Denník zdeptanej matky: Panika a účet v pohybe (2. časť)

Dalito.sk/ilustračné foto: pixabay.com - Kschneider2991

Hovoria, že pohyb je život. Keď však vidím pohyby na svojom účte matky, ktorej dcéra sa vybrala študovať do zahraničia, mám skôr pocit, že zomieram. Zatiaľ, chvalabohu, nie od hladu, ale ktovie, čo ešte príde – veď aj zdražovanie potravín nám už stihli ohlásiť. Čo vám poviem, prechádzam na úsporný režim. Než som sa pustila do písania tohto článku, nacpala som do mrazáku akciové maslo. Veď vianočné pečenie zas nie je až tak ďaleko… A dať to musím za každú cenu aj ja.

Ak ste aj vy vyrastali na múdrostiach „na peniazoch nezáleží“ a „peniaze nie sú všetko“, len počkajte, keď sa dieťa vyberie študovať do cudziny. Ešte len keď poškuľuje po vysokých školách, začne vám byť jasné, že ide aj o prachy. A tak mnohé alma mater zostanú len v rovine snov. Spoločne si môžete tak maximálne zaslintať nad ich fotografiami či videami na internete.  Nech by totiž dietko malo akýkoľvek talent a nadupaný mozog, keď nestihnete niečo našetriť, na balenie kufrov ani nemyslite. Klasické štipendium naozaj nepokryje všetky výdavky, odhliadnuc od toho, že študent ho nedostane hneď v prvý deň štúdia.

Nie sme za vodou

Keď stretnem známych a príde reč na to, že dcéra odišla študovať do cudziny, neraz sa mi dostane rovnakej reakcie: „Fíha, ty na to máš?“ Prípadne: „To musíš byť pekne za vodou, že si také môžete dovoliť.“ No nie, nemám na to. A nie, nie sme za vodou. Keby sme boli, neštuduje na bežnej štátnej univerzite toť v Holandsku, ktoré patrí ku krajinám s najnižším školným a relatívne nízkymi nákladmi na študentský život. Aj keď internátna izba za 540 eur mesačne sa mne až taká lacná fakt nevidí. Inak by bola niekde na top súkromnej škole v Londýne či v Amerike.

Najlepšia investícia

No práve v tom je celá tá sranda. No dobre, niekedy mi je práve z tejto „srandy“ viac do plaču ako do smiechu. Chcete to dieťaťu dopriať aj keď na to až tak veľmi nemáte. Jednoducho však viete, že je to tá najlepšia investícia, akú mu môžete dať. Či sa vám z nej niekedy niečo vráti, netušíte. Lebo čo ak si potomok po troch rokoch štúdia zmyslí, že ho to už nebaví a vlastne chce v živote robiť niečo úplne iné? Napríklad kŕmiť krokodíly na farme kdesi v Thajsku…

Občas mi v tieto dni preletí hlavou, že som čosi ako účastník pyramídovej hry – možno zhrabnem niekoľkonásobné úroky v podobe dcérinho diplomu a šance na dobré zamestnanie, a možno prídem o všetko. Tradáááá, koleso sa točí, hráme!

Šetrenie za vzdelanie

Takže, zatiaľ čo si ma moji známi predstavujú so šampanským v ruke vo vani plnej peňazí, ja doma lepím podrážku na topánkach, lebo aspoň túto jeseň ešte musia vydržať. Po večeroch naháňam fušky a manžel sa tiež prihlásil na víkendovú brigádu. Moja zlatá kaderníčka mi snáď odpustí, že som si vlasy nafarbila sama doma. A pes sa, dúfam, už tiež prestane urážať, že ho strihám doma vo vani.

Zarábanie a šetrenie peňazí je riadna makačka. Zisťujem, že ich míňanie mi ide oveľa ľahšie. Keď som unavená a mám chuť na všetko sa vykašľať a len tak sa zvaliť do postele, spomeniem si na dcéru, ktorá musí zvládať náročné štúdium v cudzom jazyku v cudzej krajine a ešte k tomu aj na pol úväzku robiť.

Chytá ma panika

Keď sa mi zdá, že je veľmi unavená, vravím jej, že na Vianoce si doma oddýchne. Vyloží nôžky v „mama hoteli“ a nebude musieť vôbec nič. Ona ma však začína pripravovať aj na to, že sa domov na sviatky z dôvodu covidu a pandemických opatrení možno ani nedostane. Z týchto predstáv ma trošku chytá panika. Uvažujem nad tým, ako sa poteperím do Holandska s majonézovým šalátom a kaprom pod pazuchou…

Pýtam sa kamošky, ktorá toto všetko pred pár rokmi už absolvovala s dcérou – akurát, že tá študovala až v ďalekej Amerike, kedy sa to zlepší. Ten smútok za dieťaťom, ktoré je na inom konci sveta, tie obavy, či je ok a čo keď sa niečo zomelie a vy nebudete môcť byť pri ňom, tie stresy z finančných nárokov. Vravím jej, že keď vidím jej dcéru, ako sa jej dnes darí, dáva mi to nádej, že to všetko dobre dopadne. Podporí ma slovami: „Určite. Len si dokúp ešte lexuarin…“

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)