Stĺpčeky

Hlavne to udržme!

Mojim najlepším rozhodnutím roka je, že som si našla brigádu, ktorá ma po troch rokoch prinútila postaviť sa od počítača. Sedavá aj psychicky náročná práca si to už vyžadovala.  Je to môj najlepší recept ako nevyhorieť, aj keď zhorieť.

Stráviť dva dni v týždni v záhrade plnej kvetov a zelene, ktorej nevidíte ani konca, s pohodovými ľuďmi, ktorí milujú prírodu a ešte sa od nich aj veľa naučiť (aj keď tá latinčina nie a nie sa na mňa prilepiť), neexistovať pre internet ani mobil, len manuálna práca, je pre mňa očista tela aj duše a ešte mi za to platia, smejeme sa s kolegami, ktorých záhrada živí.

Záhradné centrum/foto: Chládek

Keby som nezažila, ani by som netušila, aké je záhradník náročné povolanie. Nielen odpovedať zákazníkom na všetky otázky sveta, ale náročná na vzdelanie aj kondíciu.


S otvorenými ústami počúvam kolegov, aké múdrosti vyťahujú zo svojich školských lavíc a univerzít bez internetu. Z hláv preplnených informáciami z celého sveta o všetkom zelenom, čo ide do zeme alebo vody.

Relax centrum v záhradnom centre/foto: Chládek

Snažím sa od nich nasať všetko, čo môj intelekt zvládne, ale zatiaľ prehrávam . Hlboko sa pred nimi skláňam. Keby som nemala to šťastie a neprijali ma napriek môjmu „prekvalifikovanému CV“, nikdy by som nemala šancu pochopiť, aká je profesionálna „záhrada“ ťažké remeslo.

Posledné dni je to však v záhradnom centre o dušu. „Musíme to udržať!“ prosil nás všetkých Ondrej, ktorý s hrôzou sledoval meteo Aladina . Rovnako ako Marko, Jirko, vlastne všetci, ktorí už vyzerajú ako ja. Opálení tak, že aj zákazníci oči otvárajú. V tomto sme všetci rovnakí, len v tomto. Inak ťahám za kratší koniec, zatiaľ.

„Musíme to udržať!“ v preklade znamená počas horúčav polievať a polievať od siedmej hodiny rannej až do 19-tej. Možno si poviete no a čo! Pokiaľ to však robíte v záhradníctve iba vonku o dvetisíc metroch štvorcových, poviem vám, aj chlapi majú dosť. Nestačí to totiž poliať len raz, ani dva, ale aj trikrát. Aj tak večer máte pocit, že to robíte zbytočne, pretože voda sa vyparuje asi tak rýchlo, ako sa do kvetín vlieva.

Prvý raz voda kvetmi len pretečie, druhý rastlinu osvieži a možno až tretia zálievka chytí. Možno. Každý kvetináč musíte vyskúšať, či je ťažký a nabral vodu. Skontrolovať kvety aj zospodu a boku, či ste na nejaký nezabudli. Zabudnete vždy a samozrejme práve ten pri kontrole kolega poťažká. Ako naschvál, vždy pritom zažartujeme, už nič nechytaj!

Záhradné centrum/foto: Chládek

No a pritom za sebou vláčite a neustále prekladáte ťažkú, asi 80 metrov dlhú hadicu s ešte dlhšou a ťažšou ružicou na polievanie. K tomu za jeden deň urobím okolo 14 tisíc krokov.


Relax centrum v záhradnom centre/foto: Chládek

Keď sa po takej službe vrátim domov, šľahnem sa do sedačky ako rešeto. Aj keď sa mi zázrakom podarí doplaziť do postele, manžel ma aj tak musí otočiť na bok ako tuleňa.

Ale pocit to je fantastický, aj to, že to spoločne udržíme. Neoklamete nič. Ani náhodne, kvety vám to jednoducho vrátia.  

Záhradné centrum/foto: Chládek

Obdivujem týchto odborníkov, ktorí musia skĺbiť nielen rozum, ale aj hrubú silu. Obdivujem. Veď ja tam chodím len tak, pre zábavu, a oni to robia a pravdepodobne asi aj budú celý život, lebo jednoducho kvety milujú. Keby ste videli s akou láskou k nim pristupujú, ako ich mrzí, keď niektorý kvet „neudržia“. Snažia sa ho ešte prebrať k životu v „rekonvalescenčnom centre“. Ak ani nemocnica nepomôže, potom ich musia zavraždiť. Teda aspoň tak to volám ja a oni sa na to hnevajú.

Moja brigáda má jedinú nevýhodu. Milujem kvety. Manžel presne vie, kedy som skončila. Keď mu pípne sms cez terminál pokladne.  

Ďakujem, že môžem byť súčasťou tejto skvelej partie. Lebo nie, život nie je iba o klávesnici a sociálnych sieťach. Naopak, je tam vonku a v týchto dňoch hlavne o počasí, pravom počasí, hlavne, aby „sme to udržali“. Zvyknem dodať, hlavne si to nepokazme!   

Záhradné centrum/foto: Chládek

No čo už, niekto si vyvetrá hlavu v posilke a platí za ňu, ja v záhrade a ešte mi aj zaplatia.

P.S. Skoro by som zabudla. Prosím, ak si v nejakom obchode niečo vyberiete a potom si to rozmyslíte, vráťte to na miesto. Spomeňte si na tých 14 tisíc krokov za deň jedného záhradníka, ktorý k večeru už počíta každý jeden krok. Urobte aj vy niečo pre svoje zdravie a vráťte to, prosím, tam, odkiaľ ste to zobrali. Ďakujem za všetkých obchodníkov (aj brigádnikov) sveta, nielen záhradníkov.


(Ak vás tento článok zaujal, jeho autorovi alebo redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *