Prax nenahradí titul, ale ide to aj inak

Európska únia po roku 2005 uvažovala o tom, že ak niekto bude mať dostatočne dlhú prax v odbore, na danej pozícii to za určitých podmienok nahradí podmienky zamestnávania vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Napríklad, ak športový tréner, ktorý dlhodobo pôsobil ako vrcholový športovec a po skončení aktívnej kariéry nastúpil ako tréner a po rokoch má výsledky, nemusí svojmu zamestnávateľovi dokazovať svoje trénerské schopnosti doplnením si napríklad vysokoškolského štúdia za každú cenu.

Alebo niekto so stredoškolským vzdelaním pracuje vo vydavateľstve ako novinár roky a zamestnávateľ ho zrazu po rokoch, napriek výsledkom, chce prepustiť, lebo nemá vysokoškolské vzdelanie.

Európsky únia uvažovala o tom, že 15 rokov v  danom odbore je dostatočne dlhý čas na to, aby takejto osobe bez vysokoškolského vzdelania zamestnávateľ priznal rovnaké platové podmienky ako iným univerzitne vzdelaným kolegom, prípadne nepodmieňoval jeho uplatnenie či zamestnanie univerzitným vzdelaním.

O vysvetlenie platného stavu sme požiadali Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVŠ SR), nakoľko ani jeden nami oslovený europoslanec si nie je vedomí toho, že by nakoniec únia k zamýšľaného kroku aj pristúpila. Faktom však je, že aj na Slovensku platí validácia alebo uznávanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia nadobudnutého celoživotným vzdelávaním.   

Prax nenahradí titul

Rovnako ministerstvo školstva SR (MŠVVŠ SR) nemáme vedomosť, že by uvedené tvrdenie – „ten, kto má v danom odbore viac ako 15 ročnú prax, tak má právo na pridelenie vysokoškolského vzdelania podľa EÚ“ – bolo upravované nejakým právnym aktom Európskej únie.

„Čo sa týka uznávania dokladov o vzdelaní zo zahraničia, v zmysle smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií platí, že ak osoba vykonávala regulované povolanie najmenej jeden rok v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas alebo v rovnocennom trvaní pracovného pomeru na kratší pracovný čas počas predchádzajúcich desiatich rokov v inom členskom štáte, ktorý toto povolanie nereguluje, má právo na uznanie odbornej kvalifikácie,“ spresnilo tlačové oddelenie ministerstva.

Ide to aj inak

Ministerstvu nie sú známe prípady, že by sa praxou kompenzovalo vysokoškolské vzdelanie. V každom prípade by podľa ministerstva išlo o nahradenie vysokoškolského vzdelania pre určitý účel (napríklad výkon povolania), nie nadobudnutie či „pridelenie“ vysokoškolského vzdelania samotného.

„Okrem toho, existuje tzv. validácia alebo uznávanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia nadobudnutého celoživotným vzdelávaním, praxou a pod. Riadi sa ODPORÚČANÍM  RADY z  20.  decembra  2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (2012/C  398/01); v systéme vzdelávania Slovenskej republiky je toto odporúčanie čiastočne zakotvené v zákone č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov s tým, že je možné vykonať skúšku na overenie odbornej spôsobilosti na základe predloženia 5-ročnej praxe (bez predchádzajúceho vzdelávania) a tým uznať kvalifikáciu na určitej úrovni kvalifikačného rámca (slovenského či európskeho), ale nikdy nie stupňa vzdelania. (Podľa §2 (3) Úspešným absolvovaním ďalšieho vzdelávania nemožno získať stupeň vzdelania),“ vysvetlilo ministerstvo s tým, že momentálne je možné overiť si kvalifikácie podľa vyššie uvedeného iba na účely získania živnostenského oprávnenia na remeselné živnosti (napr. kaderník, kozmetik, murár, stolár…)