Blogy

Priznanie primára: „Prečo propagujem očkovanie? Ide mi sebecky o môj osobný prospech.“

Autorom blogu je lekár, primár Interného oddelenia NsP Považská Bystrica MUDr. Milan Kulkovský.

Priznanie…

Po mojich posledných medializovaných príspevkoch, v ktorých nezaujato a do oči bijúco propagujem očkovanie, sa ma mnohí pýtajú: “PREČO?”. Odpoveď je jednoduchá. Ide mi sebecky o môj osobný prospech. Bez hanby a hrdo to priznávam. Hneď v úvode by som chcel ale upozorniť všetkých trollmajstrov na to, že nejde o finančný, materiálny, klobásový, etylický, či iný duši nelahodiaci prospech. Vy radšej ďalej nečítajte…


Prečo teda chcem, aby sa čo najviac ľudí dalo zaočkovať? Pretože aj ako lekár som len človek, ktorému táto pandémia už neskutočne lezie na nervy a rád by som sa jej zbavil. Nepomohli kvapky od kašľu v kombinácii s kvalitnou vodkou, ani odčervenie. Rozumný sa nezdá byť ani arogantný prístup počítajúci s obetou tých, do ktorých liečby sa aj bez Covidu investuje najviac. Nepomohol plač ani fňukanie. Sklamali aj atómove bomby, aj snaha bublinovať sa a obmedzovať sa časti spolupracujúceho obyvateľstva. Nech je ako bude a to nebude, najúčinnejšia sa zdá byť predsa len tá vakcinácia. Aj s jej možnými nežiadúci účinkami. To nie je názor, to je fakt.

A prečo osobný prospech? Ľudsky priznám, že ma už nebaví táto Covid doba. Chcem byť opäť viac internista než infektológ a pneumológ. Nechcem už každé ráno prichádzať do práce cez vojenskú kontrolu. Naozaj sa necítim dobre, keď mi vojak mieri imitáciou ručnej zbrane, teplomerom, medzi oči. Byť tak labilnejší typ, pár-krát by som musel riešiť stresovú inkontinenciu. Už ma nebaví každé ráno kontrolovať, či som okrem kľúčov, peňaženky, dokladov, potvrdenia o očkovaní či teste, syna, nezabudol aj respirátor. Už ma nebaví denne sledovať čo vlastne môžem a najmä nemôžem robiť.

Chcem ísť do reštaurácie a nie len k okienku na stojáka ako do mliečneho baru. Chcem ísť do obchodu, veci si chytiť, nie len slepo veriť Alinkovi a Wishu. Chcem si ísť zahrať futbal s partiou mne podobných športovcov, s ktorými by sme viac stáli a diskutovali ako behali a hrali. Aj keď moc nepraktizujem, šiel by som rád aj do kostola. Chcem ísť do kina na popcorn a pri tom si niečo pozrieť a umožniť manželke cestou do kinosály nakúpiť všetky tie potrebné veci. Chcem zobrať syna na futbal, nech si pozrie MMA zápas ultrafanúšikov. Chcem sa ísť zabaviť na koncert, do divadla, na standup.


Chcem svojich nekovidových pacientov. Nechcem už pri každom vybavovaní vyšetrenia hlásiť pozitivitu či negativitu testu. Chcem sa vrátiť v čase ante Covidum (alebo tak nejako) a preplieskať všetkých, ktorých arogancia a ignorovanie faktov dopustili to, čo dnes prežívame. Jednoducho túžim po milión veciach, ktoré sme si ešte pred rokom nevážili a považovali sme ich za samozrejmosť. Buďte aj vy so mnou sebeckí a dajte sa zištne zaočkovať. Len tak nám bude lepšie….

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *