Tento príbeh s farárom sa naozaj stal, ale nemal

Na svete žijú ženy, ktoré nikdy nechcú mať deti. Majú na to svoje dôvody a všetci by sme ich mali akceptovať. Rovnako ako „karieristky“, ktoré narodenie dieťaťa posúvajú čo najdlhšie. Je to ich rozhodnutie a ostatných do toho nič. No a potom sú aj ženy, ktoré deti nemôžu mať. Alebo sú vďačné aj za jedno. Alebo sú aj ženy, ktoré prežili vlastné deti…

Nemáme právo posudzovať a súdiť žiadnu z nich. A už vôbec sa ich dookola pýtať ešte aj po 50-tke, 60-tke, 70-tke….: „Prečo?”

Tento príbeh sa naozaj stal iba nedávno

Stála v kostole, kde krstili jej vnúča. Ona pokrstená, ale „zablúdená“. Pomohla jej v tom slovenská cirkev, ktorej zásadné výhrady pomenoval nahlas aj pápež František. Zablúdená ovečka po 50-tke, ktorú dodnes občas oslovujú slečna. S genetikou to vyhrala a aj duchom je taká mladá, že vždy ohúri ak len tak prehodí, že už je babička.

Užívala si krst vnúčaťa, ktoré vystrájalo ako všetky zdravé deti. Na chvíľu ju to aj dojalo napriek tomu, že patrí medzi tých, ktorí deťom odporúčajú, aby rozhodnutie, kam, kedy a prečo vstúpiť, nechali na samotné vnúčatá, keď dospejú.

Farár bol sympaťák a napriek veku nevykazoval žiadne ortodoxne konzervatívne postoje na hrane znesiteľnosti.

„Vy ste starí rodičia?“ spýtal sa pri lúčení po krstinách. „A máte iba jedno dieťa?“ Manželia prikývli s tým, že už to bohužiaľ tak aj ostane, okrem toho, že už majú dávno po 50-tke. „A prečo? Veď aj v biblii rodila stará žena!“ ohradil sa farár.

Farár z iného sveta

Pozerali na neho neveriacky, až by v pekle roztočili neskutočný žúr.  Reči o starej žene by ešte zo smiechom prehrýzli, ale to naozaj? Naozaj je pre niekoho prirodzené upozorniť ženu po 50-tke, a o ktorej nič nevie, že aj keď je “stará”, rodiť ešte môže aj v seniorskom veku? Okrem toho, že vôbec o žene nič netušil. Napríklad, koľko má možno za sebou prirodzených potratov, aké životné trápenie má, choroby a vlastne, či ešte vôbec deti môže mať? Čo keď je krátko po operácii, pri ktorej jej lekári urgentne vyoperovať celú biologickú továreň na deti?  

Pozerala na farára „z iného sveta“ a najprv sa chcela veľmi nahlas smiať. Potom sa jej chcelo plakať a povedať mu, že áno, v živote dokázala donosiť len jedno dieťa a ďalšie už neplánujú. Z úcty k aktu krstu vnúčaťa a oltáru vedľa nej nezakričala na celý kostol, že ten jeho Boh je taký „kámo“, že prišla o ďalších päť nenarodených detí a nedávnu operáciu ženských orgánov takmer neprežila a že dodnes s tým nie je celkom v duši vysporiadaná. Bude ju aj za to súdiť Boh?

Pachuť z kostola

Potom mladej starej mame ostalo v kostole už len smutno a ťažko. Tak smutno a skľúčene, že aj zabudla, že ten deň mal patriť iba ich vnúčaťu. Ostala len kostolná pachuť. Bohužiaľ, tento príbeh sa v kostole rovno pred oltárom naozaj stal, ale nemal sa. Ale však, keď už teda musí byť tá vôľa božia…

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)