Správy

Marcela Tokošová : „Pán Premiér, už je takmer nemožné predať slovenskú kanvu do západnej Európy drahšie ako včera.“

Najrozvinutejšie krajiny sveta sa pripravujú na možnú recesiu. Médiá denne chrlia správy s titulkami: produkcia klesá, rast HDP spomalil, tá a tá firma zvažuje predaj, banka ohlásila stratu či menší zisk ako predpokladala, nadnárodná spoločnosť sa sťahuje, predaj sa znížil, vláda vyčleňuje pre možnú recesiu peniaze na podporu ekonomiky, firma masívne prepúšťa, dopad brexitu nejasný…

Aj Dalito.sk už písalo o tom, ako sa na prípadnú recesiu pripravuje Slovensko, ktoré je mimoriadne odkázané na vývoj nemeckej ekonomiky. Medzi firmy, ktorých zamestnanci majú strach z masívneho prepúšťania aj na Slovensku patrí tiež US Steel Košice. Dokonca taký veľký, že opäť požiadali o pomoc aj predsedu vlády Petra Pellegriniho, pretože americká firma ohlásila hromadné prepúšťanie zamestnancov do roku 2021.

Na Slovensku však nepôsobia iba veľké nadnárodné spoločnosti, často s obrovskou podporou štátu, ale aj slovenské, ktoré však vlády podporujú minimálne alebo vôbec. Politikov na to upozorňujú už roky.


Dalito.sk získalo list, ktorý predsedovi vlády SR zaslala výkonná riaditeľka slovenskej firmy Kovotvar Marcela Tokošová. Upozorňuje ho v ňom na to, čo v praxi reálne znamená, keď vládny kabinet nedostatočne podporuje domáce firmy a zameriava sa iba na veľké zahraničné koncerny. List uvádzame v plnom znení, aj s reakciou tlačového oddelenia ÚV SR.

„Vážený pán premiér.

Dovoľte mi prosím, aby som Vám predstavila 98 ľudí, ktorí sú mojimi spolupracovníkmi už viac ako 11 rokov.

Ktorí spolu so mnou bojujú  dennodenne  o nevyhasnutie 65 ročnej tradície a teda život našej spoločnosti, ktorá tento počet rokov dodáva na všetky svetadiely s výnimkou Antarktídy svoje svetoznáme kanvy, kvetináče, vedrá, zaváracie hrnce – ktoré, dovolím si smelo povedať,  že používali a možno ešte používajú i Vaši starí rodičia.

Píšem za spoločnosť Kovotvar, ktorá vznikla na Slovensku na Záhorí ešte v minulom storočí. Prežíva ktorékoľvek zriadenie štátu, prežíva politické rozmary doby súčasnej aj tej minulej.

Kovotvar prežil aj revolúciu v roku 1989, keď sme my boli ešte deťmi, on v tej dobe bol už svetoznámym vývozcom výrobkov pre záhradkárov, pre domácnosti, pre farmárov kdekoľvek, či už u nás alebo vo svete.


V súčasnej dobe Kovotvar poznajú dokonca  v Buckinghamskom paláci v Londýne, v predajni Higrove princa Charlesa, kde dodávame výrobky pre  ich kvalitu, veľký podiel ručnej práce a tiež z dôvodu firemnej kultúry a etikety.

Tradícia, slušnosť, etiketa, a pokora sú našou silnou stránkou, ktorá nás drží v hraniciach zodpovednosti ku našej krajine a k pracovníkom, ktorým Kovotvar už roky dáva prácu a živí tak ich, a ich rodiny.

Nie je to vždy ľahké a jednoduché.

Väčšinou sme jednoduchí ľudia, ktorí pre svoj život nepotrebujú veľa, rovnako ako náš Kovotvar, kde mnohí  pracujú aj viac ako 20 -30 rokov. Napriek tomu, že veľa z mojich spolupracovníkov prežilo vo firme svoju mladosť, svoju neskoršiu dospelosť a dožívajú aj starobu, mne osobne je smutno z toho, že im nemôžem dať viac.

Pretože to VIAC je závislé od príjmov tejto starej dámy, ako ja Kovotvar nazývam.

A tie príjmy, hoci sa samozrejme dajú regulovať rôznymi nástrojmi riadenia a hlavne predaja, stávajú sa byť takmer hraničnými!

Už je takmer nemožné predať kanvu do západnej Európy drahšie ako včera, to už vôbec nehovorím o našom domácom a českom trhu. Nie sú ľudia, ktorí by aj pre nízkokvalitnú, no predsa konkurenciu z Číny boli ochotní zaplatiť za naše výrobky, vyššiu cenu.


Napriek tomu, že sme na trhu viac ako 60 rokov, že rovnako staré kanvy, a vedrá viete aj dnes nájsť vo svete v takmer dokonalom stave a plne funkčné, nie je nákupný potenciál väčší.

Naše výrobky vyrábame na jednoúčelových strojoch, dá sa povedať, že každý jeden výrobok, každá jedna operácia, vyžaduje ďalší stroj, a k nemu nový a nový nástroj, ktorý sa do stroja ručne vkladá, a zase vykladá, následne prechádza desiatkami rúk našich žien, a tým sa spracováva na požadovaný tvar. Ide o prácu s plechom,  pri ktorej ženy nevoňajú kvetmi, ktoré sa neskôr vkladajú do váz vyrobených ich rukami, ktoré je možné nájsť na letiskách Európskych metropol.

Tieto ženy sú cítiť často potom svojej práce, tvrdým stiskom upracovaných rúk, z ktorých väčšina nikdy nebola ani len v letiskovej hale, aby si  mohla pozrieť výsledok svojej práce v realite. Ony by možno ani nikdy nevideli krásne naaranžované výrobky, ktoré samy vyrábajú – nebyť nášho firemného showroomu.

No každá jedna odchádza po ôsmych hodinách práce domov za svojou rodinou a ďalší deň zodpovedne vstáva do práce, aby vytvorila znovu a znovu ďalšie zaváracie hrnce a vedrá, ktoré budú slúžiť zase iným ženám  – Francúzkam, Nemkám, Američankám, Austrálčankám, alebo Japonkám v ich domácnostiach. Ktoré možno nikdy tak tvrdú a namáhavú prácu nevideli a dokonca o nej ani nepočuli.

Nevedia a netušia, že ďalej od žien sa spomínané výrobky dostávajú k mužom do výrobnej haly, na  ktorých vzhliadam s rešpektom  ku ich „pracovnému umeniu“. 8 hodín deň, čo deň stoja pri vaniach s roztaveným zinkom pri teplote 480°C, či je zima, či letná horúčava. Iba v kliešťoch držia každý jeden výrobok, ktorý sa dostane z výroby až  k nim, a jeden za druhým namáčajú v zinkovom kúpeli.

A hoci sa sťažujú málokedy, vždy je to iba kvôli výške ohodnotenia. Ak je treba ísť do práce v sobotu, prípadne v inom nadčase, neprídu! Stanovia si podmienky pretože vedia, že sú vo výhode.  Takých pracovníkov totiž nenájdem len tak! Napriek tomu, že nemusia mať vzdelanie, nemusia vedieť čítať, ani písať, nemusia vedieť všetci ani počítať, som to ja, ktorá každé ráno čakám v napätí, či bude možné expedovať, alebo  nebude čo…

Pán Premiér, chcem týmto povedať, že by som bola veľmi vďačná, keby ste sa vedeli pozrieť na prácu slovenských ľudí a dianie okolo slovenských firiem možno detailnejšie.


Mňa mrzí, že napriek tomu, že poznáme problém, ktorý je vo firme, že ho vieme definovať, vieme aj, aké opravné opatrenia majú nastať, nemám možnosti, ako toto dosiahnuť.

Každý rok počúvam iba o dotáciách cudzích podnikov, so zahraničnou účasťou, o ich úľavách na daniach, o tom, ako musíte stimulovať platy týchto pracovníkov, pretože by zamestnávateľ zo Slovenska odišiel….viete, ale aj my platíme ľuďom za prácu, aj my –  slovenský podnik s tradíciou niekoľkých desaťročí, ktorého poznajú vo svete musíme platiť dane, dokonca dnes musíme platiť rekreačné poukazy, ktoré síce zvýhodňuje aspoň časť podnikateľského prostredia na Slovensku a teda hoteliérov a ubytovacie zariadenia, no neprihliada na to, že práve iným podnikateľským subjektom priniesol iba starosť navyše. A pritom rovnako ako rekreačné ubytovania na Slovensku i my sme potenciálom pre zvýšenie HDP nášho štátu! My, Slováci, slovenská firma, a mnoho ďalších slovenských firiem, ktoré to myslia s podnikaním férovo!

Vlani sa Kovotvar stal takmer monopolným dodávateľom kanálových záchytných košov v celom Nemecku! Lenže podnikateľské prostredie je u nás naozaj dosť komplikované a to už aj vzhľadom ku rôznym inšpekciám a kontrolným subjektom, ktoré v porovnaní s naším konkurentom v tomto segmente –  Rumunsko a Poľsko – až na tak vysokej úrovni nie sú.

A keďže sme sa chceli dostať na trh a byť výnimočným partnerom pre Nemecko, museli sme obetovať svoj zisk. Veru tak! Takmer nás to zruinovalo, pretože po pol roku nášho neobmedzeného fungovania na trhu, cena daných záchytných košov z Rumunska šla ešte nižšie.

Rumunsko nemá tak prísne pravidlá, pre častosť revízií, nemá tak prepracovaný sociálny systém pre zamestnancov, nerieši školenia pracovníkov a ich bezpečnosť pri práci, rovnako ako ostatný náš konkurent – Čína.

Ja samozrejme nemám problém s nastavenými bezpečnostnými opatreniami a zabezpečením strojov a zariadení, rovnako tak chcem, aby i ľudia boli v práci v bezpečí a s adekvátnymi pracovnými prostriedkami, len ma mrzí, že našim konkurentom sú práve štáty a krajiny, kde sa na toto vôbec neprihliada, a tým pádom výrobky od nich sú produkované akoby v nebezpečnom prostredí, no bohužiaľ rovnako predateľné, bez akýchkoľvek obmedzení a upozornení, ako tie naše, pri výrobe ktorých dohliadame na bezpečnosť a kvalitu.

Toto samozrejme Vy neviete ovplyvniť, je to problém asi celosvetový, a bežný v akejkoľvek oblasti výroby a následného predaja. Jeho závažnosť je ovplyvnená samozrejme povedomím spotrebiteľa, no v neposlednom rade i jeho finančnými možnosťami.

Čo by som Vám chcela týmto listom hlavne povedať, resp. o čo Vás požiadať je Váš záujem. Veľmi by som si priala, aby som získala Váš interes nahliadnuť k nám do firmy, aby sme Vám mohli ukázať, že naši ľudia, naša firma, náš Kovotvar, slovenský Kovotvar stojí za to, podporiť ho!

Mám viacero predstáv, ako by sa mohla slovenská firma lepšie prezentovať vo svete a ďalej tam predávať svoj tovar, zúčastňovať sa na rôznych výstavách pri rôznych príležitostiach a dať tak na známosť, že Slovensko je tou krajinou, bez ktorej by svet už nezaváral, bez ktorej by záhradkári boli odkázaní iba na plastové kanvy, bez ktorej by dobytok na malých farmách bol kŕmený znovu iba z plastov, bez ktorej by nevzniklo kopu dobrých filmov – pretože naše výrobky sa veľmi často vyskytujú rovnako ako v Československých filmoch tak i v tých zahraničných.

Bez Slovenska  a jeho domácich výrobcov by bol svet ukrátený o ručnú prácu, ktorá vydrží všetko a veky.

Mojím želaním je už dlhšiu dobu, aby si krajina vedela oceniť svoje bohatstvo, ktoré má tiež okrem iného v potenciáli výroby a jej knowhow s dlhodobou tradíciou napríklad prostredníctvom zníženia dane z príjmov. Prípadne zníženie odvodov pracovníkom, ktorí viac ako 10 rokov pracujú pre SLOVENSKÚ firmu! Alebo možnosť predaja našich výrobkov v našej krajine s nižšou DPH, resp. bez nej.

V neposlednom rade pomôže i dotácia, ktorá by pokojne mohla byť definovaná s podmienkou použitia na výplatu miezd zamestnancom – navyše.

S radosťou by som tieto peniaze použila pre tento účel. Môj list nie je písaný kvôli mne, kvôli mojim potrebám. Je písaný pre zamestnancov, pre mojich spolupracovníkov, ktorým, hoci by som chcela, nemám z čoho dať  VIAC!

Dnes sa veľa problémov presúva na plecia zamestnávateľov, ktorí sa v tomto prípade nekategorizujú a majú predpísanú rovnakú minimálnu mzdu, rovnaké odvody, rovnaké povinnosti platieb.

Aby som však  našla  peniaze na neustále vykrývanie rastúcich nákladov, musela by som  predajné ceny našich výrobkov znovu navýšiť, no toto už nie je reálne, už nie sme konkurencieschopní ani  napriek našej veľkej prednosti  – kvalite.

Počas posledného desaťročia Kovotvar zažil toho naozaj veľa. Hoci povstal z úplného dna, na ktoré padol pred rokom 2008, dnes je reprezentantom Dôveryhodnej firmy, Spoločensky zodpovedného podniku, dokonca má ocenenie Bonity za ekonomické výsledky, nie som si istá, že sa mu dostáva vďaky a zadosťučinenia, ktoré si ako 66 ročná firma zaslúži.

Jeho stabilitu narúša nespravodlivá súťaž a nerovnaké podmienky v podnikaní.

Kovotvar má dokonca snahu zamestnávať i ťažko zamestnateľných ľudí, zaoberá sa zamestnávaním osôb bez domova, Rómov, a iných MRK. Verte, že to nerobí pre svoje dobro, ale so zámerom pomôcť tejto krajine znížiť počet nezamestnaných ľudí napriek ich intelektuálnym a návykovým hendikepom, pre ktoré sa nemôžu inde zamestnať len preto, že zamestnávanie týchto ľudí je naozaj veľmi komplikované!

Pán Premiér, chcela by som Vám dôverovať, že ak vie Kovotvar pomáhať tejto krajine, že je vo Vašich silách podporiť Kovotvar, výrobné družstvo, pretože si to zaslúži.

Ak už nie z dôvodu jeho činov, tak minimálne z úcty ku jeho veku a tradícii!

Ďakujem Vám, s úctou očakávam reakciu.

Tokošová Marcela

Predsedníčka družstva“

Tlačové oddelenie ÚV SR sme požiadali o reakciu na list, ako chce vláda teda pomôcť aj domácim firmám, nielen zahraničným. Ako sa k upozorneniu daného stavu stavia predseda vlády, najmä v súvislosti s možnou recesiou.

„ Uvedený list bol doručený na Úrad vlády SR a odpoveď naň bola vedeniu firmy odoslaná 19. júna 2019. Premiér v nej oceňuje doterajšie aktivity spoločnosti, jej pracovníkov i vytrvalosť pri napĺňaní výrobného programu, ktorý pozitívne reprezentuje Slovensko aj v zahraničí a v prípade, ak bude mať predseda vlády pracovnú cestu na Záhorie a umožnia mu to pracovné povinnosti, navštívi priamo výrobné družstvo Kovotvar, aby sa stretol s jeho vedením, ako aj so zamestnancami spoločnosti,“ uviedol pre Dalito.sk tlačový a informačný odbor Úrad vlády SR.

Marcela Tokošová: „Počas záchrany a riadenia firmy som priateľov stratila. Úspech sa neodpúšťa.“

 



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *