Neverte tomu, že deti už len ťukajú
Vôbec to nie je také zlé, ako to na prvý pohľad na sociálnych sieťach vyzerá. Virtuálna realita naozaj mimoriadne skresľuje pohľad na reálny život.
Možno je to pre niekoho naozaj maličkosť, ale na maličkostiach predsa záleží. Chcela som kúpiť detský dopisný papier. Taký ten s peknou obálkou a ešte krajším farebným dopisným papierom. Vlastne som ani nepredpokladala, že niečo také ešte v obchodoch nájdem. Veď už aj textový editor wordu mi slovo dopisný opravuje na dopísaný, dopišaný a odlišný. Však kto by už dnes písal pohľadnice a nie to ešte listy písané rukou.
Šok v obchodnom centre
Ja som však veľmi dúfala, lebo chceme, aby listy, ktoré posielame vnučke za hranice mali dušu. Teda sú napísané peknom na dopisnom papieri.
Aké bolo naše prekvapenie, keď sme vo veľkom obchodnom centre zistili, že detský dopisný papier sa ešte stále bežne predáva. V papiernictvách, kníhkupectvách, hračkárstvach či na pošte. Prekvapenie bolo o to väčšie, že v obrom komplexe sme museli obehnúť množstvo predajní, aby sme ho vôbec zohnali. Akýkoľvek. Všetky dopisné papiere pre deti boli totiž vypredané. A nielen to. Problémom boli aj korešpondenčné lístky na pošte. Ani som netušila, že také niečo, čo si pamätám ešte z roku 1985 stále existuje.
Za všetko vraj môžu prázdniny a deti, ktoré sa rozpŕchli do všetkých kútov krajiny, ale aj za hranice a rodičia ich pekne vybavili aj korešpondenčnými lístkami či dopisným papierom, aby napísali domov. A vraj aj píšu o 106..
Nebudete na smiech
Milo ma to prekvapilo, lebo som si ako mama dnes už 30 ročnej dcéry a štvorročnej vnučky myslela, že v obchodoch budem skôr pripomínať starú korytnačku v digitálnom svete, ako modernú ženu a otázkou „Prosím, máte detský dopisný papier?“ budem skôr na smiech. Takže tak, milí priatelia, vôbec to s tou novou generáciou rodičov a ani detí nie je také zlé, ako to na prvý pohľad na sociálnych sieťach vyzerá. Či pri pohľade na deti, ktoré v MHD či na uliciach vlastne pozerajú už len do mobilov. Ešte aj dnes, keď podľa štatistík deti už sotva vedia písať, lebo už viac šťukajú ako píšu a čítajú knihy, ešte aj dnes evidentne sadajú za stôl a píšu listy či korešpondenčné lístky blízkym. Ako povedala pani na pošte: „Vôbec to ešte nie je také zlé s deťmi, ešte dokážu domov poslať list či pohľadnicu. Len tie známky akosi nevedia nalepiť správne.“
(Ak vás tento komentár zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)