Stĺpčeky

Najdôležitejšia videokonferencia 2021

Je to dnes veľký deň a bude to veľká chvíľa. Už od rána rozmýšľam nad videohovorom s jedným z mojich najdôležitejších ľudí v živote. S Evolet. Musím však počkať, kým sa vráti „z práce“, o ktorú ju od mája 2020 nepripravil ani Covid-19. Už teraz si predstavujem, ako si s plným bruškom čokolády a domácich koláčov, ktoré do škôlky napiekla jej mamima, opäť všetci sadnú pred obrazovku počítača a zo mňa sa v sekunde stane najinfantilnejšia bestemor (babka) na celom svete.

Budú to je druhé narodeniny, ktoré nemôžem osláviť s ňou. Do rodinného albumu pribudnú ďalšie fotografie s tortou a sviečkami, kde s manželom nebudeme. Rovnako, ako som pri nej nemohla byť, keď ju vystrašení rodičia viezli do nemocnice pre nekončiace sa horúčky, alebo naopak, keď dcérku hospitalizovali a ja som nemohla byť pri nej alebo pomôcť s Evoletkou jej tatinovi. Bezmocnosť od februára 2020 by sa u nás doma dala krájať. 

Ešte v januári som sadla do lietadla kedykoľvek a prišla vždy, keď to bolo nielen potrebné. Pre našu rodinu nič nie je nemožné, až… až kým neprišiel Covid. Ale aj s ním sme zabojovali a podľa pravidiel a odporúčaní splnili všetko a ešte aj oveľa viac, aby sme sa aspoň občas videli. Dnes už vieme, že nórska vláda veľmi myslí aj na prípady ako sme my a už čoskoro budú medzi prvými môcť svoje deti objať v prvom rade starí rodičia (rodičia neplnoletých detí sú samozrejmosťou) spoza hraníc. Očkovanie už doma máme rozbehnuté, už sa len dožiť druhej vakcíny.


Zatiaľ to však bude opäť videokonferencia roka, ale už roka 2021! Opäť sa budeme pred obrazovkou veľa pretvarovať, sršať šťastím, spievať, počítať na rukách a smiať sa. Akoby sa nič nedialo. Akoby Covid-19 neexistoval.

Evoletka zasa bude bozkávať každý roh obrazovky počítača, podľa toho, kde na displeji budeme mať s manželom tváre. Opäť bude do kamery pchať pomaranč alebo mandarínku, aby sme ochutnali, aké sú dobré. Dnes to bude asi aj koláčik, ak nám deti v škôlke niečo nechali.  A na záver bude opäť objímať celú obrazovku, až zakryje celú kameru. A opäť, keď sa mi zalesknú oči, odbehnem od obrazovky, aby to nevidela. Dnes som si sľúbila, že počas najdôležitejšej videokonferencie roka 2021, keď bude objímať kameru, nevykríknem: „Toto je nenormálne, neprirodzené, neľudské a proti prírode! Toto mi má podľa niektorých zvrátených stačiť?!“

Písala som kamarátke. Nechaj to prosím u pani susedy, keď ma pustia cez hranice, nájdem si to doma. Už viac ako rok s manželom doma čakajú. Čakajú na vakcínu, aby mohli objať svoje deti na druhej strane Zeme a konečne osobne spoznať svojho ďalšieho vnúčika, ktorého už viac ako rok objímajú len cez obrazovku. Priateľka mi napísala, že je to strašné, že si to ani nevie predstaviť. Nevieš, a dúfam, že to ani nikdy nespoznáš, zapriala som jej z celého srdca.  


Na rozdiel od susedov som ja našťastie Evoletku videla naposledy aspoň 15. januára 2021. Neodišla by som od nej do Strednej Európy, keby som nepotrebovala vakcínu v prvom rade na prežitie, aby sme mohli byť spolu ďalej. Prvú dávku mám už za sebou a druhej sa snáď dožijem. A potom, potom ma už bude zaujímať len moja rodina a hŕstka príčetných, ktorí okolo mňa po pandémii ešte ostali.

Myslím na všetkých rodičov, ktorí sú na tom podobne a možno ešte horšie ako ja. Myslím na Vás a viem čo prežívate a presne viem ako to bolí. Áno, to pochopí len ten, kto to zažíva a prežije. Ak už sa to teda malo stať a čas s deťmi nám už nikto nevráti, tak verím, že z toho všetkého vyjdeme oveľa, ale naozaj oveľa silnejší ako tí, ktorí nezažili. Nech Vás a vaše cezhraničné rodiny všetko zlé obchádza! A vám, ktorí milovaných máte nablízku, Vám to prajem tiež. To šťastie byť v najhorších rokoch života s milovanými, neďaleko nich či aspoň na blízku. Veľmi Vám to prajem. Lebo urážať aj cezhraničných Slovákov môže naozaj iba idiot!

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *