Vedkyňa: „Čítanie kníh má vo vývine dieťaťa ničím nezastupiteľný význam.”

Zapojte sa do vianočnej súťaže 2023 o 31 hodnotných kníh TU

Vianočný sviatočný čas býva v našich spomienkach z detstva často spájaný s knihou, ktorá pod stromček jednoducho patrí. To, že deťom treba od malička rozprávať príbehy a čítať, vedeli naši rodičia i prarodičia už dávno. A tak sme knihy pod stromčekom nachádzali a dávame ich tam aj my našim blízkym, deťom či vnúčatám. A občas si nejakou urobíme radosť aj sami sebe,  keďže práve na Vianoce je šanca, že si na čítanie nájdeme aj čas. Význam čítania vo vývine dieťaťa je podľa vedcov zo Slovenskej akadémie vied nesmierne veľký.

„Dnes sú tieto múdre zvyky a tradície, ktoré sa intuitívne odovzdávali z pokolenia na pokolenie, už aj predmetom vedeckého bádania. Výsledky výskumov potvrdzujú, že čítanie kníh má vo vývine dieťaťa ničím nezastupiteľný význam, prospieva a je zdrojom vývinu prakticky všetkých oblastí detskej psychiky. Jeho rozvojový potenciál je preukázaný osobitne vo vzťahu k vývinu reči a poznávaniu jazyka. Ruka v ruke s jazykom sa však formujú aj poznávacie funkcie a myslenie, dieťa napreduje v kognitívnom vývine, poznáva svet okolo seba a prostredníctvom literatúry najmä svet ľudí,“ povedala Prof. PhDr. Oľga Zápotočná, CSc., z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Čítaním kníh podľa nej deti vychovávame, obohacujeme a kultivujeme ich emócie, utvárame a upevňujeme dlhodobý vzťah a záujem o čítanie.

„Takéto skúsenosti z detstva sú spravidla sprevádzané úspechmi v škole a v ďalšom samostatnom vzdelávaní. Vzdelanie a kultúrny rozhľad, ktoré čítaním získavame, prispieva k utváraniu pozitívnejšieho sebaobrazu,  uspokojivému spoločenskému uplatneniu, duševnej pohode a celkovej kvalite života.  V neposlednom rade je známe, a tiež vedecky dokázané, že vysoká úroveň čitateľskej gramotnosti obyvateľstva korešponduje s úrovňou demokracie a ekonomickej prosperity spoločnosti,“ povedala Oľga Zápotočná.   

Z takýchto poznatkov vychádzajú viaceré projekty Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. Jedným z nich bola aj účasť na koncipovaní a vývoji nového Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie, ktorý sa od roku 2016 používa v praxi materských škôl.  Projekt VEGA č. 2/0134/18 Pedagogické a vývinovo-psychologické dopady inovácií predprimárneho vzdelávania sa venoval aj sledovaniu dopadov novej koncepcie jazykového vzdelávania v tomto programe, osobitne na úrovni jazykového, kognitívneho a metakognitívneho vývinu.

„Dnes, keď tento projekt končí, môžeme povedať, že mnohé z poznatkov, o ktorých  tu píšeme, sa potvrdili. Sledovanie výberu detí, ktoré materskú školu navštevujú od roku 2016 ukázalo, že frekvencia, rozsah čítania, či bohaté skúsenosti s čítaním deťom v predškolskom veku majú na sledované ukazovatele významný pozitívny vplyv. Okrem toho, ako veľa a často deťom čítame je však dôležité aj to, čo popritom – okrem čítania – robíme. Aké metodické postupy, sprievodné aktivity, rozhovory podnecované otázkami rôzneho typu počas práce s naratívnymi aj informačnými textami používame,“ povedala Oľga Zápotočná.

Osobitne sa podľa nej vplyv takejto edukácie preukázal na ukazovateľoch porozumenia textu a naratívnej produkcie. Výskum tiež potvrdil, že primeranou metakognitívne zameranou intervenciou, prostredníctvom adekvátnej spätnej väzby sa u detí predškolského veku dá dosiahnuť aj istá miera reflexie správnosti pri posudzovaní svojich odpovedí, resp. presnosti metakognitívneho monitoringu porozumenia,  čo súčasne vedie k zlepšovaniu výkonov.

„Sledovanie špecifickej vzorky detí zo sociálne a ekonomicky znevýhodňujúceho prostredia, t.j.  detí, ktoré tie knižky na Vianoce pod stromček – bohužiaľ –  asi nedostávajú, ukázalo, že práve tu je dôležitým a často jediným riešením materská škola. A že kvalitná – systematická a cieľavedomá predškolská edukácia, zameraná na rozvíjanie ranej jazykovej gramotnosti, môže hendikepy sociokultúrneho prostredia rodiny do značnej miery kompenzovať,“ dodala Zápotočná.

Uvedené poznatky a zistenia výskumov, na ktoré nadväzujú nové projekty (APVV-19-0074; VEGA 2/0026/21)  prispievajú k riešeniu viacerých aktuálnych otázok vzdelávania, poskytujú argumenty do diskusie o povinnej predškolskej dochádzke a dnes už aj ku konkrétnym krokom realizácie povinného predprimárneho vzdelávania v spolupráci s rezortom školstva, a teda Štátnym pedagogickým ústavom.