Dalito.sk v stajniach nórskeho kráľa

Pricestovať ho hlavného mesta Nórska do Osla a nenavštíviť kráľovský palác so záhradami a stajňami je, akoby ste prišli do Londýna po prvý raz a vynechali ste pohľad aspoň cez plot na  Buckinghamský palác.

Kráľovský palác v Oslo je dodnes oficiálnou rezidenciou nórskej kráľovskej rodiny, ktorá sa v krajine teší popularite aj z toho dôvodu, že sa snaží žiť normálny „pozemský“ život.

Palác postavili v 1. polovici 19. storočia ako nórsku rezidenciu vtedy ešte švédsko-nórskeho kráľa Karola  Jána XIV. Až do výstavby paláca žili vládcovia spojených kráľovstiev Švédska a Nórska najmä v kráľovskom paláci v Štokholme.

Do nórskeho kráľovského paláca sa ako prvý obyvateľ natrvalo nasťahoval v roku 1905 až prvý vládca samostatného Nórska Haakon VII., ktorý ho vlastne nikdy nedokončil.

Za vlády Olava V. kráľovský palác od roku 1957 až do roku 1991 chátral a do dnešného stavu ho dal až jeho následník a súčasný nórsky kráľ Harald V.  Oprava paláca však bola natoľko nákladná, až vyvolala vlnu kritiky verejnosti, ktorej časť neskôr uznala, že ak by palác neprešiel náročnou rekonštrukciou, asi by ho už nikto nezachránil.

Palác v neoklasickom slohu navrhnutý dánskym architektom Hansom Ditlevom Franciscusom Linstownom sa v nórčine volá Slottet. Nachádza sa na konci hlavného bulváru Karla Johansa Gateho.

Búrlivá samostatnosť

Od roku 2002 je aj so svojimi záhradami prístupný verejnosti. Interiér paláca je z časti pre turistov otvorený obmedzene a aj to iba v rámci turistických prehliadok.

V posledných rokoch, v zadnej časti kráľovských pozemkov, zriadila kráľovská rodina  múzeum kráľovských stajní. Nachádzajú sa v ňom najvzácnejšie historické kúsky a najmä kráľovské koče, na ktorých sa počas Dňa ústavy vezie pred „poddanými“ kráľovská rodina dodnes.

Dodnes Nóri búrlivo 17. mája oslavujú Národný deň ústavy (Grunnlovsdagen) . práve v tento deň totiž v roku  1814 prijal snem v Eidsvollu nórsku ústavu a jednohlasne zvoli regenta Nórska, princa Christiana Frederika, ktorý sa stal kráľom nezávislého štátu.  Nórsko totiž až do tohto roku patrilo Dánsku.

Kráľovský park

Palác nórskej kráľovskej dynastie sa nachádza v najznámejšom parku Slottsparken, ktorý je vyhľadávaným miestom aj obyvateľov Osla, najmä zamilovaných párov.

Väčšina stromov v parku je originálne číslovaná. Je ich vyše 2000 a záhradníci ich šľachtili a pestovali od roku 1942.  Pôvodné historické záznamy opisujú park ako plný záhonov kvetov. Rokmi ho však zjednodušovali až do súčasnej podoby. Dnes v ňom už rastie výrazne menej rastlín ako kedysi.  

Oproti minulosti tu rastie asi o polovicu menej stromov ako kedysi. Dôvodom ich odstránenia bol ich vysoký vek a značné poškodenie.

Palácový park otvoril ešte kráľ Oscar I. v roku 1847, dva roky predtým, ako oficiálne sprístupnili večne nedokončený samotný palác.

Kráľovský park je dnes nórskym kultúrnym dedičstvom, o ktoré sa starajú kráľovskí záhradníci – zamestnanci paláca.  Pri údržbe a ošetrovaní parku v prvom rade dbajú na eko-friendly zásady.

Kráľovské stajne

Kráľovské stajne boli kedysi domovom aj pracovným miestom pre ľudí aj kone. Personál,  ktorý sa o ne staral, tu obýval v trinásťposteľovej miestnosti na konci budovy, kým vedúci stajne mal svoj vlastný byt s izbou aj pre rodinu.

Denný život v kráľovských stajniach bol príkladom spolunažívania aj spolupráce ľudí a zvierat. Pracovný deň bol hektický a vyplnený mnohými povinnosťami. Kone museli byť vyčistené, okúpané, ostrihané, podkuté, stajne upratané a kone nakŕmené.

V stajniach bývali prepravné aj jazdecké kone. Vládla tu striktná hierarchia so špecializovanými úloha kráľovského personálu aj rozdielnymi pridelenými povinnosťami.  

Do kráľovského paláca pôvodne chodil  kráľ Carl Johans iba dvakrát ročne na formálne otvorenie a uzatvorenie parlamentných zasadaní. Výber daného koča a jeho sprievodu prispôsobovali danej sezóne a udalosti. Korunovačný sprievod používali pri uzatváraní na jeseň a na otvorenie sezóny v lete.

Sprievody, s ktorými cestoval kráľ, slúžili ako prejav jeho konštitučnej povinnosti a pozostávali zo štyroch koní. Kočiš, kone aj vojaci mali tú najkrajšiu výbavu aj uniformy.

Kráľ Haakon a kráľovná Maot zasa používali svoje súkromné sprievody aj v čase voľna a veľmi často ich aj sami riadili.

Z paláca na kráľovskú farmu Bitgo Royal Farm viedli dokonca kone v záprahoch aj sami. Kráľ preferoval vlastný koč, ktorý si vyžadoval špeciálne jazdecké schopnosti. Princezná zasa preferovala malé, ľahké a elegantné kočiare, ktoré mali špeciálne upravené zadné sedadlá aj pre kráľovského princa Olava.

Kráľ Olav sa narodil v Appleton House v Norfolku v Anglicku 2. júla 1903. Bol synom a jediným dieťaťom dánskeho princa Carla a princeznej Maud z Walesu. Mal dva roky, keď jeho otca zvolili za nórskeho kráľa v roku 1905 a princ Alexander dostal meno Olav. V roku 1929 sa korunný princ oženil so svojou sesternicou, švédskou princeznou Märthou. Spolu mali tri deti.

Kráľovské makronky

Ak navštívite kráľovské majetky a pozemky v centre Oslo, určite si najmä v nedeľu zájdite posedieť do cukrárne Pascal Konditori – Brasserie na Henrik Ibsens Gate 36, ktorá sídli neďaleko kráľovských záhrad na rohu hlavnej cesty.

Okrem výborného jedla, reštaurácia je známa aj vlastnými zákuskami od výmyslu sveta.  Samozrejme tu nemôžu chýbať ani obľúbené makronky všetkých farieb, ktoré obľubuje aj nórska kráľovská rodina. Preto, ak sem zavítate najmä v nedeľu, môže sa vám ľahko stať, že do reštaurácie napochoduje kráľovský vojak vo všetkej paráde. Personál mu odovzdá krabicu plnú makroniek k poobedňajšej káve v paláci, vojak v klobúku zdvorilo kráľovsky poďakuje, zasalutuje a kráľovsky vypochoduje oproti do paláca aj s krabicou a šabľou.  

Parkovanie v okolí kráľovských statkov

Ak sa do aristokratických statkov chystáte autom, parkovať budete pravdepodobne niekde v okolí paláca, ktorého pozemky obklopujú ambasády z celého sveta.  

Parkovanie tu určite nájdete bez problémov, ale pozor si dávajte najmä pred kubánskou ambasádou. Aj keď za parkovanie zaplatíte, stačí pár centimetrov a už na vás zavolajú políciu, ktorá aj keď nechce vám musí dať pokutu minimálne 60 eur. Ak policajta nezastihnete, auto vám musia odtiahnuť a to je vám už poriadna pálka peňazí.  

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)