Názory a Komentáre

Súkromie sa odzrkadľuje v pracovnom živote

koronavírus v Prahe práca a súkromie

Poprosil ma, aby som ho nesklamala, pracovne všetko stihla doma v Bratislave a bez tradičných stresov ma premiestnil domov do Prahy. Lebo, že chce so mnou osláviť výročie nášho manželského života.

Ako vždy, všetko dokonalo naplánoval. Reštauráciu už polroka dopredu. Pozval ma do michelinky, kde sme degustovali. A potom do noci vymetali miesta, ktoré máme radi. Vyjedli ustrice, prešli sa mestom, aby sme skončili na káve v „našej“ reštike. Nakoniec z toho bola aj tak neskorá večera, však v michelinskej reštaurácii zasa toho toľko nenaložia.

Zabávali sa na tom, ako sa nám tam zbiehali slinky na nejakú kedlubnu. Veď to znelo tak záhadne gurmánsky. Až pri pohľade na tanier a otázke, čo ten malý, tenký, biely až priesvitný plátok je sme zistili, že obyčajný kaleráb. Takže žiadny „zahraničný zázrak“ sa nekonal, veď v českej mišelinke servírujú výhradne iba domáce suroviny.  A tak sme sa zasa niečo naučili, že kedlubna je po česky kaleráb, ktorý však šéfkuchár pripravil božsky.


Dodnes sa na tom smejeme. Rovnako pri spomienkach, keď sa manželovi asi až na štvrtý pokus niekde v reštauráciách podarilo objednať konečne pečienku, pretože zabúdal, že vepřová pečeňe nie je bravčová pečienka, ale bravčové karé.

Bol to ďalší nádherný deň s ním. Tak ako celý život. Máme obrovské šťastie, že „sme sa našli“. Vlastne nemáme. Jednoducho sme na seba dozreli a urobili všetko, aby sme boli šťastní aj s malými aj veľkými starosťami.

Ďakujeme za každé nové ráno, keď sa vedľa seba zobudíme. A v našom veku, že sa ešte vôbec budím. Lebo je to práve on, kto mi celé desaťročia v mediálnom priestore ukazuje, čo normálne je a čo nie. A nielen vďaka jeho manažérskym skúsenostiam, ale hlavne ľudskej a gentlemanskej výnimočnosti, ktorá je v dnešných časoch vzácna. Je to práve on, kto zo mňa urobil totálne slobodného človeka. Mysľou aj konaním. Naučil ma nebáť sa prejaviť názor, konať slobodne a netrápiť sa ľudskou zlobou a závisťou. Iba vďaka nemu už robím len čo chcem. Vytiahol zo mňa to najlepšie, to najhoršie hrdinsky znáša.


Súkromie sa odzrkadľuje v pracovnom živote

Manžel mi občas povie, že nikdy v živote by nedosiahol to čo dokázal, keby nemal mňa. Ja to tvrdím opačne, ale od takého múdreho a úspešného človeka je to pre mňa naozaj lichôtka. Ja zasa tvrdím, že ma zachránil. Spolu vieme, že ani jeden z nás by v živote nedosiahol to, čo dosiahol, keby nemal toho druhého. A manžel má asi pravdu. Súkromie sa odzrkadľuje v pracovnom živote.

Asi v roku 2006 ma zobral na firemnú konferenciu do Las Vegas. V plnej kongresovej sále hotela MGM im prednášal bývalý americký prezident o vzťahu rodiny na biznis. Keď sa z prednášky vrátil, do noci sme sa rozprávali, ako veľmi sú tieto dva svety previazané. Rodina a práca. A vtedy mi po prvý raz povedal, že keby nemal mňa, nikdy by nebol tam kde je.

Podľa mnohých je naše manželstvo vzácne. Nie je samozrejmosťou ani pre nás a tak si ho vážime stále viac. Áno, občas sa pohádame aj my, aj trucujeme, aj kričíme, aj mlčíme, aj buchneme dverami aj keď vieme, že bez seba aj tak neprežijeme. Ale hlavne, hlavne sa veľa nasmejeme.  

Nie sme jediní

Dcéra nám hovorieva, že chce prežiť život ako my. Otec je jej veľkým vzorom a ja dúfam, že sa „potatí“.  Užívam si chvíle, keď ich v tichosti počúvam. Ich debaty o biznise, manažmente a riadení. Keď mu volá a pýta si profesionálne rady a ona má najlepšieho radcu.

Žijeme si vlastný sitkom Krok za krokom. Viem, že nie sme jediní, tak som takým len chcela zapriať všetko dobré! Prázdniny sa skončili, opäť nás čaká kolotoč práce, tak nech všetko vychádza podľa predstáv. Doma aj v práci, veď súkromie má veľký vplyv aj na zamestnanie či biznis, tak nech to všetko dáte! A ostatným, nech sa všetko zlé na dobré obráti!

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)  


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *