Alergia na kravské mlieko (1)

Dalito.sk/ilustračné foto: TASR - Henrich Mišovič

Alergia na kravské mlieko (AKM ) je najčastejšia potravinová alergia, ktorá sa vyskytuje u malých detí, no zároveň nie je až taká častá v dospelosti. Alergia je abnormálnou odpoveď imunitného systému tela na mlieko a na produkty, ktoré mlieko obsahujú.

Keďže ide o imunologickú odpoveď na bielkoviny kravského mlieka, ktorá môže, ale aj nemusí byť sprostredkovaná imunoglobulínom E (IgE), môže sa tento typ alergie prejaviť širokou škálou klinických príznakov. Do AKM nepatria nežiadúce reakcie na mlieko, ako je napr. laktózová intolerancia, pretože táto nie je sprostredkovaná imunitne, ale je navodená chýbaním enzýmu (laktázy) spracovávajúceho mliečny cukor (laktóza). 

Odhaduje sa, že AKM postihuje asi 2% detí do 4 rokov, pričom medzi jednotlivými národmi sú pozorované rozdiely. Častejšie je pozorovaná u chlapcov a je zodpovedná až za 90% alergii v detstve. U dospelých sa AKM vyskytuje asi u 0,1-0,3%. Predpokladá sa, že sa nejde o „prenesenú“ AKM z detstva, ale ide o nanovo získanú alergiu. Častejšie postihuje ženy.

AKO ALERGIA NA MLIEKO VZNIKA

Akútna alergická odpoveď na mlieko vzniká následkom IgE (imunoglobulíny sú špeciálne bielkoviny, ktoré sú vytvorené v tele ako odozva na cudzie látky), pričom tieto sú „namierené“ voči rôznym alergénom prítomným v mlieku. Potenciálne sú všetky bielkoviny v mlieku alergény. Kravské mlieko obsahuje kazeín (alfa-, beta-, kapa-kazeín…), ktorý sa nachádza v zrazenom mlieku alebo tvarohu a srvátku (alfa-laktalbumín, beta-laktalbumín, beta-laktoglobulín…), ktorá sa nachádza v tekutej časti mlieka, tá ostane po zrazení.

Väčšina pacientov je citlivá na viacero mliečnych bielkovín, pričom kazeín, beta-laktoglobulín a alfa-laktalbumín sú hlavné mliečne alergény. Existuje aj precitlivenosť na iné bielkoviny, ktoré kravské mlieko obsahuje. Niekedy je veľmi ťažké sa vyhýbať mliečnym produktom, lebo mliečne bielkoviny sa môžu nachádzať aj rôznych v spracovaných jedlách.

Varenie oslabuje alergénnosť srvátkových bielkovín, pravdepodobne následkom denaturácie (zbaví bielkovinu o jej prirodzené vlastnosti) teplotne labilných bielkovín čo vysvetľuje, prečo značné ohriate mlieka (napr. mlieko v pečených potravinách) je lepšie tolerované. Podobne je to aj s jogurtovými kultúrami ktoré tým, že fermentujú a okysľujú mlieko, znižujú množstvo neporušených bielkovín v mlieku, následkom čoho môžu byť lepšie tolerované.

PRÍZNAKY ALERGIE NA MLIEKO

Klinické príznaky AKM vznikajú počas prvých mesiacov života, často dni alebo týždne po zavedení kravského mlieka do diéty. Popísané sú aj prípady, kedy deti kravskému mlieku vystavené neboli, boli iba kojené a napriek tomu mali AKM (pravdepodobne následkom diéty matky sa cez materské mlieko dostali bielkoviny aj ku dieťatku). 

Príznaky AKM sú rôzne, od pacienta k pacientovi a podľa toho či sú alebo nie sú sprostredkované. IgE sa buď vyskytnú do niekoľko minút po požití mlieka, resp. mliečnych výrobkov alebo až niekoľko hodín po vypití mlieka, prípadne po zjedení mliečnych prípravkov.

Okamžité príznaky zahŕňajú: 

  • žihľavku 
    • dýchavičnosť 
    • pocit svrbenia alebo tŕpnutia okolo perí a úst 
    • opuch perí, jazyka alebo hrdla
    • kašeľ alebo skrátený dych
    •  zvracanie

Príznaky, ktoré nastanú až po určitom čase sú:

  • hnačka
  • kŕče v bruchu (u detí kolika)
  • z nosa a očí
  • prerušovaný kašeľ
  • vyrážky na koži
  • neschopnosť prosperovať (pomalý nárast hmotnosti a výšky)

LAKTÓZOVÁ INTOLERANCIA NIE JE ALERGIA

Ako som už uviedol, laktózová intolerancia nie je alergia a jediné čo má s AKM spoločné sú niektoré príznaky, ako napr. nafukovanie, plynatosť a hnačka po konzumácií mlieka alebo mliečnych produktov.

AKM vie v krajnom prípade spôsobiť tzv. anafylaxiu, čo je život ohrozujúca reakcia, pri ktorej dochádza k zúženiu dýchacích ciest, ktoré môže viesť až k zablokovaniu dýchania.

A ako sa anafylaxiu prejavuje?

  • zúženie dýchacích ciest vrátane opuchnutého hrdla a úst, čo spôsobuje ťažkosti pri dýchaní
  • začervenanie tváre
  • svrbenie
  • šok s významným poklesom tlaku krvi.

Anafylaxia si vyžaduje okamžitý zásah v podobe podania adrenalínovej injekcie a čo najrýchlejší prevoz na urgentný príjem. Aj preto treba všetky prejavy alergie na mlieko konzultovať s lekárom. Práve on potrebuje vstupné informácie na to, aby správne diagnostikoval stav a v prípade potreby pacientovi odporučí spomínané adrenalínové injekcie, ktoré by mal pri sebe vždy nosiť a použiť ihneď ich už pri prvých príznakoch anafylaxie. 

ČO SPÔSOBUJE ALERGIU NA MLIEKO

Podobne ako ostatné alergie na jedlo, aj alergia na mlieko je spôsobená zlým fungovaním imunitného systému, ktorý v prípade AKM identifikuje určité bielkoviny mlieka (kazeín, srvátka) ako škodlivé a spustí proti nim produkciu IgE protilátok s cieľom neutralizovať bielkovinu. A práve tu narušený systém vyhodnotí ako alergén. Ak dôjde k opätovnému kontaktu s bielkovinou mlieka, IgE protilátky imunitného systému ju ihneď rozpoznajú ako cudziu a imunitnou reakciou dôjde k vylúčeniu histamínu a iných chemikálií, ktoré spôsobia alergické prejavy a príznaky.

AKO DELÍME PRÍZNAKY ALERGIE NA MLIEKO

Podľa spôsobu imunitnej odpovede možno príznaky rozdeliť na IgE sprostredkované, zmiešané a IgE nesprostredkované.

IgE sprostredkované reakcie vzniknú väčšinou ihneď, to značí v priebehu pár minút alebo maximálne do 2 hodín po zjedení, resp. vypití produktov kravského mlieka. Reakcia môžu nastať na koži, v ústno-krčnej oblasti, v horných alebo dolných dýchacích cestách, v tráviacom trakte alebo sú príznaky v srdcovocievnom systéme. Reakcie môžu byť mierne až život ohrozujúce (spomínaná anafylaktická reakcia). Náhodné vdýchnutie mlieka, resp. výparov z mlieka (kvapôčky mlieka) počas jeho prípravy v kuchyni, môžu spôsobiť dýchacie ťažkosti. Kontakt dotykom zase môže navodiť kožné príznaky (lokalizovaná urtikária). 

Zmiešané a IgE nesprostredkované reakcie sa môžu prejaviť akútnymi alebo chronickými príznakmi. IgE nesprostredkované reakcie majú neskorší nástup príznakov ako 2 h. Mlieko je aj jedným z hlavných alergénov navodzujúcich tzv. alergickú eozinofilnú ezofagitídu, chorobu charakterizovanú eozinofilným zápalom pažeráka. Pacienti s touto chorobou síce majú príznaky podobné pacientom s refluxovou chorobou pažeráka, ale na rozdiel od nich na bežne používanú antirefluxovú liečbu nereagujú. U detí sa časom vo väčšine prípadov vytvorí tolerancia na bielkoviny kravského mlieka.

IgE nespostredkované reakcie pritom ustúpia rýchlejšie. IgE sprostredkovaná AKM naopak môže pretrvávať až do dospelosti.

Pokračovanie nabudúce…

(Ak vás tento článok zaujal, jeho autorovi alebo redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)