Vážený pán premiér, viete… už viem ako prežijem zimu
Viete, zasa som vás počúvala v televízii. Viete, na tej tlačovke o Sulíkovi bez Sulíka. Keď som vás videla a počúvala takého zúfalého, zraneného, nešťastného a bezmocného, tak som si povedala, že vám znova napíšem spoza hraníc, aby som vám zlepšila náladu. Však je víkend.
Fantasticky sa mám, pán premiér! Fantasticky! Práve som sa oddýchnutá a vysmiata vrátila z golfu a ešte aj tie Covid čísla v Českej republike stále klesajú a klesajú. Nepozerajte TV Markízu, strááášne trepe… Vyzerá, že to bude lepšia jeseň a zima ako ste „českej ceste“ predpovedali. Máte radosť, nie?
Veľmi pekne sa tu k nám správajú. Nemusíte sa o mňa, ako občianku SR, báť! Každým vašim vystúpením na tlačovej konferencii či sociálnych sieťach stále lepšie a lepšie.
Predstavte si, že po tej tlačovke o bakanom Sulíkovi, som nejaká dezorientovaná nastúpila do auta bez akéhokoľvek dokladu. Samozrejme som to zistila, až keď ma náhodne kontrolovali českí policajti. Keď som im ale vysvetlila v akom stave som po tlačovke sadla do auta, tak sa len usmiali a pustili ďalej s tým, že tak to plne chápu a aby som si na seba dávala pozor. Milé, pán premiér, nie?
Viete, pán premiér, to boli policajti toho susedného právneho štátu, kde dodnes nie je zdravie nad zákonom a tak nám Mestský súd v Prahe dal dole z úst tie rúška, ktoré nám v exteriéri prikázala česká vláda. Vraj to občanom málo vysvetlila. To je právny štát! Čo, pán premiér?! Takže takto sa tu mám fantasticky! Pekne sa tu o mňa starajú! Nemusíte sa o mňa báť, skutočne! Stále tu platia pravidlá a je stále množstvo ľudí, ktorí dozerajú na dodržiavanie ústavy. Radosť tu čakať na „povolenie vstupu domov“ na Slovensko.
Viete pán premiér, zodpovednosť je pre vás na prvom mieste. Vypočula som vás a tak som sa rozhodla, že budem zodpovedná a domov do Bratislavy sa vrátim až zaočkovaná proti Covid. Nech Vám nepridávam starosti ešte aj ja. Nebojte sa, bude to evidentne rýchlejšie ako na Slovensku, lebo tu už riešia aj špeciálnu prepravu vakcín. Aj vy doma?
Viete, pán premiér. Naozaj sa o mňa nebojte! Predstavte si, že tu už zriadili aj Národný dispečing lôžkových kapacít, aby lekári presne vedeli, kde je aká posteľ v nemocnici voľná! Dobré nie? Keby ste len videli ten obrovský dispečing s tými fešákmi vojakmi a vojačkami! A na Slovensku ako pán premiér? Čo ste už pre nemocnice a ich občanov okrem antigénových testov urobili?
Viete, tu to má vláda ďaleko ťažšie ako vy, lebo tu sú ľudia veľmi nároční na slobodu a dodržiavanie zákonov. Takže sa naozaj o mňa nestrachujte.
Viete pán premiér, mám sa naozaj dobre. Čím viac totiž rozprávate a píšete do sveta, tým sa tu ku mne správajú krajšie. Predstavte si, keď som si dnes kupovala zákusky a pani predavačka (neďaleko Václaváku) zistila, že som Slovenka, dala mi 20% zľavu! Odmietla som ju s tým, že rada podporím krajinu, ktorá mi dala nádej a v čase, keď ma môj premiér označil za „štekajúceho psa za plotom“, mi jej vojaci pomohli s liekmi cez hranice. A ona mi zasa povedala, že rada prejaví spolupatričnosť s tými, ktorým zobrali slobodu. Tak som teda so zľavou súhlasila.
Viete pán premiér, píšu a volajú mi kamaráti, že je tam u nás nejako smutne, sychravo, škaredo, frustrujúco, až deprimujúco. Mám pre vás dobrú správu. Dnes sme tu mali nádherný deň! Slnečno a 15 stupňov Celzia! Nebojte sa, príde to aj k Vám na Slovensko. Vraj 17. novembra. Tak aj ja Vám zasielam lásku!
Skoro som zabudla na to najdôležitejšie, pán premiér! Doma už trhám adventný kalendár! Už iba 25 dní a celá rodina sme spolu! To je skvelé že? Precestujem síce tri krajiny a sadnem aj na trajekt, ale nesmierne sa na to teším, nesmierne! A potom letím do tepla zasa na dovolenku. Cítim v kostiach, že ja prežijem zimu úžasne a čo je hlavné, bez vás! A Vy?
Nebojte sa pán premiér! Tak ako každý mesiac, stále som zodpovedná. Aj v novembri som zaplatila nájomné, energie, operátorov… v Bratislave, právnikov pre likvidáciu firmy, aj DDS všetky piliere, vyplatila spolupracovníkom honoráre a faktúry, predplatila si do konca roku zdravotné poistenie, všetky štátom povinné aj dobrovoľné odvody, zaplatila aj Literárny fond a ešte zarobila niečo aj na dane, z ktorých vás platím aj ja. Škoda len, že tie tisíce eur čo míňam v Česku, ste ma naučili či skôr prinútili míňať za hranicami a nie doma. No ale nič to, zaslúžia si to tu, pán premiér, veď sa tu tak ku mne pekne správajú!
Tak sa teda držte pán premiér! Držím palce, aby vás tie vaše ovečky poslúchali a nerobili vám ďalšie vrásky a starosti. Veď Vy sa idete pre nich zodrať a oni na vás tak škaredo!
Bozkáva Vás!
Lucia Tomečková
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)