TOP 10: archeologické náleziská na Slovensku pre každého

Aj keď je Slovensko hradnou veľmocou, v porovnaní s našimi susedmi,  viac turistov navštevuje Českú republiku. Turizmus u susedov tvorí významnú časť  HDP a tým zdroj financií.

Turizmus je v takmer každej krajine významným zdrojom financií a napĺňa nielen štátny rozpočet. O Slovensku to neplatí, napriek tomu, že má mimoriadne bohatú históriu a aj bohaté archeologické náleziská.

Na Slovensku sa tešia domácemu záujmu najmä skanzeny, hrady a zámky, pričom v niektorých sa môžeme dokonca aj ubytovať. Nielen tieto pamiatky sú však prameňom slovenských dejín.

Archeológovia rok čo rok odhaľujú na náleziskách (nielen spod zeme) vzácne „kúsky histórie,“ ktoré nám čo-to prezrádzajú zo života našich predkov. Niektoré sú dokonca ešte spred doby kamennej.

30. júla 2019 obletela svet správa, že tatranská jaskyňa Hučivá diera sa už pred 15 000 rokmi stala domovom pravekých ľudí. Dokázali to objavy archeológa Slovenskej akadémie vied Dr. Mariána Sojáka a poľského výskumníka Pawla Valde-Nowaka z Jagelovskej univerzity v Krakove. Vedci vďaka svojmu výskumu priniesli svetu zásadné  zistenia, ktoré zmenili pohľad na praveké osídľovania Európy.

Dalito.sk porovnalo turisticky vyhľadávané náleziská, ktoré významne prispeli do riadkov našej histórie.

• GÁNOVCE
• Okres: Poprad (virtuálna prehliadka)
• Obdobie: kamenná doba
• Pozoruhodnosť: gánovský neandertálec

Na travertínovej kope Hrádok v obci Gánovce sa realizovali archeologické výskumy už od konca 19. storočia. Travertín tu uchoval množstvo fosílií živočíchov a rastlín. Nálezisko má paleontologický, archeologický i antropologický význam.

Najvzácnejším objavom sa stal spočiatku kus „zaujímavého kameňa.“ Nálezcom bol miestny kamenár, ktorý ho predal vedcom. Až časom sa zistilo, že nejde o mozog zvieraťa, ale človeka – neadertálca, presnejšie o výliatok jeho mozgovne. Je to najstarší paleoantropologický nález v Česko-Slovensku starý minimálne 105 000 rokov. Odliatok lebečnej dutiny sa nachádza v Národnom múzeu v Prahe. Travertínová oblasť je národnou prírodnou pamiatkou. 

• KELEMANTIA
• Okres: Komárno
• Obdobie: starovek a neskôr
• Pozoruhodnosť: rímske opevnenie a prístav

Na maďarskom brehu Dunaja pri Komárne sa rozprestieral rímsky légiový tábor Brigetio. Bol súčasťou Limes Romanus, hraníc Rímskej ríše. V jeho predpolí, na slovenskej strane rieky, postavili Rimania v 2 stor. nl. opevnený vojenský tábor, tzv. kamenný kastel. V Kelemantii z neho zostali základy múrov. Prvé vykopávky sa tu uskutočnili na prelome  19. a 20. storočia. Nálezisko je národná kultúrna pamiatka. Ku kastelu v Iži patril aj prístav (v článku č. 7.).

• VRÁBLE – FIDVÁR
• Okres: Nitra
• Obdobie: neskorá doba kamenná, staršia doba bronzová
• Pozoruhodnosť: zachované drevené podlahy domov, neporušený bohatý hrob dieťaťa

Fidvár je archeologická lokalita na poliach pri Vrábloch. Najstaršie nálezy datujú do neskorej doby kamennej. Na ľavom brehu rieky Žitava sa našli obydlia v radoch s uličkami, priekopy i pohrebisko spred 4000 rokov.

Zaujímavosťou je práve protourbánna zástavba (s prvkami mesta), kt. je najstaršia v strednej Európe.

Mal ju sem „priniesť“ muž pochádzajúci zo severného Kaukazu, čo archeológom prezrádza jeho hrob. Fidvár mnohí prirovnávajú k slávnym Mykénam, hoci tie boli rozlohou menšie a vznikli neskôr. V súčasnosti sa na nálezisku plánuje archeoskanzen.

• SLOVENSKÁ TRÓJA – NITRIANSKY HRÁDEK
• Okres: Nové Zámky
• Obdobie: mladšia doba kamenná a neskoršie obdobia
• Pozoruhodnosť: Hrádocká venuša

Archeologické nálezisko Nitriansky Hrádok v Šuranoch (na návrší Zámeček) je národnou kultúrnou pamiatkou. S rozlohou takmer 15 ha patrí k najväčším a najbohatším v strednej Európe. Označuje sa aj ako Slovenská Trója, pretože je veľmi bohaté na nálezy (od lengyelskej kultúry, cez badenskú, maďarovskú, haltašskú až po slovanskú).

Medzi nimi je aj známa praveká soška Helena – Hrádocká venuša alebo Magna Mater (kedysi bola vyobrazená na „dvojkorunáčke“). Našli tiež hrob bojovníka s mečom a nádobou.Hrádocky tell, ako ho zvyknú nazývať, vznikol asi pred 5 tisíc rokmi a  vystriedalo sa na ňom niekoľko generácií sídel. V minulom storočí tu realizovali trojfázový výskum. V súčasnosti je nablízku Archeopark Nitriansky Hrádok s informačnými tabuľami.

• PUSTÝ HRAD
• Okres: Zvolen
• Obdobie: neskorá doba kamenná a bronzová, stredovek
• Pozoruhodnosť: poklad z doby bronzovej

S rozlohou 7,6 ha patrí Pustý hrad medzi najväčšie ruiny umiestnené na vrchu kopca/hory v strednej Európe.

Je rozdelený na Hornú a Dolnú časť.

Výskum odhalil starší kamenozemný val, na ktorom neskôr postavili stredovekú hradbu.

Niektoré nálezy sú zo skorého stredoveku, z obdobia Veľkej Moravy.

Väčšina črepov keramiky a kamenných nástrojov však pochádza z neskorej doby kamennej a doby bronzovej.

Sem datujú aj nález (1944) z Horného hradu, a to poklad predmetov pilinskej kultúry.

Samotný hrad je pravdepodobne z 12. storočia, v 15. zanikol a v 16. tu postavili strážnu vežu.

V súčasnosti prebieha 29. sezóna výskumu a obnovy hradu.

• VYŠEHRAD
• Okres: Prievidza, Turčianske Teplice
• Obdobie: neskorá doba bronzová, železná doba a neskôr
• Pozoruhodnosť: mince z 15. stor.

Okolím Vyšehradu v pohorí Žiar prechádzala tzv. Jantárová cesta (spájala sever s juhom). V časoch Veľkej Moravy bola táto oblasť centrom regiónu. Prvé písomné správy o hradovom sídle sú však až z 13. storočia.

Medzi nálezmi nájdeme zbrane, keramiku, rozličné železné a bronzové predmety, súčasti konských postrojov, hlásny roh, ale najmä mince. Výskum tu prebiehal v 70. a 80. rokoch, obnovili ho v r. 2015. Ide o územie národnej prírodnej rezervácie s vápencovým masívom a lesostepnou vegetáciou so zriedkavými druhmi hmyzu.

• RIEKY DUNAJ, VÁH, NITRA
• Pozoruhodnosť: vrak lode
• Pokračuje tu pilotný projekt, ktorého cieľom je využiť podvodnú archeológiu. Ani nálezy pod vodou tak neupadnú do zabudnutia.

Neostaneme len pri nálezoch na súši. Podvodná archeológia totiž funguje aj u nás. Riečne oblasti preukazovali archeologický potenciál, a tak v roku 2018 spustili pilotný projekt výskumu pod vodou. Archeológovia v spolupráci s policajným zborom a profesionálnymi potápačmi skúmali napríklad rímsky prístav na Dunaji (pri kaštieli v Iži, ktoré je tiež spomenutý v článku). Odobrali vzorky z drevených trámov a objavili miesto, kde sa pravdepodobne prevrátila loď s uhlím.

• DOLNÁ BRÁNA (KOŠICE)
• Okres: Košice
• Obdobie: stredovek
• Pozoruhodnosť: podzemie

Mnohé náleziská sú, samozrejme, situované v našich mestách. Konkrétne košické hradby sprístupnili v podzemnom archeologickom múzeu Dolná brána Košice pod Hlavnou ulicou.

Archeologický výskum odkryl napríklad Arpádovskú vežu Dolnej brány (z 13. st.),  Arpádovskú, najstaršiu, hradbu mesta so systémom arkád (13. st.), Luxemburskú vežu Dolnej brány s kamenným mostom cez prvú vodnú priekopu (15. st.), Betlenov bastión (17. St.), základy Dolných kasární (18. st.) a i. Predpokladá sa, že súčasťou hradobného múru bolo 5 – 6 brán a asi 20 bášt.

Nielen Košice sú zlatou baňou archeológov. Za zmienku určite stoja ďalšie mestá ako Trnava, Bratislava či Banská Štiavnica. Hoci mnohé potenciálne náleziská sú už zastavané, pri novostavbách či prestavbách sa často realizujú záchranné výskumy.

• ZEMPLÍN
• Okres: Trebišov
• Obdobie: doba kamenná, bronzová, železná (pravek); stredovek
• Pozoruhodnosť: poklad z doby bronzovej

Dedina Zemplín pri rieke Bodrog sa pýši náleziskom keltských a dáckych pravekých obydlí zo staršej doby bronzovej. Najvýznamnejším zemplínskym nálezom je poklad pozostávajúci zo 48 bronzových predmetov ako kosáky, sekery, oštepy, nože, meče, ihlice či náramky.Mnohé nálezy súešte z doby kamennej – potiskej kultúry. Našli sa tu štiepané kamenné motyky, sekierky, zlomky vypaľovaných nádob, celé nádoby s meandrovitou výzdobou. Medzi  objavy patrí aj chata z 10. storočia, obetisko a kostrové hroby z 11. – 12. storočia.

Nad Detvianskou kotlinou je ďalšia významná archeologická lokalita – hradisko Kalamárka.Archeologický výskum tu realizovali v 80-tych rokoch. Osídlená bola od neskorej doby bronzovej, kedy vzniklo prvé kamenozemné opevnenie, až po raný stredovek. Najväčšie osídlenie tu bolo v období VM a po jej zániku. Na zvyškoch pravekých sídel bol vybudovaný 50 metrový ranostredoveký val.

Vzácne sú keltské nálezy – 4 laténske železné kopije, 3 meče so zvyškami pošvy a opasku. Kelti podľa všetkého ovládali v tomto čase bohaté rudonosné stredoslovenské oblasti. Kalamárka je prírodnou pamiatkou (ako pozostatok vulkanickej činnosti) a vedie ňou náučný chodník, ktorý sa venuje aj archeológii.  

Autorka textu: Alžbeta Nahálková, stážistka Dalito.sk, študentka druhého stupňa štúdia na FMK UCM v Trnave.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)