Recept od babičky: Poctivá praženica so škrabkou

Najkrajšie spomienky na detstvo mám z prázdnin u babky a dedka. Starali sa o nás s takou láskou, akú vám nedokáže prejaviť ani rodič. Starí rodičia, babky a dedkovia sú jednoducho iní. A vôbec to nie je o tom, ako sa hovorí, že rodičia vychovávajú a starkí rozmaznávajú. Dnes som babkou, či skôr nórsky mor mor aj ja. Takže viem o čom hovorím.

Keď som sa stala mamou ja, bola som príliš mladá a mala som až nadmieru existenčných problémov. Rodinné vzťahy neboli tiež ideálne, takže som dcérke nemohla dopriať ani pravé prázdniny u dedka a baby, ktoré som zažila ja dva mesiace v Galante. Moja mama zvládla tak maximálne pár dní a dve dovolenky pri mori. Dodnes, keď počujem hrkútať holuby alebo zacítim vôňu rozkvitnutého agátu, prenesiem sa v čase a priestore o najmenej 40 rokov späť do Galanty a vidím sa ako behám po záhrade so sesternicami a na verande stojí babka. Zo všetkých síl sa snaží zvolať ratolesti na raňajky. Nedarilo sa jej to nielen pre našu roztopašnosť, ale najmä mená, ktoré komolila dookola s menami psov.

Klub BIL

Nikdy nezabudnem ani na náš klub sesterníc BIL (podľa našich iniciál), ktorý nám dedko dovolil urobiť rovno v tieni vinohradu a vôbec mu neprekážalo, že sme pritom zhodili nejeden nedozretý strapec hrozna popri tom, ako sme si medzi ťahavou rastlinou robili police na nepodstatné hlúposti. Vtedy som po prvý raz počula slovo diskriminácia, lebo brat mal do klubu zákaz vstupu, bol totiž čisto ženský.

Alebo na naše výlety na cintorín neďaleko domu, kde sme so sesternicou kradli kvety z hrobov a nosili ich na zanedbané hroby sovietskych vojakov, až kým nás na konci prázdnin nechytili.

Dodnes cítim chuť natretej paštéty na rožku so zelenou paprikou a vlažným mliekom na kúpalisku v Diakovciach, ktorú nám natierala babka s takou láskou, až mi to v tom čase prišlo otravné. Aj to, ako sa bála, že sa tam niekde utopíme a striehla, či s tými kolesami naozaj utekáme len a len do detského bazéna. Bola to sekunda, keď sme sa jej vytratili a so sesternicou skočili do toho najhlbšieho, kde som sa takmer utopila. Chudiatko, odišla na druhý svet bez toho, že by sme sa jej k môjmu celoživotnému traumatickému zážitku priznali. A je to tak dobre, viem, že by ju to veľmi trápilo, že nás neustriehla. Milovala nás. Boli sme jej život.

Babkou už aj ja

Alebo, ako sme na záhrade v kadi chovali hand made nachytaných karasov kdesi za Galantou, keď dedko chodil kontrolovať svoje milované včely. Raz ma dopichali tak, že som skončila až u lekára s opuchnutou hlavou a zahnisanými očami. Alebo ako sme sliedili na povale v dokumentoch, ktorým sme nerozumeli, hlavné bolo, že sme v nich listovali, aj keď sme to mali zakázané. Naša babka bola v tom čase pre nás skôr teroristka, ktorú však viem pochopiť až dnes, keď som babkou už aj ja.

Robievala neskutočnú praženicu, ujo Jaro jej tradíciu prevzal. O škrabku sme sa vedeli pohádať až do krvi. To je to, čo z praženice ostane pripálené na dne panvice a poriadnou varechou až lyžicou sme to vyškrabali do poslednej bodky. Mne sa ušlo vždy najmenej, pretože som bola najmladšia. Niekedy dokonca vôbec nič. Na kuchyňu so stolom pri okne, sporák aj kredenc, do ktorého som dlho nedosiahla spomínam dodnes. Aj na vôňu praženice od babky. Niekedy aj od uja Jara, ale keď ju varil on, škrabky sa mi ušlo akosi menej. 😊

V Galante sme trávili takmer celé prázdniny. Však do dôchodku sa kedysi chodilo oveľa oveľa skôr. Dnes mám takmer 53 rokov, teda vek, kedy si už moja babička dôchodok užívala aj s vnúčatami. Dnes viem, že ja toto bohužiaľ nikdy nezažijem, pretože do dôchodku pôjdem asi až v 68 rokoch (ak sa dožijem), keď už vnučka bude dospelá. Trápi ma to. Babička mi zomrela, keď mala 71 rokov, dedko o 6 rokov neskôr. Veľmi mi chýbajú.

Vnúčatá starých rodičov potrebujú

Vnúčatá starých rodičov potrebujú. Nemali by vyrastať bez nich. Rodičia im niky nedajú to, čo starkí. Nikdy, ale to pochopia až keď budú sami starými rodičmi. Presne ako ja. Nech už doma riešite akékoľvek problémy, nikdy do toho nezaťahujte vnúčatá. Problémy sa raz vyriešia, ale čas, čas už nikdy nevrátite. A deti tak rýchlo rastú… a starí rodičia tak rýchlo starnú a chorľavejú, niekedy aj podľa toho, ako často môžu objať svoje vnúčatá… Lebo bez vnúčat to v nejakom okamihu akosi prestane dávať zmysel… Starí rodičia potrebujú vnúčatá a naopak.

Suroviny

2 vajcia na jednu osobu, niekoľko plátkov tenkej oravskej slaninky, 2 PL masla, 1 PL kyslej smotany, čerstvá pažítka

Postup

1. Slaninku nakrájame na malé kúsky. Jemne na panvici opečieme, nie spečieme. Znížime teplotu pod panvicou. Pridáme maslo.
2. Vajíčka rozbijeme rovno do panvice so slaninkou a dobre premiešame. Pridáme teplotu.
3. Keď začnú vajíčka tuhnúť, miešanie spomalíme, pridáme smotanu, zamiešame a prikryjeme asi na dve minúty, aby sme vajíčka viac pripiekli.
4. Odkryjeme a premiešame. Či sú vajcia vhodne pripečené zistíme podľa toho, že po okrajoch panvice sa začne vytvárať tenká vrstva, ktorá sa od steny panvice občas aj sama odlúpne a na dne hrubšia. Cítiť ju na vareche.   
5. Miešame až dovtedy, kým na spodku panvice nevznikne hrubšia pripečená vrstva-škrabka.
6. Nakoniec dochutíme soľou a nesekanou pažítkou.
7. Najprv praženica až potom milovaná škrabka. Keď vnúčatá dojedia praženicu, škrabku poctivo zoškrabete z panvice a spravodlivo rozdelíte na taniere. My sme na to dohliadali vždy v strede stola. Babka musela panvicu položiť na stred. Garantujem vám, že praženicu zjedia všetci, aby ste ich potom odmenili malou kôpkou škrabky, na ktorú budú spomínať celý život a budú o nej rozprávať ešte aj svojim budúcim deťom!

Dobre vedieť

Deti by mali urobiť všetko preto, všetko, aby ich rodičia s vnúčatami boli čo najviac a najlepšie osamote. Starým rodičom to lieči dušu a vo vyššom veku dáva aj zmysel života a vnúčatá zasa zažijú to, čo im rodičia nikdy ponúknuť nemôžu. Pohladenie prežitými životnými skúsenosťami. A starkí, objímajte svoje vnúčatá čo najviac. Lebo čas už nikdy nevrátite. Ostanú len spomienky a aj tie sa raz navždy rozplynú, lebo ich už nebude mať kto posúvať ďalej…

Asi už fakt starnem. Začínam byť sentimentálna.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)  

Môže vás zaujať: