Podnikanie a zamestnanie

Psychologička Jitka Derková: Neveru na pracovisku často neututláte. Kolegovia nemajú čo podvádzanej osobe vysvetľovať

nevera na pracovisku

Americká autorka Shere Hite  v rozsiahlej anonymnej ankete zistila, že až 70% žien vydatých viac než päť rokov malo mimomanželský sex alebo vzťah.  Podobný výskum v Českej republike dopadol o niečo lepšie – 65% mužov a 46% žien priznalo  aspoň jednu neveru počas manželstva.

Najčastejšie sme neverní s kolegom/ňou z práce. Napríklad v Austrálii má podľa niektorých štatistík  aféru s kolegami 36% zamestnancov, napísal spravodajský server New.com.au. Podľa výskumov sa ženy na pracovisku dopúšťajú nevery najčastejšie už počas prvých troch rokov v novom zamestnaní.

Milostné pletky na pracovisku majú najčastejšie ľudia, ktorí pracujú v kancelárii. Zväčša sú približného veku a majú k sebe bližšie ako na iných pracoviskách. Zamilované emaily sú bežnou súčasťou firemnej komunikácie, iskrenie medzi kolegami nie je ničím výnimočným ani na poradách. Psychoterapeut Marek Zeman pre iDnes.cz uviedol, že len výnimočne málo ľudí nezažilo milostný vzťah na pracovisku. Najčastejšie zadaných ľudí, preto je téma nevery na pracovisku častejšie nočnou morou, ako romantikou so šťastným koncom.  


„V rámci terapeutické praxe jsem se setkal s různými variacemi na toto téma, od jednorázového sexu po firemní oslavě přes dlouhodobou tajenou nevěru až po regulérní milostný příběh a založení rodiny,“ povedal pre portál idnes.cz lektor a terapeut Zeman.

Keď to praskne

Nevera na pracovisku je podľa odborníkov veľmi tenký ľad, ktorý sa len ťažko ututlá.  Ak váš partner alebo partnerka zistia, že tam máte románik, veľmi pravdepodobne sa bude chcieť rozviesť alebo rozísť. Dokazuje to aj ďalšia alarmujúca štatistika. 41% prvých manželstiev v Austrálii sa končí práve rozvodom.

Nevera má často dopad aj na výkon na pracovisku. Aj keď sa vzťah dvoch kolegov v práci neprevalí či dokonca sa skončí, aj tak jeden z bývalých milencov zo zamestnania odíde, pretože nedokáže uniesť zranené city a ďalej sa stretávať s „ex“, či dokonca od neho či nej prijímať pracovné úlohy. Aj preto stále viac firiem pri nástupe do zamestnania necháva zamestnancom podpísať internú smernicu, že sa na pracovisku s nikým nezapletú. Znižuje to aj prípadné budúce obvinenia zo sexuálneho obťažovania, ak by sa budúca láska zmenila na nenávisť.  


  • Spúšťač nevery,
  • ako reagovať na neveru aj na pracovisku,
  • (ne)informovať podvádzaného priateľa/ku ak o nevere vieme,
  • môže sa nevera na pracovisku skončiť aj šťastne?

„Možno nevera ako taká nie je častejšia ako v minulosti, ale vďaka moderným technológiám je ľahšie rozpoznateľná.  Cez mobilné aplikácie sa dozvedáme o súkromí ľudí všeličo, niekedy aj to, čo by sme snáď radšej nechceli vedieť. Pozor, sledovanie „kto, čo, kedy…“ na sociálnych sieťach vyvoláva rýchlu závislosť, takže človek má potom ťažkosti s tým prestať! A to nehovorím už ani o špehovaní  najbližších prostredníctvom  SMS a emailov,“ upozorňuje psychologička Jitka Derková, ktorá o nevere na pracovisku počúva na sedeniach pravidelne.

Aké dôvody nevery uvádzajú klienti?

Asi by sme si najskôr mali ujasniť, čo pod týmto slovom myslíme. Existuje niekoľko ponímaní nevery, podľa toho, ako má kto postavené hranice morálky.  Stretávam sa so ženami, ktoré netolerujú ani  flirtujúce správy, ktorými si niektorí muži radi upevňujú sebavedomie. Napríklad, sexuálne sny o inej/o inom? Je to nevera alebo nie je? Odpoveď znie: podľa toho, kto je čo schopný tolerovať. Mám skúsenosť s klientkami,  ktoré boli  natoľko emočne závislé na partnerovi, že mu boli ochotné tolerovať nielen jeho striedajúce sa milenky, ale dokonca aj  pohlavnú chorobu, ktorú im priniesol.

Je to vôbec ešte láska?

Závislosť v partnerskom vzťahu  si netreba mýliť s láskou. Je rovnaká ako každá iná závislosť – prináša sebaklam, zvyšujúcu sa toleranciu voči zlu, neschopnosť sebariadenia a napokon úplnú degradáciu osobnosti.  Ľudia majú rôzne dôvody, prečo zostať v nevyhovujúcom partnerstve, ale aj  rôzne dôvody nevery. Nevera sa podľa mojich skúseností najčastejšie  prihodí emočne vyprahnutým ľuďom, ktorí hľadajú v druhom lásku, prípadne dobrodružstvo a rozptýlenie.  

Aký je rozdiel v nevere muža a ženy? Je v tom vôbec rozdiel?

Na základe dlhoročnej poradenskej a terapeutickej praxe môžem usudzovať, že muži o niečo  častejšie než ženy vyhľadávajú obyčajný flirt, ktorý sa im občas „vymkne spod kontroly “, zatiaľ čo ženy v nevere vidia  skôr  spôsob, ako sa oslobodiť od prvého, aby mohli padnúť do náručia druhému. (úsmev)

Ženy ju vraj vnímajú viac emocionálne, muži skôr fyzicky…

Áno,  ženy sú v priemere emocionálnejšie bytosti, riadia sa viac srdcom. U mužov je silnejšia rozumová a pudová zložka. Ale áno, priznávam, že  existujú aj sexuálne lovkyne, ktorým nejde o nič iné, než o fyzické uspokojenie či erotické dobrodružstvo. 

Naozaj sme najčastejšie neverní na pracovisku, lebo tam trávime najviac času?

Áno, dá sa to tak povedať. V práci trávime neraz viac času než doma a opäť platí, že zatiaľ čo nevera je pre jedného skôr rozptýlením, iný sa naozaj zamiluje. Na pracovisku máme  možnosť druhých ľudí  spoznávať v mnohorakých náročných i stresových situáciách, skúmať vzájomnú kompatibilitu našich názorov, postojov, hodnôt  a zároveň prežívať fyzickú príťažlivosť. Tu by som chcela zdôrazniť, že počas života každý jeden človek, pokiaľ nežije sám na púšti či v jaskyni, stretne pravdepodobne niekoľko fyzicky príťažlivých osôb, čo však vonkoncom neznamená  neveru. 

Ak vieme o nevere na pracovisku medzi kolegami, ako máme reagovať? Máme sa tváriť akoby sa nič nestalo, alebo máme k tomu zaujať určitý postoj?

Vždy sa držím toho, že pracovisko má byť o práci. Zaplietanie sa do intríg a zbytočných rečí uberá sily. Kritika nemorálnosti je ako bumerang, neraz sa vracia späť tomu, kto ju vyslal.  Ja vôbec nevyslovujem názor na intímny život iných ľudí, okrem situácie,   keď  je to súčasťou  klientskej „objednávky“ v rámci párového poradenstva alebo psychoterapie.

A keď sa ma na to niekto priamo opýta? Možno rovno podvádzaný partner?

To je večná dilema, či hovoriť pravdu, alebo sa uchýliť k milosrdnej lži. Našťastie som nikdy nebola s tým konfrontovaná, pretože hovorenie pravdy mi je vo všeobecnosti  bližšie.  Tu si však treba uvedomiť, že ak by som aktérov priamo  nepristihla „pri čine“,  ide  len o môj subjektívny pohľad, založený na domnienkach. Takže pozor na domnienky! 

A ak ich teda pristihnem?

Najlepšie bude potichu vycúvať a v danej chvíli nič  neriešiť.  Osobne by som bola v šoku  a keď  nad tým teraz hypoteticky uvažujem, asi  naozaj nie som z tých, kto by mal chuť o takomto  zážitku s niekým hovoriť.    

Čo ale robiť aj pri nevere na pracovisku, o ktorej jednoducho viete a poznáte aj ich partnerov doma?

Neriešiť. Platí to, čo som už povedala. Moje subjektívne „pravdy“ , domnienky a názory  nepovažujem za natoľko dôležité, aby som nimi druhých obťažovala, najmä ak sa ma na nič nepýtajú.

Aj keď sa vám k tomu kolegovia priznajú, alebo to dokonca na pracovisku ani netaja?

Možno by ste chceli počuť, že v danej veci je potrebné sa angažovať a kriticky vyjadrovať.  Ja si to nemyslím. Znova opakujem –  som zástanca toho, že na pracovisku treba riešiť pracovné veci. 

Dobre, ale jedného dňa na to podvádzaný partner príde, pozve vás na grilovačku, kde vás verejne obviní, že ste o tom vedeli, dokonca to podporovali….

Je to ich názor a spôsob, ako nájsť externého vinníka  a nemusieť sa tak bližšie zaoberať tým, v akom stave sa ich partnerský vzťah nachádza. Chápem, že niekto nechce  hľadať skutočné príčiny nevery a prevziať zodpovednosť za vlastné riešenia, ale ja  takých priateľov  do života nechcem a  nemám záujem tráviť s nimi svoj voľný čas. 

Zriedkavé nie sú ani výstupy oklamaných partnerov rovno na pracovisku partnera. Dokonca žiadajú verejné stanovisko…

Odmietam o tom diskutovať a zaplietať sa do niečoho, čo mi neprináleží.

Kedysi platilo, že zo vzťahu, v ktorom došlo k nevere sa odchádza?

Ani v minulosti toto pravidlo neplatilo. Vždy existovali ľudia, ktorí aj dlhoročné  mimomanželské vzťahy  partnera dokázali ospravedlniť a žiť ďalej v takom zväzku. Aj dnes sú niektorí mladí ľudia pomerne vytrvalí a občas sa snažia zachrániť aj nezachrániteľné, zatiaľ čo iní s chladnou hlavou zhodnotia situáciu a rýchlo odkráčajú z takého vzťahu preč. 

Môže „oklamaný vzťah“ v budúcnosti ešte fungovať?

To je dobrá otázka –  často  to  bez odbornej pomoci nejde. Vyrovnávanie sa s odhalenou neverou je veľmi náročný proces. Spočiatku podvedení  cítia hnev, zlosť, sklamanie, nenávisť, zradu, poníženie, stratu sebavedomia,  stratu dôvery a výčitky, ktorými opakovane ničia seba aj partnera/ ku.  Je tu však  rozdiel v reakciách  ľudí:  záleží  od typu osobnosti, dĺžky vzťahu aj od toho, či išlo o náhodný kontakt alebo dlhodobejší mimomanželský vzťah. 

Ako by to teda mohlo fungovať?

Aby partnerstvo, ktoré  prešlo takouto skúsenosťou, mohlo ďalej fungovať, je potrebné po prvé  zamedziť tendencii k opakovanému vyšetrovaniu podrobností nevery, k čomu – podotýkam – má mnoho podvedených silné nutkanie. Treba  raz a navždy uzavrieť diskusiu o nevere a nepripustiť viac návrat k nej.  Po druhé je potrebné  zamedziť tendencii  k prísnej kontrole partnera (dochádzky, telefónu, mailov, atď. ). To je  vec, ktorou sa podvádzaný partner chce do budúcna poistiť pred opakovanou zraňujúcou skúsenosťou. Lenže to nejde, opätovné nadobudnutie dôvery v druhého sa nedá vynútiť tým, že ho uzavrieme do klietky. Po tretie, väčšina terapeutov neodporúča prerušiť intímne spolužitie, i keď chápem, že ak niekto zažil neveru partnera, je  práve v tejto oblasti  najzraniteľnejší a nespracované negatívne emócie mu môžu istý čas  brániť v sexuálnom zblížení.  

Ako sa teda so „žiarlivosťou“ po nevere vysporiadať?

Žiarlivosť je majetnícka reakcia. Áno, podvedený partner môže mať ešte dlhý čas tendenciu strážiť si „svoju korisť,  svoj majetok“ a nedovoliť, aby mu ho zasa niekto uchmatol. Veľmi krátkozraké… S týmto druhom  žiarlivosti sa treba vysporiadať rovnako ako s ostatnými už spomínanými negatívnymi emóciami. Buď pomocou psychoterapeuta alebo vlastnou silou;  a to  veľmi poctivou, dlhodobou prácou na sebazdokonaľovaní a utíšení zraneného ega.

Možno existuje recept na prekonanie nevery….

Prekonať neveru znamená v prvom rade prijať fakt, že sa stala. V druhom rade pochopiť dôvody prečo sa stala, aké pohnútky na jednej aj druhej strane k nej viedli – to preto, aby sme sa dokázali  poučiť.  Najťažšie je zbaviť sa nepríjemných pocitov  a odpustiť. Povedala by som, že  najvyšší „level“ v tomto procese je obnovenie partnerskej lásky a dôvery.  Uznávam, že v rámci existujúceho vzťahu to nie vždy je možné. Napríklad vtedy, ak neverný partner má v úmysle pokračovať  v starom štýle života.  Aj tu je však vhodné odpustiť. Neznamená to  zotrvať vo vzťahu, len  prijať skutočnosť a emocionálne sa s ňou vysporiadať. Teda očistiť sa od hnevu, nenávisti, ľútosti , túžbe  po pomste;  želať dobro sebe aj druhému a ísť ďalej svojou vlastnou cestou.  

Môže nevera na pracovisku skončiť aj šťastne? Napríklad rozvodom jedného z páru, spoločným spolužitím, alebo dokonca svadbou?

Teraz som sa naozaj zasmiala, hoci túto otázku mi ženy často kladú.  Nič v zlom, nevera na pracovisku naozaj často končí rozvodom, spoločným spolužitím, ba dokonca aj svadbou, ale so ŠŤASTÍM to nemusí mať nič spoločné. To si treba uvedomiť. Ľudské šťastie je krehká vec a hlavne vnútorná. Nezávisí od rozvodov ani od svadieb. Prežívaniu šťastia sa dá naučiť, pokiaľ žijeme zmysluplne, nikomu neubližujeme, myslíme pozitívne  a napĺňame svoje srdce zas a znova láskou, každý, každučký deň nanovo…

Ako sa správať pri nevere, ako reagovať, čo urobiť… K citlivej téme sa vyjadrujú aj koučovia bez psychologického vzdelania. Môžu?

K nevere sa vyjadruje kdekto. Najčastejšie dávajú rady zasvätenci, ktorí majú podobné skúsenosti za sebou a nemožno im to zazlievať. Obvykle radia to, čo sa im osvedčilo. Ak majú pocit, že im mimomanželský sex  v niečom pomáha, vrele ho odporúčajú aj iným. Na druhej strane, ak sa im kvôli prezradenej nevere rozpadla rodina,  budú skôr dvíhať varovný prst.  Pokiaľ človek v dôsledku nevery zažíva silne negatívne emócie, mal by navštíviť odborníka, ktorý mu pomôže ich spracovať a ukáže cestu, ako ďalej.

Oklamaní partneri, najmä ženy, sa často vyplačú kamarátkam. Je vhodné sa zveriť priateľke, ktorá už zažila také sklamanie? Vie taká osoba poradiť objektívne?

Ozajstná  kamarátka  môže byť  v takých chvíľach veľkou oporou. Súcit a pochopenie   blízkeho človeka sú dôležité. Kamarátka nemusí  nič radiť, len byť nablízku, keď  je druhému zle. Veľmi však varujem pred tým, aby sa podvedený partner so svojím sklamaním, krivdou a hnevom zdôveroval rodičom alebo nebodaj tým zaťažoval vlastné deti.  Zbytočne by im tým ublížil a sebe určite nepomohol.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)

Autorka Petra Hüblová počas vysokej škole spolupracovala s printovými magazínmi aj médiami. Po skončení štúdia vystriedala viacero slovenských médií, vrátane rozhlasov a televízií. Dlhé roky sa zameriava na kultúru, šoubiznis a lifestyle. Vždy ju však priťahovali skutočné príbehy, osudy a život nezvyčajných ľudí.


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *