Recept s príbehom: fantastická grilovaná kukurica inak. Ak máte ostrý nôž, tak rýchlo, lacno, zdravo a hlavne slobodne

Milujem letnú kukuricu. Pripomína mi detstvo, keď sme ju s rodičmi kradli zo socialistických polí JRD. Robili to tak rodičia mojich rodičov, moji rodičia a ja od roku 1989 už nie a neučila som to ani dcéru, aj keď ten adrenalín v tých časoch mal niečo do seba. Ale varenú kukuricu milujem dodnes, aj keď je stále ťažšie kúpiť takú, akú sme kedysi s rodičmi hádzali do auta zaparkovanom pri poli.

Dodnes si pamätám, ako otec zastavil veľkého modrého kombi wartburga pri poli, z ktorého sme povyskakovali ako zajace a stratili sa v prvých štyroch riadkoch vysokej kukurice. S bratom nás naučili, ktorý klások je najlepší, ako to zistiť a ako ich do auta nahádzať čo najviac. Samozrejme, že to bolo rozkrádanie socialistického majetku, ale tak sa vtedy žilo. Vlastne mnohí tak žijú dodnes: kto nekradne, okráda svoju rodinu. Našťastie nás nikdy nechytili. Vlastne ani neviem, či sa kukurica pred rokom 1989 predávala v Zelovoci. My sme ju mali vždy čerstvú priamo z poľa a bolo úplne jedno odkiaľ sme išli alebo kam. Najlepšie sa kradlo smerom od Rusoviec, kde sme sa často chodievali kúpať. Mama ju vždy varila aj so šupami vo veľkom hrnci, osolila a hotovo. S bratom sme sa išli o ňu pozabíjať.

Pod „ochranou Rusákov“

Vždy si na to spomeniem, keď sa v obchodoch objavia prvé klásky za nehorázne peniaze, aj keď už nikdy nechutili a nechutia ako tie z detstva. Možno je to spomienkové placebo a možno aj nie, ale od roku 1989 som už nikdy nejedla kukuricu, ktorá mi tak v detstve chutila. Možno ju okorenil ten adrenalín pri jej kradnutí. Napriek tomu ju pravidelne kupujem každý rok a dúfam, že raz sa mi podarí zahryznúť do presne takej chuti, na akú mám spomienky z detstva. Radšej však budem kupovať nedokonalú kukuricu za veľké peniaze, ako natŕčať neslobodne ruku: Rodná strana staraj sa!  A ešte aj pod „ochranou“ Rusákov.

Aj posledné klásky neboli nič moc a tak v chladničke čakali tri týždne na to, aby som si s nimi nejako poradila. A že teda to vyšlo! A geniálne, aj keď pôvodná chuť z detstva tam opäť chýbala. Určite aj preto, že som kukuricu po prvý raz pripravila úplne iným spôsobom. Manžel bol nadšený a hrdo sa kúskami pýšil aj v práci, kde odpovedal na zvedavé otázky kolegov: „Čo to máš? Vyzerá a vôní to vynikajúco!“

Suroviny

3 klásky kukurice, 30 g rozpusteného masla, soľ, ½ mletého čierneho korenia, 2 ČL mletej údenej červenej papriky, olivový olej, čerstvé oregano

Postup

1. Očistenú kukuricu rozrežem na kratšie časti. Pozor na prsty, ale pokiaľ máte naozaj ostrý nôž, nebudete mať žiaden problém. Ja som mala dlhšie klásky, ktoré som najprv rozpolila na tri guľaté časti a každú potom na štyri.
2. Rúru si zohrejem na 200 stupňov Celzia, je jedno či na pečenie alebo grilovanie. Ja som zvolila grilovanie.
3. Pokrájanú kukuricu som hodila do nádoby, kde som priliala rozpustené maslo a poriadne rukou premiešala.
4. Poliala olivovým olejom a pridala soľ, korenie aj papriku. A ešte raz výdatne premiešala, aby všetky kúsky kukurice boli obalené korením približne rovnako.
5. Na plech som položila papier na pečenie, na ktorý som vysypala kukuricu a rovnomerne ju rozložila po papieri.
6. Dala do rúry a grilovala 30 minút.
7. Po vybratí som kukuricu už len výdatne posypala bylinkami.

Dobre vedieť

Ak grilovanú kukuricu prikryjete, nevyschne a v pokoji si na nej môžete pochutnať ešte aj na druhý deň. Výborná bola aj pri izbovej teplote k teplej krémovej hokaidovej polievke. O pravej letnej grilovačke na záhrade či terase už ani nehovorím. Fakt, dokonalá!

(Ak vás originálny recept inšpiroval, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)

Môže vás zaujať: