Neverte, že dokonalý vzťah a láska neexistujú

LUCIA TOMEČKOVÁ -

Romance sú vraj pre naivných. Kto má ešte ilúzie o láske v manželstve, kto verí na nekonečne harmonický vzťah, asi ešte nevidel filmy Ingmara Bergmana.  Čítam v denníku Sme o novom seriáli, ktorý si určite nepozriem.

Komentáre „z klubu sklamaných sŕdc“, ktoré vraj už prišli o ilúzie stretnúť toho pravého, pod článkom len pribúdajú. Je mi smutno s nimi, lebo vidím, ako stratili nádej. Pritom stačí otvoriť myseľ a dušu. Viem o čom píšem. Obrovské sklamanie som prežila aj ja. Nikdy som však nestratila nádej, že harmonický vzťah existuje. Možno preto si dnes užívam „romancu“, ktorú moje okolie dáva často za príklad. A viem, že zďaleka nie som sama, ktorí to dávajú tiež.

Mám o tom písať

Už viac ako dvadsať rokov žijem v harmonickom manželskom vzťahu a často počúvam, aby som o tom písala viac. Vraj sme s manželom jeden z tých príkladov, ktoré jasne dokazujú, že láska a porozumenie nie sú len v sladkých filmoch. Viem, že zďaleka nie sme sami.   

Obaja sme si prežili svoje, obaja vieme čo je to sklamanie, odchody a životné zakopnutia. Aj tie neznesiteľné. Často si dnes hovoríme, škoda, že sme sa nestretli skôr. Škoda, že som si roky neuvedomovala, že aj počas mojich preplakaných rokov mladíckej nerozvážnosti, celý čas som si nevšimla, že bol v mojej blízkosti. On, ktorý ma nesmierne miluje dodnes. Nakoniec aj tak vždy skonštatujeme, že všetko je presne tak, ako má byť. Že každá životná skúsenosť nás predurčila k tomu, ako harmonicky žijeme dnes.  

V našom spoločnom živote nie je jediný deň, kedy by sme si nepovedali: Milujem ťa. Dodnes zaspávame tak, že sa jeden druhého musíme dotýkať aspoň prstami na nohách. A po desaťročiach sa už nebojíme povedať nahlas, že to tak už ostane do konca života. Lebo sa jednoducho tak milujeme, že nikdy by jeden druhému neublížil.

Bol vždy na blízku

Pravý chlap stál vedľa mňa roky a ja som to nevidela. Veď bol „len taký dobrý, pozorný, múdry, úslužný, šarmantný, pracovitý“…. Vždy pripravený podať pomocnú ruku. Bola ku mne napriahnutá s takou samozrejmosťou, že som si ju nevážila. Lebo tam bola vždy, keď som potrebovala. Sama som si pre nerozvážnosť vytrpela v živote svoje, až kým som jedného dňa nepochopila, že ten pravý stojí celé roky rovno vedľa mňa.

Vydala som sa za chlapa, ktorý ma celé roky nosil vo svojom srdci. Trpezlivo čakal, kým z naivity pokazím takmer všetko. A on ma celý čas potom zachraňoval. Presne ako v rozprávkach. On ma naučil, že rozprávky existujú. A čím sme spolu dlhšie, čím si spoločne prechádzame aj naozaj ťažkými chvíľami, tým sa ľúbime viac.

Nestrácajte nádej, že harmonický vzťah existuje. Takých ako je môj manžel, chodí okolo nás veľa. Mužov aj žien. Stačí, ak vyčistíte myseľ, aby sa do nej dostali myšlienky o nádeji. Ak to totiž dovolíte mozgu, uvoľníte tým aj dušu a vaša osobnosť začne vyžarovať úplne inú „dimenziu“. Život je naozaj aj o inom, ako len o preplakaných kávičkách či pohári vína s tými, ktorí sú na tom rovnako zle ako ja. Lebo len takí vás bude presviedčať, že áno, máte pravdu, všetci muži sú rovnakí… ženy sú všetky rovnaké… . Nie nie sú. Skúste sa spýtať tam, kde to funguje. A hlavne: Prečo?

Nestrácajte nádej, nie som výnimka  

Ľudí, ako je môj manžel, je tam vonku veľa. Stačí, ak si to pripustíte, možno  prehodnotíte priority, ale najmä samých seba. Možnosť, že som osamotený/á možno preto aký/á som. Naozaj je vždy chyba len v tých druhých?  Ak si na to úprimne odpoviete a ešte s tým aj niečo spravíte, jedného dňa to celé môže zapadnúť do seba a hlavne navždy!

Nestrácajte nádej, ale choďte jej s čistou mysľou v ústrety. Aby ste jedného dňa zbytočne neostali úplne sami. Nenechajte si vziať fakt, že dokonalý vzťah existuje. Lebo on naozaj existuje. A hlavne, ak sa cítili úplne naprd, dobrý pozor si dávajte na to, kto vám tie „overené rady do života“ tlačí do hlavy. Či náhodou nie osoba, ktorá je na tom rovnako ako vy. A pozor! Keď ho/ju pravého nájdete, tak aj na to, kto vám bude radiť, že to opäť nie je ten pravý/á. Lásku totiž musíte aj dávať, nielen vyžadovať a „klub zlomených sŕdc“ je skôr o beznádeji. Viem, zažila som aj to. Držím palce všetkým sklamaným, lebo harmonický vzťah jednoducho naozaj existuje! Aj láska až za hrob. Ale nepadajú z neba rovno na hlavu…

P.S. : A inak, spoznali sme sa v zamestnaní. Vladko, ďakujem, že si!

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)