Vypla som sieť, karty aj hlavu

Ani vo sne nám nenapadlo, keď sme si ako rodina pripíjali na Nový rok 2020, čo o dva mesiace budeme zažívať, akú pandémiu vírusu, ale aj (ne)zdravého rozumu. Ako sa svet zmení a už nebude iba na nás, kedy sa uvidíme, zaplatíme letenky…

Čakáme na to od februára. Áno, ešte je stále množstvo rodín, ktoré sa pre koronavírus celé nespojili. A iba tie vedia, ako je to už dlho, každá minúta vám v tejto situácii príde ako mesiac. Po strachu ani stopy, len totálne zúfalstvo z bezmocnosti.

Naposledy sa mi svet zrútil pred pár dňami, keď som opäť zistila, že sme letenky platili opäť zbytočne. Nie pre peniaze, ale pre ten smútok za blízkymi a z bezmocnosti. Ale už iba na chvíľu. Náhradné riešenie sme vymysleli okamžite. Žiadne peniaze a ani obmedzenia nám už nezakážu sa spojiť.

Je to iba 2384 kilometrov a my to jednoducho dáme. Ak totiž človek naozaj chce, dokáže aj nemožné. Život ma naučil, že tomu tak vždy nie je, ale tentoraz sme si povedali, že to tak bude!

Okrem túžby byť zasa všetci spolu potrebujem aj vypadnúť a vypnúť. Definitívne. Od fetišizmu z korony, egoizmu, zloby, ľahostajnosti… od všetkých tých negatívnych emócií a informácií. Ďaleko od Slovenska, lebo zabudnúť na koronu sa dnes doma jednoducho nedá.

Rezne na cestu som síce nestihla, veď autom sme ani neplánovali tak ďaleko cestovať na letisko, kde si vždy pochutnám skôr na kráľovských krevetách s proseccom, ako na chlebe  v servítke. Auto sme naplnili kuframi s bryndzou, horčicou, tatárskou omáčkou, tvarohom, detskými piškótami, krupicou, syrovými korbáčikmi, oravskou slaninou, spišskými párkami, kofolou… pre nich je to vzácnosť a deťom sa má robiť radosť.

Vypla som mobily, akúkoľvek sieť okolo seba, bankové karty nechala doma, vybrala hotovosť. Stačilo sledovania, stačilo šikanovania operátormi aj politikmi. Konečne budem so svojimi milovanými a nedovolím už nikomu, aby mi tie chvíle kazil. Ak ste s milovanými, vtedy predsa nič z toho nepotrebujete a ostatných do toho viete čo. Ak je krajina ešte stále bezpečná, viete čo mi každý môže… Keď ich miluješ, nie je čo riešiť.

Vypla som na totálku. Sadla som do auta a hneď sa zmenila na obtekajúcu schránku všetkého zlého. Nevedela som sa už dočkať tých hraníc v spätnom zrkadielku. Pre rodinu a oddych. Veď som si do lietadla, až za dvoma krajinami a horami a dolami od slovenských hraníc, zohnala aj respirátor trojku. Dám ho dole až v krajine, kde rúška doteraz nenosili. A konečne budem myslieť iba na deti, rodinu a seba. A už vôbec sa za tento egoizmus a “nezodpovednosť” nebudem ani náhodou nikomu na Slovensku ospravedlňovať.

Svetový mier všetkým koroňákom a dobrým ľuďom so zdravým rozumom! Nádherné leto priatelia, nech už ste kdekoľvek!

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)