Správy

Stovky tisíc duševne chorých Slovákov sa nelieči 

Prevažná väčšina ľudí s duševnými chorobami na Slovensku sa nelieči. Okrem toho riziko samovražednosti u mladých mužov je u nás až 9-násobne vyššie oproti ženám. K takýmto výsledkom dospela docentka Alexandra Bražinová z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského vo výskume zameranom na depresiu, úzkostné poruchy a závislosti v ambulantnej a nemocničnej liečbe.

Epidemiologička doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH, z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty UK sa dlhodobo venuje skúmaniu duševných chorôb. Výsledky jej výskumu ukazujú, že na Slovensku žijú stovky tisíc ľudí, ktorí majú príznaky depresie, úzkostných porúch a závislostí, no nedostávajú či nevyužívajú liečbu.

„V percentuálnom vyjadrení môžeme povedať, že 67 % ľudí, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou trpia depresiou, sa v súčasnosti nelieči. Spomedzi ľudí s príznakmi závislosti od alkoholu sa nelieči až 80 % z nich. Pri ľuďoch, ktorí majú s veľkou pravdepodobnosťou príznaky úzkostných porúch, dosahuje počet neliečených dokonca až 84 %,“ približuje výstupy výskumu doc. Bražinová.


Odborníčka pritom zdôrazňuje, že títo ľudia sa neliečia napriek tomu, že dnes existuje účinná liečba, ktorá by im pomohla a zlepšila kvalitu ich života. Príčiny tohto stavu môžu byť podľa nej rôzne: nevedomosť, spoločenská stigma a predsudky, nedostupnosť starostlivosti, chýbajúca prevencia či chýbajúca komunitná starostlivosť.

Najhorším možným dopadom duševnej poruchy je samovražednosť. Viaceré systematické prehľady epidemiologických štúdií samovražednosti ukazujú, že až v 90 % dokonaných samovrážd dotyčný predtým trpel duševnou poruchou. Prevencia a liečba duševných porúch je preto aj prevenciou samovražednosti.

Z výskumu doc. Bražinovej vyplýva, že miera samovražednosti na Slovensku je niekoľkonásobne vyššia u mužov a stúpa s narastajúcim vekom. „Najvyššia miera samovražednosti je u najstarších mužov. Je potrebné, aby sa tomu venovala pozornosť – aby sa praktický lekár pri prehliadke pacienta pýtal aj na to, ako sa cíti a v prípade potreby ho odporučil k odborníkovi. Odchod do dôchodku, strata náplne života, zníženie finančného príjmu, nezhody v rodine, strata partnera – to všetko prispieva k tomu, že sa starší človek môže začať cítiť opustený, sám, že nezvláda život,“ ozrejmila výskumníčka UK.

Epidemiologička doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH/foto: Univerzita Komenského

Ďalšou rizikovou skupinou sú podľa epidemiologičky mladí muži: „Muži vo veku od 20 do 40 rokov majú na Slovensku podľa môjho výskumu až 9-násobne vyššie riziko samovražednosti v porovnaní so ženami. V tomto sme unikátni aj vo svete. Všade inde nie je rozdiel v samovražednosti medzi mužmi a ženami taký výrazný.“ Slovensko je pritom podľa nej jednou z mála vyspelých krajín, ktorá sa samovražednosťou vôbec nezaoberá: „Nemáme národný program na prevenciu samovražednosti, žiadnu krízovú linku, kde by mohol človek v psychickej kríze zavolať. Ide pritom o úmrtia, ktorým sa dá do veľkej miery predchádzať.“

Doc. Bražinová sa aktívne podieľa aj na zavádzaní programov podpory duševného zdravia. V súčasnosti v spolupráci s Ligou za duševné zdravie realizuje projekt s názvom Zippyho kamaráti, ktorý je zameraný na nácvik sociálnych zručností u detí v škôlkach a školách vo veku 5 až 7 rokov. Učiteľ deťom číta príbeh troch kamarátov a deti hravou formou, napríklad prostredníctvom scénok, hľadajú riešenia situácií, s ktorými sa bežne stretávajú a ktoré predstavujú menšiu či väčšiu emocionálnu záťaž – ako sú napríklad kamarátske vzťahy, konflikty, rôzne stresujúce situácie či šikana. Deti sa takto naučia riešiť situácie tak, aby spracovali negatívne emócie a pritom riešenie neublížilo im, ani nikomu inému. Projekt posilňuje emocionálnu inteligenciu a podporuje dobré duševné a aj celkové zdravie.

„Výsledky výskumu doc. Bražinovej zameraného na depresiu, úzkostné poruchy a závislosti v ambulantnej a nemocničnej liečbe sú tiež významným motivačným a mobilizačným faktorom nielen čo sa týka potrebného zvýšenia povedomia o uvedených zdravotných ťažkostiach v spoločnosti, ale verím, že prispejú tiež k tvorbe národného programu na prevenciu samovražednosti, a tým aj k zníženiu samovražedných pokusov na Slovensku“, uviedol prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD., rektor Univerzity Komenského v Bratislave.


Mgr. Lenka Miller, Oddelenie vzťahov s verejnosťou, Univerzita Komenského v Bratislave

Môže vás zaujať: 

Samovražda počas sviatkov pokoja a lásky

Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *