republiky, ktorý čakal už dlhší čas na svoje schválenie.

Na jeseň 2017 vypísala Česká národná banka súťaž na návrh novej sto koruny. Existujúcu stokorunu ale bankovka nenahradila, išlo len o špeciálnu edíciu k výročiu sto rokov budovania československej meny.

Po stopách Aloisa Rašína sa môžete vydať napríklad pri jednej z vlastivedných vychádzok Prahou. Tipy nájdete TU.

Zdroj: kudyznudy.cz

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)