Je predsa normálne, že Slovák hovorí aj česky
Je predsa úplne normálne, že keď Slovák vycestuje za hranice, kde chce žiť a pracovať, že sa začne učiť miestny jazyk. Alebo ním aspoň lámať. Dávno totiž už neplatí, že Slováci za hranice odchádzajú len pre vyšší zárobok. Niektorí opustia komfortnú zónu aj za menej. Hľadajú totiž hodnoty, ktoré sa doma vytratili. No a takí to v sebe majú nastavené tak, že začnú hovoriť jazykom krajiny, ktorá im dala šancu nájsť to, čo im doma chýbalo.
Petra Polnišová v istej reklame ironicky hovorí: „…ako keď sa Slovák snaží hovoriť česky….“ Jej ironický tón sa nedá prehliadnuť.
Kedysi som bola rovnaká. Aj ja som sa smiala z Dary, Verešovej a ďalších, keď lámali slovenskou češtinou. Odkedy som si však vyskúšala život mimo Slovenska a dovolenka to teda nie je, a odvtedy cítim trápnu pachuť nielen pri Polnišovej, ale aj pri sebe, ako som kedysi aj ja ohŕňala nosom pri Slovákoch hovoriacich česky. Lebo vraj však na čo?! Veď nám rozumejú. No, vážení, to bolo kedysi, ale dnes to už neplatí, okrem toho, že keď niekde žijem, je predsa normálne ak hovorím ich jazykom. Často si spomeniem na kamaráta, ktorý mi pred siedmymi rokmi povedal: “Dúfam, že tam nezačneš hovoriť česky!” A ja som to v tom čase samozrejme vylúčila.
Nie všetko je o peniazoch
Ak totiž váš život naozaj nestojí len na peniazoch a materiálnych hodnotách veľmi rýchlo zistíte, že hovoriť jazykom krajiny, ktorá vás prijala je nielen samozrejmosťou, ale doslova povinnosťou a slušnosťou. A to bez rozdielu, či vám u susedov rozumejú alebo nie. Aj v Škandinávii sa bez problémov dohovoríte anglicky, kto tam však žije a pracuje sa predsa naučí miestny jazyk, lebo bez neho sa sotva zamestná alebo zapadne do spoločnosti. Áno, Nóri vedia byť chladní ak sa ani po dlhých rokoch nesnažíte zapadnúť do ich spoločnosti s vysokými nárokmi na hodnoty a ešte neovládate ani ich jazyk. Kto by nebol?
Samozrejme, aj ja poznám Slovákov, ktorí sa ani po desiatich rokoch nenaučili takmer nič, ale to je presne tá skupina, o ktorej nepíšem. Tá totiž nevycestovala za hodnotami rozvinutej demokracie, ale zárobkami. Za hranicami rýchlo zistíte, koho a prečo tam vietor zafúkal. Či pre vzdelanie, hodnoty, alebo len doma na Slovensku potrebujú ohurovať susedov drahým autom. Každý to má nastavené inak.
Alebo sa o to aspoň snažiť
Česi už dávno nie sú naši bratia a po siedmych rokoch v Prahe som pochopila, že ani nikdy neboli. Sú tak nesmierne odlišní od nás, že to pochopí len ten, kto s nimi žije. Je úplne normálne a minimálne slušné, ak u susedov žijete a pracujete a časom začnete hovoriť ich jazykom. Alebo sa o to aspoň snažiť. Zaslúžia si to za to, že vás prijali, že vám dali možnosť nasávať ich kultúru aj celkové spoločenské nastavenie. V dobrom aj v zlom. A to pri pohľade na ruskú zástavu nielen v Malužinej na strednom Slovensku vôbec nie je málo! Určite si zaslúžia aspoň prejav snahy. Okrem toho, že najmenšia a mladá generácia vám už u susedov sotva rozumie.
Je to slušné a správne naučiť sa aj jazyk kde žijete a pracujete. A to aj bez ohľadu na to, že dnes vďaka slobode a demokracii môžete žiť aj pracovať vo viacerých krajinách naraz. Nikoho doma na Slovensku, ani Petru Polnišovú, neoprávňuje pohŕdať za hranicami Slovákmi len preto, že hovoria aj miestnym jazykom. A už vôbec nie za honorár za reklamu. Alebo by Petra Polnišová odmietla hereckú rolu len preto, že v nej má hovoriť česky? Či to je už iné? Za peníze v Praze dům?
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)