Rusi so syndrómom naučenej bezmocnosti ako bezpečnostné riziko

Dalito.sk/Masový hrob po ruskej armáde. Krajina, Buča 8.4.2022/foto: ÚV SR
LUCIA TOMEČKOVÁ -

Na základe vlastných skúseností som nikdy nemala dobrú mienku o Rusoch. Najmä počas dovoleniek som nespoznala jediného, ktorý by sa správal aspoň podľa základných pravidiel slušnosti. Samozrejme, že nemôžem hádzať všetkých do jedného vreca a ani nehádžem. Ale zatiaľ tú ich „preslávenú“ primitívnosť, aroganciu a obmedzenosť zažívam oveľa častejšie ako záblesk civilizovanej ruskej nátury.

Od 24. februára 2022, odkedy Rusi napadli a okupujú Ukrajinu, som si stále kládla otázku, ako je možné, že v 21. storočí technológií môže byť niekto taký vypatlaný. Prázdny a ohučaný propagandou cára Putina, že aj severokórejský vodca mu musí závidieť. Jeho sa totiž boja, ale Putinovi bezhranične verí takmer celý národ. Ako je možné, že mu to popieranie vraždenia, bombardovania, ničenia… tak bezhranične veria?!  Ako je možné, že tento národ je taký tupý, že  fakt vo väčšine verí, že na Západe končíme s civilizáciou, ktorá upadá a upadá až čoskoro pomrieme od hladu?! A že sa Ukrajina bombarduje sama, lebo tam žijú nacisti???

Musíš použiť prezervatív

Oči mi otvorili dve veci. Vojnový dokument Hitlerov ľud a ruská novinárka, ktorá na mentálnu devastáciu ruského národa upozornila už v roku 2017. Dnes je jej esej mementom, prečo musíme byť pred ruským národom mimoriadne ostražití. Keď totiž dovŕšia skazu svojej mentálnej výbavy, vtedy im už neostane nič iné ako útočiť, vraždiť, bombardovať, kradnú, znásilňovať možno už aj zvieratá a možno aj u nás. Prečo? Lebo… Ako povedala manželka ruského vojaka, lebo môžeš, ale musíš použiť prezervatív…

Esej ruskej spisovateľky a novinárky pripomenul Denník Referendum. O tom, kto Rusi naozaj sú. S titulkom Rusko na pokraji nervového zrútenia ju napísala Liza Alexandrovová-Zorinová a odpovie na všetky otázky, ako je možné, že Rusi klesli pod mentálne dno civilizácie 21. storočia.

Syndróm naučenej bezmocnosti

„Nebojujú za svoje práva. „Vďaka bohu, že aspoň žijeme.“ Sto štyridsať miliónov ľudí sa nachádza v somnambulnom stave hraničiacom so stratou pudu sebazáchovy. Nenávidia veľa, ale patologicky sa boja zmeny. Vnímajú nespravodlivosť a neistotu, ale neznášajú bojovníkov za občianske práva. Nenávidia byrokratov a vládu, ale podporujú totálne zasahovanie štátu do všetkých oblastí života. Boja sa polície, ale chcú väčšiu policajnú kontrolu v krajine. Cítia sa podvedení, ale veria televízii. Ako mantru opakujú: „Len, aby nebola vojna,“ ale z vojny sa radujú. Sú to obete s pocitom všeobecnej nadradenosti, ktoré nielenže nemôžu, ale ani nechcú nič ovplyvniť. Cítia sa ako obete, teda vlastne necítia nič, lebo sú celý život „utláčaní“. Učebnicový príklad syndrómu naučenej bezmocnosti,“ píše v roku 2017 ruská spisovateľka.

A prečo je Putinov ľud rovnaký ako Hitlerov ľud? Všetky odpovede nájde v historickom dokumente Hitlerov ľud. Keby ste si zakryli oči a počúvali a meno Hitlera len vymenili za Putina, razom sa prenesiete do roku 2022, lebo medzi vojnovým dokumentom z Hitlerových čias a vojnou na Ukrajine a dnešným Kremľom nenájdete žiaden rozdiel. Srdcervúco žiaden.

Hitlerov ľud ako Putinov

Na dokument Hitlerov ľud som pozerala s otvorenými ústami. Nielen pre históriu, ale najmä súčasnosť. Bol o výskume amerických psychológov, ktorí počas oslobodzovania Európy spovedali aj bežných obyvateľov. Prečo vraždenie nielen Židov podporovali. Každá jedná veta bola akoby ju dnes povedali Rusi a väčšina aj hovorí. Je hrozné si uvedomiť, že medzi takých dnes patria aj Slováci… Sledovať dnes historické dokumenty o fašistoch z II. svetovej vojny, to je ako cez kopirák pri Rusoch a ich okupácii Ukrajiny. Mladí, primitívni, zaslepení vodcom, ktorý im odmalička vtĺka mentalitu o nadradenosti…. Tak ako? To je o fašistoch alebo Rusoch na Ukrajine?  Pod vplyvom aktuálnych udalostí som sa v dokumente strácala. „Cítil som sa ako etnológ na území cudzieho kmeňa,“ kde som len podobnú vetu od 24. februára z úst Rusov a ich vodcu počula.

To musíte najprv dokázať!

V dokumente povedal historik a pamätník, že najhoršia veta akú kedy počul bola, keď do koncentračných táborov ešte s kopami mŕtvych ľudí povinne nahnali bežných Nemcov, aby pocítili kolektívnu vinu za mlčanie. Vtedy jedna Nemka pri pohľade na kopu tiel len povedala, že toto nám musíte najprv dokázať! Čo mi to len dnes pripomína? Žeby „nafingované“ telá zavraždených v Buči či „umierajúce herečky“ v pôrodnici??

Z Ruska ide strach a aj z jeho ľudu. Nie ale z rešpektu či dokonca autority, ale z jeho primitívnosti. V závere psychológovia vysvetlili, prečo nešlo len o zlyhanie Hitlera a jeho armády, ale prečo to bola aj kolektívna vina nemeckého národa. Lebo ľahostajnosť. Takže nie, vážení. Zlo nejde len z Kremľa. To zlo a nenávisť si v dušiach nechal vypestovať aj samotný národ.  

Je mi dnes ľúto aj každého príčetného Rusa. Musí to byť neznesiteľný pocit bezmocnosti. A áno, takých, ktorí už vrátili ruský pas a zmenili občianstvo poznám už aj ja. Videla som ich aj na demonštráciách za Ukrajinu.  

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)