Spektrum

Exkluzívne: Ako sme si nechtiac zaplávali v teritóriu francúzskeho prezidenta

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom stretol v jednej z 10 TOP potápačských rezervácií vo Francúzsku v pevnosti Fort de Brégancon pri pobreží Stredozemného mora. Keď sa miestom plavilo Dalito, nič nepripomínalo, že ide o mimoriadne miesto, kde sa stretávajú najvplyvnejšie hlavy sveta a najmä francúzski prezidenti s rodinami od roku 1964.

Nie pre to, že by išlo o bežné miesto. Naopak. Francúzska riviéra však ponúka toľko krásnych miest, zátok, ostrovov, poloostrovov, pláží… , že sa nad ďalšou nádherou ani nepozastavujete. Nie nadarmo je Francúzsko turistami najnavštevovanejšou krajinou sveta aj vďaka nezameniteľnému pobrežiu a jej histórii.

Skalnatý ostrovček Fort de Brégancon u Azúrového pobrežia je však predsa len trochu iný. A to mimoriadne bielou plážou, ktorá pozornosť púta už z veľkej diaľky z mora.


Skalnatý ostrovček Fort de Brégancon u Azúrového pobrežia, letovisko francúzskych prezidentov/foto: Dalito.sk

S nadšením sme zakotvili prenajatý katamaran, nasadili všetko potrebné na dokonalé šnorchlovanie a skočili do mora. Priezračná tyrkysová voda nás priam lákala do svojich hlbín, smer jedinečná biela pláž.

More k nám bolo láskavé, dokonalé počasie nám vo výkone, doplávať na pláž čo najrýchlejšie a najbezpečnejšie, mimoriadne prialo. Vo vode sa lúče slnka predierali až k morskému dnu, ktoré sa najprv schovávalo hlboko pod nami a neskôr sa postupne vynáralo z hlbín podľa stále bližšieho bieleho piesku.

Priezračná tyrkysová voda nás priam lákala do svojich hlbín, smer jedinečná biela pláž/foto: Dalito.sk

Okolo seba sme nič nevnímali, nedalo sa. Krásu, ktorú nám vo vode ponúkalo more v diaľke s úctyhodnou históriou a dokonalou prírodou s týčiacimi sa mimózami sme si nenechali ničím narušiť. Kyslíkové bomby sme nechali na palube, toto miesto by bolo naozaj až hriech preplávať pod vodou.

Celý čas som myslela len na to, ako sa na výnimočnej pláži zvalím unavená zo športového výkonu (som bývala vrcholová plavkyňa) do bieleho piesku a započúvam sa do orchestra cikád s pohľadom na nádhernú pevnosť. Až sme si pri jednom z mnohých šnorchlovacích nadýchnutí všimli ich…

Skalnatý ostrovček Fort de Brégancon u Azúrového pobrežia, letovisko francúzskych prezidentov/foto: Dalito.sk

„Plavčíci“ so zbraňami

V panike pobehujúcu ochranku v bielom oblečení, ktorá bezmocne rozhadzovala rukami a  pobehovala po pláži s píšťalkami v ústach. A nielen s nimi. Za opaskami mali akési „ľadvinky“, ktoré však nepripomínali žiadny módny výstrelok, či turistickú pomôcku. Boli to zbrane.


Ani sme nemali chuť zisťovať, či po nich siahali s cieľom upozorniť nás, že toto nie je dobrý nápad, a že to myslia vážne, aby sme sa pár metrov od brehu okamžite otočili a vrátili sa loď. V živote sme taký rýchly plavecký výkon nepredviedli. Ak by boli s nami vo vode nejakí predátori, v tej chvíli by si museli hľadať inú korisť. „Nedobehli“ by nás.

V bezpečí paluby sme si už iba všimli, ako na druhom konci jedinečnej pláže ochranka opäť niekoho „obrátila“ odkiaľ prišiel.

V panike pobehujúcu ochranku v bielom oblečení, ktorá bezmocne s rozhadzujúcimi rukami pobehovala po pláži s píšťalkami v ústach./foto: Dalito.sk

Námorný zákon má svoje pravidlá. Mali sme so sebou skúseného kapitána, nikomu sa však pred skokom do vody nechcelo už po stýkrát zisťovať, kde sme to opäť vlastne zakotvili. Robili sme to takmer celý týždeň, pri každom krásnom ostrove, pri každej historickej pamiatke, ktorú sme z lode zahliadli. Na Azúrovom pobreží je ich však toľko, že sme to v ten najmenej správny deň už neurobili.

Schválnosť zariadila, že to bolo práve preslávené vládne letovisko francúzskych prezidentov, pevnosť Fort de Brégancon.

A pláž, ktorú užíva jedine francúzsky prezident s rodinou. V čase nášho „omylu“ na nej nikto nebol, a tak v okolí pevnosti chýbala takmer päťdesiatka ochrankárov, vojenský hliadkový čln a aj veľká vojenská loď námorníctva.

V panike pobehujúcu ochranku v bielom oblečení, ktorá bezmocne s rozhadzujúcimi rukami pobehovala po pláži s píšťalkami v ústach./foto: Dalito.sk

Od schôdzky Macrona s Putinom vo Fort de Brégancon rozmýšľam, akoby to celé dopadlo, keby sme rovno na pláž priplávali v potápačských výstrojoch… tak na agenta 007. 🙂

Piráti aj Carla Bruniová


Kedysi to bolo miesto odpočinku francúzskych kráľov, neskôr útočisko pirátov, dnes ho na pozvanie prezidenta navštevujú najplyvnejšie hlavy sveta, ale najmä francúzsky prezident s rodinou či priateľmi. Oficiálne letne sídlo Francúzskej republiky je vlastne niečo, ako slovenská vládna Papiernička alebo letné sídlo českých prezidentov Lány.

Doteraz si ho vraj najviac zo šéfov Elyzejského paláca užíval Nicolas Sarkozy so svojou manželkou. Carla Bruniová tu dokonca pred pôrodom na odporúčanie lekárov strávila celé leto. Miesto sa totiž vyznačuje mimoriadne čistým morským vzduchom, pokojnou atmosférou a neskutočným výhľadom z pevnosti, ktorá stojí na 35 metrovom skalnom masíve.

Práve pláž, ktorá sa nachádza pod pevnosťou, na ktorú sme pôvodne plánovali doplávať, patrí medzi najkrajšie pri francúzskej časti Stredozemného mora. Užívať si ju však môže len francúzsky prezident s rodinou.

Poriadne stará história

Pevnosť začala písať svoju históriu v 13. storočí. Jej výstavba sa však skončila až v roku 1635. Názov priľahlého mesta sa prvý raz spomína v diplome v roku 1056 menom Borma, ale archeologické nálezy naznačujú, že siaha až do keltských čias. Port of Brégançon bol kedysi dôležitým obchodným centrom.

V stredoveku dedinu niekoľkokrát zničili, vyrabovali a dokonca ju obsadili aj Španieli. V roku 1867 aj na ostrove vysadili stromy mimózy z Mexika, aby vraj vychovávali obyvateľstvo.

Históriu pevnosti, ako sídla hlavy štátu, začal písať v roku 1964 vtedajší šéf Elyzejského paláca Charles de Gaulle, ktorý tam však prespal iba jednu noc. Vraj mu prekážala malá posteľ a veľké množstvo komárov.  Napriek tomu sa pevnosť v roku 1968 stala oficiálnou letnou, francúzskou, prezidentskou rezidenciou.


Port of Brégançon bol kedysi dôležitým obchodným centrom/foto: Dalito.sk

Chirac spomínal na lásky

O rozkvet záhrad pevnosti a spomínanej pláže sa najviac zaslúžila manželka prezidenta Giscarda d’Estainga  Anne-Aymone, ktorá priamo pod rezidenciou  nechala nainštalovať ležadlá tak, aby sa mohla opaľovať  bez toho, že by musela schádzať dlhým a strmým briežkom k pláži, kde aj tak nesvieti slnko takmer celé doobedie.

Pevnosť začala písať svoju históriu v 13. storočí. Jej výstavba sa však skončila až v roku 1635./foto: Dalito.sk

Mitterrandov nástupca Jacques Chirac toto miesto miloval. Dokonca sa tu nezdržoval len v pevnosti, ale rád navštevoval aj blízke obce a rozprával sa s ich obyvateľmi. Miestny bulvár tvrdí, že  miesto dokonca oživovalo jeho spomienky na jeho prvé lásky.

Dalito od slovenských klobás až po večeru s U2 na Francúzskej riviére



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *