Vláda zverejňuje nepresné dáta: „Jednoducho chybička.“

Dalito.sk/Jedna z prezentácií predsedu vlády SR Igora Matoviča (OĽaNO) na základe dát/foto: ÚV SR
LUCIA TOMEČKOVÁ -

Ešte 19. júna 2020 v rozhovore pre Dalito.sk poslankyňa za SaS Jana Cigániková priznala, že na dáta zo Slovenska sa nedá spoľahnúť. Pritom v Českej republike už od 12. apríla 2020, pár týždňov po prvých nakazených koronavírusuom, začali počítať sekundárne škody na životoch, ktoré v utlmenom českom zdravotníctve spôsobili covid opatrenia. Koaličná poslankyňa priznala, že vie o tom, že na slovenské štatistiky sa nedá spoľahnúť.

„Podľa mňa, my máme totálny chaos v štatistike a to je na Slovensku úplne bežný jav. Fakt, je to šialené, neverili by ste, akým spôsobom tu získavame dáta. Sú nepresné, nerelevantné, procesy nefungujú a takto je to u nás dlhé roky zaužívané. Je tak  veľmi ťažké zozbierať presné dáta. Dokonca viem, že sme mali problém rozlíšiť, koľkých máme testovaných súkromnými  a koľkých štátnymi laboratóriami. Naozaj sa na to musíme všetko pozrieť spätne.  Robíme čo sa dá a dáta, ktoré sa dajú získať dávame von, ale priznávam, tá hierarchia nie je ešte tak zďaleka tak kvalitná, ako by mala byť,“ uviedla v rozhovore pre Dalito.sk s tým, že nám neostáva nič iné, ako dátam jednoducho iba veriť.

„Musíme sa spoľahnúť aspoň na dáta, ktoré máme a snažiť sa zlepšovať,“ dodala.

Totálny chaos

 Medzičasom Národné centrum zdravotníckych informácii vymenilo takmer celý manažment a „dobrí hackeri“ mu napadli systém testovaných, aby upozornili, ako ich štát nechráni. Medzitým sú obyvatelia denne konfrontovaní dátami, ktoré predkladá premiér Matovič či minister zdravotníctva Krajčí ako relevantné a dátoví analytici aj z univerzít ich často do pár hodín vyvrátia.

„Celé je to absurdné. Vláda nedokáže zabezpečiť ani základnú analýzu dát, ani ich zverejnenie v potrebnej podobe (nech sa Andrej Mišík snaží, ako sa len dá), a teda nedokáže plniť svoje základné úlohy. A potom obviňuje nadšencov, ktorí možno aj s metodickými chybami (to však nebolo tentokrát predmetom zdrvujúcej kritiky, skôr to, že sa porovnávali staršie dáta, aby to vyzeralo dramatickejšie), chcú len pomôcť a zaplniť to veľké dátové prázdno, ktoré sa tu vytvorilo,“ uviedol na sociálnej sieti dátový analytik Richard Kollár z Katedry aplikovanej matematiky a štatistiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.

Totálny chaos pokračuje

Nepresné dáta môžu byť fatálne aj pri vplyve nielen na životy, ale aj základné slobody ľudí. Upozornil na to aj primátor Bratislavy Matúš Vallo, ktorý doobeda zverejnil vážne medzery vo výsledkoch posledného celoplošného testovania, ktoré by mohli paralyzovať hlavné mesto. Testovanie sám podporuje, ale na základe pravdivých dát.

„Zvlášť, keď napr. výsledky v Bratislave nie sú homogénne ani medzi jednotlivými mestskými časťami a tiež preto, že na nepriaznivých číslach sa zjavne podpisuje aj testovanie v podnikoch, do ktorých zamestnanci dochádzajú z rôznych kútov a okresov Slovenska a nebudú sa testovať v našom meste,“ uviedol primátor Vallo.

Jednoducho chybička

Bratislava bola včera na hranici skupiny okresov, kde by sa po týždni nič nezmenilo a obyvateľov by opäť čakalo dobrovoľné testovanie, bez výsledku by sa opäť nedostali ani do prírody. Po doobedňajšej kritike nielen primátora premiér aj minister zdravotníctva priznali, že dáta neboli presné.

„Jednoducho chybičky sa stávajú a riešili sme to,“ okomentoval zásadnú odchýlku pre budúcnosť hlavného mesta premiér Matovič. Zverejniť systém dát všetkým, pre ktorých je dôležitý, označil za komplikovaný.

„Všetky mobilné odberové miesta majú povinnosť nahodiť dáta do NCZI, ale niektoré bohužiaľ to nenahadzujú alebo im to dlho trvá, takže dáta do NCZI pritekajú postupne a pomaly. Obávame sa, že finálne dáta správnym tokom ako to malo ísť budú neskoro, možno až cez víkend. Ministerstvo vnútra tak zvolilo paralelný spôsob sčítavania od okresných úradov a samospráv. Mali by byť s veľmi veľkou presnosťou,“ priznal sa premiér Igor Matovič (OĽaNO).

Chybička pri mutácii

Chybička nastala aj pri téme „britská mutácia“ a jej dátach, lebo Slovensko ju zaznamenalo ešte v decembri, ale dodnes netuší, kde mutácia je a v akom počte. Takéto dáta môžu zachrániť životy.

„Z mojej strany je to aj sklamanie nad ÚVZ SR, že dávno slovenské testy na britskú mutáciu nevyužíva. Od pána Mikasa som už dostal mail, že áno, sú pripravení to využívať. Máme aj ďalšie nové dáta, tak ich začneme využívať,“ povedal na margo slovenského spracovania dát člen vlády Marek Krajčí (OĽaNO).

Všetky dostupné covid dáta na Slovensku spracováva Národné centrum zdravotníckych informácií SR (NCZI), ktoré zasiela dáta aj na štátny web korona.gov.sk vicepremiérky Remišovej (Za ľudí). Napĺňajú ich Úrad verjeného zdravotníctva SR, NCZI a Inštitút zdravotníckych analýz SR.

Česi medzi najlepšími sveta

Približne rovnako je to aj v Českej republike, v ktorej najdôležitejší spracovateľ covid dát je Ústav zdravotníckych informácií a štatistík ČR . V týchto dňoch ho v oblasti medzinárodných klinických klasifikácií zaradili medzi TOP 20 najprestížnejších inštitúcií sveta . Oznámila to Svetová zdravotníctva organizácia (WHO).

„Tomuto prestižnímu potvrzení spolupráce předcházelo intenzivní zapojení ÚZIS ČR do mezinárodních aktivit WHO. Česká republika se tak stává první zemí v oblasti střední a jihovýchodní Evropy, která se k síti WHO-FIC přidává. Nejbližší spolupracující centrum existuje v Německu,“ povedal Srdan Matić, predstavitel WHO v ČR.

„Ministerstvo zdravotnictví nesmírně oceňuje tento významný úspěch ÚZIS v mezinárodní spolupráci a v propagaci kvalitní datové základny českého zdravotnictví. Zvláště v dnešní době, kdy je řada často neúplných mezinárodních statistik používána ke srovnávání států, které může mít dalekosáhlé důsledky, vnímáme, jak nezbytná a podstatná je standardizace klasifikací a vykazování dat,“ konštatoval minister zdravotníctva Jan Blatný (nom. ANO).

Dalito.sk 25. januára 2021 oslovilo aj Národné centrum zdravotníckych informácii, prečo sa slovenská inštitúcia zdravotníckych dát neocitla medzi najlepšími na svete a či to znamená, že slovenské NCZI ani neposudzovali. Hovorkyňa NCZI Veronika Beňadiková reagovala až po zverejnení článku 28. 1. 2021.

„Odkaz je nasmerovaný na sieť kolaboračných centier pre FIC a to na Slovensku nie je ustanovené,“ uviedla hovorkyňa NCZI.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)