Iva Janžurová: Myslíte si, že ľudia novej doby, ktorí budú žiť po nás pochopia, čo sme boli zač, v čo sme dúfali, čo sme chceli dokázať?

V električke si cez okno obzerám nádheru, ktorá sa na mňa valí z každého kúta stovežatej Prahy. Básnicky sa pýtam, či človek za svoj život má vôbec šancu navštíviť všetky tie pamiatky. Príde mi smutno, lebo odpoveď poznám.  Električka je večer plná elegantných ľudí. S manželom prekráčame k nenápadnému divadlu, do ktorého mi Ježiško priniesol vianočné prekvapenie. Lístky na predstavenie Božská Sarah s nezabudnuteľnou Ivou Janžurovou. Práve dnes má táto vynikajúca česká herečka 81 rokov.

Čakali nás takmer tri hodiny hereckého koncertu umelkyne s jediným kolegom Igorom Orozovičom. Bola to naša prvá návšteva divadla v Prahe. Už v električke som vďaka elegantným ľuďom tušila, že kultúra tu naďalej „letí“.

Do divadla prišlo okolo 350 divákov. Z nich iba traja sedláci v rifliach. V Bratislave vždy uvažujem,  či takých ľudí odsúdiť, alebo sa tešiť, že do divadla vôbec prišli.

Trojhodinový výkon

V tom pražskom to praskalo vo švíkoch. Bolo vypredané. Z reproduktorov zaznelo poďakovanie divákom, že divadlo funguje bez jediného grantu a fondu, práve vďaka nim. Mobil počas predstavenia však zazvonil aj tu.

Keď PANI HEREČKA Iva Janžurová vyšla na javisko, naskočili mi zimomriavky. Nemohla som uveriť tomu, že ju konečne po mnohých filmoch a seriáloch (natočila ich viac ako 350) konečne vidím aj naživo. Herečku, ktorej v roku 2006 prezident Václav Klaus udelil jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní − Medailu za zásluhy o štát.

Umelkyňa predviedla taký trojhodinový výkon, že sme s manželom ostali v nemom úžase. Toľko pohybu nedáme spoločne ani za mesiac, koľko ona za jedno predstavenie a s ortézou na celej nohe. Bola taká presvedčivá, až sme jej uverili, že je asi po operácii bedrového kĺbu. Nebola. To iba hlavnej postave odrezali nohu. A to divadelná hra mala premiéru iba pred pár rokmi a naštudovala ju vo veku, keď iné seniorky už iba rozoberajú choroby…  Nie som divadelný kritik, no to, čo som vďaka pani Janžurovej precítila, bolo pre mňa nevídané. Užasnutá som však najviac ostala v závere, počas standing ovation.

Príbeh posledného leta svetovej

Pani Janžurová sa na javisko vrátila trikrát a nielen pre množstvo kvetov. Predviedla toľko úprimnej skromnosti, pokory a lásky k divákom, že som si v duchu hovorila: „Vy, pani umelkyňa, sa nemusíte hlboko pred nami skláňať. My ďakujeme vám, že ste tu pre nás. Nemusíte nám z javiska posielať virtuálne srdiečka. To my milujeme Vás. Vďaka Vám, že ste mali po dvadsiatich rokoch čítania hry odvahu ju ešte aj naštudovať.

Príbeh posledného leta svetovej herečky, v ktorom zazneli jej posledné slová: „Myslíte si, že ľudia, ktorí budú žiť po nás a vlastne už žijú, že tí ľudia novej doby pochopia, čo sme boli zač, v čo sme dúfali, čo sme chceli dokázať? Že pochopia to naše radostné sebectvo, radostnú nevedomosť?“ Vďaka Vám, pani Janžurová!

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu a raz mesačne vyhrať knihu podľa vlastného výberu)